&w=3840&q=90)
Kolektívne vyjednávanie
Kolektívne vyjednávanie sa vzťahuje na všetky rokovania medzi jedným alebo viacerými zamestnávateľmi (alebo ich organizáciami) a jednou alebo viacerými organizáciami pracovníkov (odbormi) o určení pracovných podmienok a podmienok zamestnania, vrátane otázok týkajúcich sa odmeňovania a pracovného času, a na reguláciu vzťahov medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi, ako je uvedené v Dohovore MOP č. 154. Bolo identifikovaných niekoľko rozmerov kolektívneho vyjednávania ("vyjednávacia štruktúra"). Patria sem pokrytie, ktoré označuje percento zamestnancov priamo ovplyvnených dohodami; úroveň, na ktorej prebieha vyjednávanie; rozsah alebo rozsah tém zahrnutých vyjednávaním; a hĺbku – teda mieru, do akej sú dohody spoločne implementované a prehodnocované.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
Vývoj pracovných vzťahov v roku 2025
Táto publikácia obsahuje správy jednotlivých krajín o vývoji priemyselných vzťahov v každom z 27 členských štátov EÚ a v Nórsku v roku 2025, na základe výsledkov národného výskumu a prieskumov.Priemyselné vzťahy: Diskusia a vývoj v usporiadaní pracovného času v roku 2025
Zmeny v usporiadaní pracovného času v EÚ v roku 2025 odrážajú rozmanitosť národných systémov pracovných vzťahov a úrovne, na ktorých prebieha sociálny dialóg. Tento článok analyzuje diskusiu a vývoj v roku 2025 týkajúcu sa nadčasov, evidencie pracovnej doby, ročnej dovolenky a skracovania pracovného času.Národné minimálne mzdy v EÚ: rast riadený politikou, pokračujúca konvergencia a väčšia blízkosť k dohodnutým mzdám
Počas uplynulého roka národné minimálne mzdy naďalej výrazne rástli v celej EÚ, najmä v krajinách strednej a východnej Európy, čím pokračovali v znižovaní regionálnych rozdielov. Smernica EÚ o minimálnej mzde sa stala významným faktorom zvyšovania minimálnej mzdy v mnohých krajinách, prekračujúc infláciu a zvyšujúc sa rýchlejšie než kolektívne dohodnuté mzdové minimum v mnohých nízko platených sektoroch.Eurofound zhromažďuje informácie na úrovni jednotlivých krajín o kolektívnom vyjednávaní v EÚ prostredníctvom svojej siete korešpondentov Eurofoundu. V celej EÚ je pokrytie kolektívneho vyjednávania veľmi rozmanité, ako ukazuje výskum Eurofoundu. Približne 60 % zamestnancov je v EÚ krytých kolektívnym vyjednávaním, no tento počet sa pohybuje od 80 % alebo viac v niektorých krajinách až po menej ako 10 % v iných (údaje Európskej komisie).
Kolektívne vyjednávanie, jadro organizovaných priemyselných vzťahov, prebieha v rôznych inštitucionálnych prostrediach. Národné systémy sa líšia v úlohách kolektívneho vyjednávania a legislatívy pri regulácii trhu práce, v úrovniach, na ktorých sa vyjednávanie vykonáva (medzisektorová, sektorová, firemná a pracovná, regionálna, pracovná), ako aj v spôsobe, akým sa rokovania na rôznych úrovniach môžu navzájom prelínať (artikulácia). Stupne centralizácie a koordinácie kolektívneho vyjednávania – a najmä mzdového vyjednávania – sú dôležitými prvkami systému, ktoré majú dôsledky pre trh práce aj makroekonomické výsledky. Výsledkom kolektívneho vyjednávania je zvyčajne kolektívna zmluva. Takéto dohody môžu regulovať postupy vzťahov medzi signatármi aj podmienky zamestnania pracovníkov zahrnutých v zmluve, ako sú mzdy a pracovný čas.
Hoci Zmluva o fungovaní Európskej únie uznáva autonómiu sociálnych partnerov, najmä pokiaľ ide o vyjednávanie o odmeňovaní, politiky EÚ napriek tomu majú významný vplyv na kolektívne vyjednávanie a širší systém priemyselných vzťahov. Napríklad konkrétne odporúčania (CSR) pre jednotlivé krajiny v rámci Európskeho semestra sa zaoberali otázkami ako zosúladenie vývoja odmeňovania s produktivitou, stanovovaním minimálnej mzdy a systémami indexácie miezd. Všeobecnejšie sa kolektívne vyjednávanie uskutočňuje v rámci rámca, ktorý je čiastočne stanovený legislatívou EÚ, vrátane ustanovení týkajúcich sa rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty a požiadaviek smernice o pracovnom čase a súvisiacej legislatívy.
