Umelá inteligencia
Umelá inteligencia (AI) označuje strojové systémy navrhnuté na fungovanie s rôznou mierou autonómie, ktoré z prijímaných vstupov vyvodzujú, ako generovať výstupy, ako sú predpovede, obsah, odporúčania alebo rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie (AI Act, článok 3(1)). Rýchly pokrok v AI, najmä v strojovom učení, veľkých jazykových modeloch a generatívnej AI, transformuje pracoviská, trhy práce a verejné služby. Očakáva sa, že AI zvýši produktivitu, no veľkosť týchto ziskov, rýchlosť ich realizácie a spôsob, akým sa zdieľajú medzi firmami, pracovníkmi a spotrebiteľmi, zostáva otvorenými otázkami. AI môže podporovať alebo automatizovať rozhodovanie, riadiť pracovné procesy, analyzovať informácie, generovať obsah a pomáhať ľudským pracovníkom, čo vyvoláva dôležité otázky o zamestnanosti, pracovných podmienkach, kvalite zamestnania, zručnostiach, sociálnom dialógu, nerovnosti a kvalite života. Pochopenie potenciálnych prínosov aj rizík AI je nevyhnutné pre tvorbu politík, ktoré podporujú inovácie a zároveň zabezpečujú spravodlivé a inkluzívne výsledky pre pracovníkov a občanov.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
AI sa už používa na pracoviskách v Európe, ale nie na úkor mladých pracovníkov
Rýchle prijatie AI v posledných rokoch vyvolalo diskusiu o tom, či technológia neoslabuje výsledky zamestnanosti mladých ľudí. Tento článok skúma dôkazy v rámci EÚ27 porovnávaním výsledkov na trhu práce pre mladých a najlepších pracovníkov v rokoch 2011 až 2025, pričom rozlišuje skutočné používanie generatívnej AI od potenciálneho vystavenia sa mu.IT sektor v centre pozornosti: Vývoj digitálnej pracovnej sily EÚ
ICT sektor poháňa digitalizáciu a prijatie AI v celej Európe, no nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily brzdí jeho rast. Táto správa skúma zamestnanosť a pracovné podmienky pre ICT špecialistov a výzvy, ktoré formujú jeden z najkritickejších sektorov EÚ.Algoritmický manažment na európskych pracoviskách: Dôsledky pre organizáciu práce a pracovné podmienky
Táto štúdia predstavuje sekundárnu analýzu údajov zo siedmeho európskeho prieskumu pracovných podmienok Eurofoundu (EWCS 2024), ktorá skúma rozšírenosť digitálnych technológií na moderných pracoviskách a šírenie algoritmických manažérskych praktík. Prepojením nahlásených skúseností pracovníkov s počítačovými programami, ktoré monitorujú výkon, prideľujú úlohy a rozvrhujú prácu, s ukazovateľmi kvality práce, analýza hodnotí, ako technológie pretvárajú prácu. Identifikuje tiež odlišné profily pracovníkov na základe vzorcov používania digitálnych technológií a charakteristík spojených s každým profilom. Zistenia budú informovať tvorbu politík zameraných na podporu kvalitných pracovných miest v čoraz digitálnejších pracoviskoch.Eurofound skúma dôsledky AI vo svojich štyroch výskumných oblastiach: pracovné podmienky a udržateľná práca, zamestnanosť a trhy práce, priemyselné vzťahy a sociálny dialóg, ako aj životné podmienky a kvalitu života. Na základe svojej dlhodobej práce na digitalizácii, automatizácii a platformovej práci Eurofound skúma, ako AI transformuje prácu, zamestnanosť a spoločnosť s cieľom informovať tvorbu politík založených na dôkazoch. Prebiehajúca práca v rámci aktuálneho programového obdobia sa zameriava na vplyv AI na produktivitu zamestnanosti a mzdy, ako aj na to, ako AI ovplyvnené zmeny povolania ovplyvňujú pracovné podmienky a organizáciu práce.