Európska komisia: Európsky semesteropens in new tab
Európska komisia: Komisia víta politickú dohodu o primeraných minimálnych mzdách pre pracovníkov v EÚopens in new tab
Európska komisia: Smernica o pracovnom čase (2003/88/ES)opens in new tab
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
26 January 2024
Minimum wages for low-paid workers in collective agreements
In this pilot project, Eurofound successfully established the feasibility of, and piloted, an EU-wide database of minimum pay rates contained in collective agreements related to low-paid workers. A conceptual and measurement framework was devised, a total of 692 collective agreements – related to 24 low-paid sectors of interest – were selected to be ‘fully coded’ and representative data on negotiated minimum pay were compiled for 24 EU Member States. Based on more than 3,202 renewal texts, time series of collectively agreed minimum rates were created from 2015 to 2022 for 19 countries. This is the first time that an EU-wide data collection has provided comparative time series on negotiated pay. Key findings are is that in some countries outdated agreements contain rates below the applicable statutory minima, and that the potential of collective agreements to regulate pay generally or for employees earning higher wages than the minimum pay is not always fully capitalised on.
See also the national country reports (Eurofound papers), providing meta-data for the data collection, at the end of this web page.
30 August 2022
Moving with the times: Emerging practices and provisions in collective bargaining
This report analyses recent developments and emerging practices in collective bargaining processes and outcomes, mainly in the private sector. The report covers collective bargaining systems in 10 EU Member States and is based on cases identified through interviews with key stakeholders and negotiating parties at national level. It analyses the effects of the COVID-19 pandemic and the subsequent economic and social crisis on collective bargaining dynamics and collective agreements. It also investigates practices and innovations that have emerged in response to structural drivers such as technological change, decarbonisation and climate-neutrality policies, and workforce ageing. It assesses the capacity of collective bargaining systems to adapt to structural changes in work, production and the labour market as well as medium-term trends.
4 March 2016
The importance of collective bargaining in establishing working time in Europe
1 March 2016
Working time developments in the 21st century: Work duration and its regulation in the EU
This report examines the main trends and milestones characterising the evolution of the most important aspects of collectively agreed working time in the European Union during the first decade of the 21st century. Drawing primarily on information collected by Eurofound across all EU Member States and Norway, it focuses in particular on five sectors: chemicals, metalworking, banking, retail and public administration. The report describes the institutional regimes of regulation and assesses the evolution of agreed working hours (hours expected to be spent on work according to collective agreements or agreed between employers and employees) and usual working hours (hours usually spent in practice in work activities) between 1999 and 2014. The report points to the tension that exists between the pressure for decreased working hours in favour of a better work–life balance and fewer health problems for workers and the need for working time flexibility to meet the demands of a modern world economy.
4 November 2015
Collective bargaining in Europe in the 21st century
Collective bargaining systems in the EU have undergone a steady change since the end of the 1990s. But as businesses across Europe struggle to respond to intensifying global competition, pressure from employers for greater flexibility in collective bargaining is increasing, especially since the 2008 economic crisis. This report sets out to map developments in all major aspects of collective bargaining (apart from pay and working time, which have been analysed separately by Eurofound) over the past 15 years. In doing so, it aims to distinguish long-term trends and to identify changes brought on by the crisis. It also aims to identify the directions collective bargaining is likely to take in the coming years. The study finds a common and strong trend of convergence across the EU towards decentralisation and more flexibility in collective bargaining processes, but with significant asymmetries in the timing and pace of change.
11 September 2015
Pay in Europe in different wage-bargaining regimes
National wage-bargaining institutions are crucial in achieving pay outcomes that help to increase employment and economic growth within the context of avoiding macroeconomic imbalances within the European Monetary Union. Using a large set of empirical macroeconomic data from a variety of sources, including Eurofound and the European Commission AMECO database, this report analyses how the institutional features of national wage bargaining regimes influence pay outcomes. These features include bargaining level, type and level of coordination, use of opening clauses and the existence of wage pacts. The impact of government intervention through extension and derogation clauses and tripartite councils is also examined. The results of the study indicate that the key institutional variables of the wage-bargaining regime that influence pay outcomes are the type of coordination (how coordination is achieved) and the bargaining level.