Naposledy aktualizované: 16 September 2026
Umelá inteligencia sa stala hlavnou politickou prioritou EÚ v rámci digitálnej transformácie a širšieho úsilia o posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií a sociálnej odolnosti.
Zákon EÚ o umelej inteligencii (AI Act) nadobudol účinnosť 1. augusta 2024 ako prvý komplexný právny rámec o AI na svete. Používajúc rámec založený na riziku, zákon ukladá prísnejšie pravidlá pre vysoko rizikové AI systémy, ako sú tie používané pri nábore, riadení pracovníkov a prístupe k vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti. Tieto systémy sú klasifikované ako vysoko rizikové, pretože môžu mať výrazný vplyv na kariérne vyhliadky a živobytie pracovníkov, udržiavať vzorce diskriminácie a podkopávať práva na ochranu údajov a súkromie. Nasadzovatelia vysoko rizikových AI systémov na pracovisku musia pred ich uvedením do prevádzky informovať zástupcov pracovníkov a dotknutých pracovníkov. Zákon sa snaží zabezpečiť, aby AI systémy na trhu EÚ boli bezpečné, transparentné, nediskriminačné a rešpektovali základné práva. Zákon sa uplatňuje postupne: zákazy, vrátane zákazu systémov rozpoznávania emócií na pracovisku (s obmedzenými výnimkami), nadobudli účinnosť 2. februára 2025, zatiaľ čo povinnosti pre systémy s vysokým rizikom, vrátane systémov súvisiacich so zamestnaním, platia od 2. decembra 2027 po digitálnom omnibuse o AI z roku 2026.
Akčný plán Európskej komisie pre kontinent AI, spustený v apríli 2025, má za cieľ zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť Európy v oblasti AI rozširovaním infraštruktúry AI a prístupu k dátam, podporou prijatia AI naprieč sektormi, rozvojom zručností a talentov a podporou inovácií zameraných na človeka v technologickom rozvoji. V októbri 2025 nasledovala stratégia Apply AI, ktorá podporuje prijímanie AI v strategických sektoroch a verejnom sektore a zahŕňa opatrenia na prípravu pracovnej sily na AI.
AI na pracovisku sa rieši aj prostredníctvom pracovného práva EÚ. Smernica o platformovej práci (EÚ) 2024/2831), ktorú musia členské štáty preniesť do 2. decembra 2026, obsahuje prvé pravidlá EÚ špecificky o algoritmickom riadení, ktoré pokrývajú transparentnosť, ľudský dohľad nad automatizovanými rozhodnutiami a informáciami a konzultácie so zástupcami pracovníkov. Iniciatíva Zákona o kvalitných pracovných miestach tiež identifikuje algoritmické riadenie a AI v práci medzi prioritné oblasti, ktorým sa treba venovať s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a zároveň využiť efektívnosť prinášanú digitálnymi technológiami. Návrh zákona o kvalitných pracovných miestach sa očakáva do konca roka 2026.
Tieto zmeny majú priamy dopad na svet práce. Ako sa využívanie AI zintenzívňuje v nábore, riadení výkonnosti, plánovaní pracovnej sily a monitorovaní pracoviska, diskusie o transparentnosti, zodpovednosti, rozvoji zručností a právach pracovníkov sa zintenzívnili. AI sa tak stáva ústrednou prioritnou oblasťou pre politiku zamestnanosti, sociálnych a priemyselných vzťahov na úrovni EÚ aj národnej úrovni.
Európska komisia: Zákon o umelej inteligenciiopens in new tab
Európska komisia: Akčný plán AI kontinentuopens in new tab a stratégia aplikácie AIopens in new tab
Európska komisia: Komisia otvára druhú fázu konzultácií o zákone o kvalitných pracovných miestachopens in new tab
EUR-Lex: Smernica (EÚ) 2024/2831 o zlepšovaní pracovných podmienok v platformovej práciopens in new tab
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
October 2026
Algoritmický manažment na európskych pracoviskách: Dôsledky pre organizáciu práce a pracovné podmienky
20 July 2026
IT sektor v centre pozornosti: Vývoj digitálnej pracovnej sily EÚ
30 April 2026
AI, algoritmický manažment a transformácia spoločnosti, práce a zamestnania – skúmanie týchto konceptov
27 February 2026
Kto používa generatívnu AI? Vzorce a nerovnosti naprieč EÚ
12 February 2026
Algoritmická kontrola: Ako digitálne sledovanie ovplyvňuje prácu na online platformách v Európe
26 September 2025
Kolektívne vyjednávanie o umelej inteligencii v praxi
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Dragoș Adăscăliței
Research officerDragoș Adăscăliței je výskumná pracovníčka v oddelení zamestnanosti v Eurofound. Jeho súčasný výskum sa zameriava na témy súvisiace s budúcnosťou práce, vrátane vplyvu umelej inteligencie na pracovné miesta, dôsledkov automatizácie pre zamestnanosť a regulačných otázok týkajúcich sa platformy práce. Pravidelne prispieva aj do komparatívnych projektov monitorujúcich štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce. Pred nástupom do Eurofoundu pôsobil ako lektor pracovných vzťahov na University of Sheffield, Management School. Má magisterský titul z politológie zo Stredoeurópskej univerzity a doktorát zo sociológie z Univerzity v Mannheime.
Marianna Baggio
Research officerMarianna Baggio je výskumná pracovníčka v oddelení sociálnych politík nadácie Eurofound, ktorá sa zaoberá aspektmi Európskeho prieskumu kvality života (EQLS), ako aj témami transparentnosti odmeňovania žien a mužov a neformálnej starostlivosti. Pred nástupom do nadácie Eurofound pôsobila ako politická analytička v kompetenčnom centre pre behaviorálne poznatky Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Pracovala ako postdoktorandka na University Vita-Salute San Raffaele (Miláno) a na univerzite v Trente. Prináša tiež rozsiahle skúsenosti z predchádzajúcej pozície úradníčky pre spoločenskú zodpovednosť (CSR) v Južnej Afrike. Marianna je držiteľkou doktorátu z ekonómie a manažmentu na Univerzite v Trente so špecializáciou na behaviorálnu ekonómiu.
Tina Weber
Senior research managerTina Weber is a senior research manager in Eurofound’s Working Life unit. Her work has focused on labour shortages, the impact of hybrid work and an ‘always on’ culture and the right to disconnect, working conditions and social protection measures for self-employed workers and the impact of the twin transitions on employment, working conditions and industrial relations. She is responsible for studies assessing the representativeness of European social partner organisations. She has also carried out research on European Works Councils and the evolution of industrial relations and social dialogue in the European Union. Prior to joining Eurofound in 2019, she worked for a private research institute primarily carrying out impact assessments and evaluations of EU labour law and labour market policies. Tina holds a PhD in Political Sciences from the University of Edinburgh which focussed on the role of national trade unions and employers’ organisations in the European social dialogue.
Sara Riso
Senior research managerSara Riso nastúpila do Eurofoundu v roku 2006 a v súčasnosti pôsobí ako senior manažérka výskumu v oddelení pracovného života. Venuje sa výskumným projektom zameraným na digitalizáciu a pracovné podmienky. Pred nástupom do Eurofoundu Sara riadila výskumné projekty pre veľké európske asociácie a siete so sídlom v Bruseli. Jej akademické vzdelanie je v psychológii, komunikácii a jazykoch. Jej hlavný výskumný záujem spočíva v skúmaní nových stresorov na pracovisku vyplývajúcich z rastúcej digitalizácie práce, vyvíjajúcich sa organizačných postupov a stratégií riadenia zmien s cieľom riešiť výzvy, ktoré prináša digitalizácia v modernom pracovnom prostredí.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