13 April 2014
Pay in Europe in the 21st century
The issue of wages has attracted particular attention at European level since the onset of the economic crisis. Changes in economic governance, notably within the European semester, have prompted discussions on wage‑setting mechanisms. While, overall, wage‑bargaining regimes have remained relatively stable over time in many countries, the most substantial changes were seen in Member States facing more difficult economic circumstances. This report provides comparative time series on wage‑bargaining outcomes across the EU Member States and Norway, discussing pay developments against the background of different wage‑bargaining regimes and looks into the link between pay and productivity developments. It also investigates the different systems and levels of minimum wages in Europe at present, carrying out an accounting exercise through a hypothetical scenario of a minimum wage set at 60% of the median national wage (with some alternative scenarios as well for comparison) in order to benchmark and evaluate minimum wage levels and systems in Europe, and to discuss the possibilities and difficulties of coordination in this matter.
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Christine Aumayr-Pintar
Senior research managerChristine Aumayr-Pintar je vedúcou výskumnou manažérkou v oddelení pracovného života v Eurofound. Jej hlavné výskumné odborné znalosti – prístupné z komparatívneho pohľadu celej EÚ – sa zameriavajú na minimálne mzdy, kolektívne dohodnuté mzdy, sociálny dialóg a transparentnosť rodového odmeňovania. Za posledné desaťročie je spoluautorkou každoročných hodnotení minimálnych miezd Eurofoundu, má vášeň pre údaje o priemyselných vzťahoch a vyvinula – okrem iného – databázu minimálnych miezd v kolektívnych zmluvách pre nízko platených pracovníkov a databázu EU PolicyWatch. V rokoch 2021 až 2026 tiež koordinovala výskum Eurofoundu o sociálnom dialógu a riadila sieť korešpondentov Eurofoundu. Pred nástupom do Eurofoundu v roku 2009 bola výskumníčkou trhu práce a regionálnej ekonómie v Joanneum Research v Rakúsku. Má magisterský titul z ekonómie a doktorát zo spoločenských vied/ekonómie, pričom študovala ekonómiu v Grazi, Viedni a Jönköpingu.
Mária Sedláková
Research officerMária Sedláková je výskumná pracovníčka v jednotke Working Life v Eurofound, špecializujúca sa na komparatívne priemyselné vzťahy, sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Má odborné znalosti v obsahovej analýze kolektívnych zmlúv. Jej súčasná práca skúma úlohu sociálnych partnerov pri riadení národných verejných služieb zamestnanosti a inštitúcií sociálneho zabezpečenia, ako aj úlohu sociálneho dialógu v pracovnej migrácii. Prispieva tiež k hodnoteniu reprezentatívnosti sektorových sociálnych partnerov na úrovni EÚ a facilitácii dvojročných Tripartitných výmenných seminárov. Pred nástupom do Eurofoundu vykonávala Mária výskum kolektívneho vyjednávania na oddelení správy a tripartizmu Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve (2020–2022), po pôsobení ako výskumníčka v Central European Studies Institute v Bratislave (2013–2020). Má magisterský titul z politológie so špecializáciou na komparatívnu európsku politiku zo Stredoeurópskej univerzity.
Victoria Cojocariu
Research officerVictoria Cojocariu je výskumná pracovníčka v oddelení pracovného života v Eurofound, kde sa venuje sociálnemu dialógu a priemyselným vzťahom. Intenzívne sa podieľa na štúdiách reprezentatívnosti, ktoré Eurofound realizuje na podporu európskeho sociálneho dialógu, ako aj na štúdiách analyzujúcich úlohu sociálnych partnerov na národnej a európskej úrovni a kolektívne vyjednávanie. Jej výskumné záujmy zahŕňajú digitalizáciu, organizáciu práce a pracovné praktiky. Od roku 2025 Victoria spravuje databázu EU PolicyWatch. Pred nástupom do Eurofound v roku 2019 bola Victoria výskumníčkou v Centre for Public Innovation v Bukurešti a pre Open Society Foundation Romania, kde prispievala k národným a medzinárodným výskumným projektom v oblasti migrácie, vzdelávania, prístupu na pracovný trh pre občanov tretích krajín, ako aj ľudských práv. Má bakalársky a magisterský titul zo sociológie.
Felix Appler
Research support officerFelix Appler je výskumný podporný pracovník v oddelení pracovného života v Eurofound. Jeho práca sa zameriava na pracovné vzťahy, minimálne mzdy a budovanie databáz súvisiacich s týmito témami. Predtým pracoval vo Spolkovom štatistickom úrade Nemecka (Destatis) a Svetovej banke vo východnej Afrike, kde vykonával prieskumy domácností a výskum trhu práce a chudoby. Felix má magisterský titul z ekonómie z Univerzity v Bonne.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
