&w=3840&q=90)
Umelá inteligencia
Umelá inteligencia (AI) označuje strojové systémy navrhnuté na fungovanie s rôznou mierou autonómie, ktoré z prijímaných vstupov vyvodzujú, ako generovať výstupy, ako sú predpovede, obsah, odporúčania alebo rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie (AI Act, článok 3(1)). Rýchly pokrok v AI, najmä v strojovom učení, veľkých jazykových modeloch a generatívnej AI, transformuje pracoviská, trhy práce a verejné služby. Očakáva sa, že AI zvýši produktivitu, no veľkosť týchto ziskov, rýchlosť ich realizácie a spôsob, akým sa zdieľajú medzi firmami, pracovníkmi a spotrebiteľmi, zostáva otvorenými otázkami. AI môže podporovať alebo automatizovať rozhodovanie, riadiť pracovné procesy, analyzovať informácie, generovať obsah a pomáhať ľudským pracovníkom, čo vyvoláva dôležité otázky o zamestnanosti, pracovných podmienkach, kvalite zamestnania, zručnostiach, sociálnom dialógu, nerovnosti a kvalite života. Pochopenie potenciálnych prínosov aj rizík AI je nevyhnutné pre tvorbu politík, ktoré podporujú inovácie a zároveň zabezpečujú spravodlivé a inkluzívne výsledky pre pracovníkov a občanov.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
Algoritmický manažment na európskych pracoviskách - Digitálny príbeh
Tento digitálny príbeh prináša hlavné zistenia o prijatí algoritmického manažmentu na európskych pracoviskách a jeho vzťahu k pracovným podmienkam a blahu zamestnancov.Algoritmické riadenie na európskych pracoviskách
Rastúci počet zamestnancov podlieha algoritmickému riadeniu – využívaniu počítačových programov na monitorovanie výkonu, prideľovanie úloh a plánovanie práce. Ako to mení prácu a ovplyvňuje pracovné podmienky a pohodu zamestnancov?Plnenie sľubu, že nikto nebude pozadu: Zabezpečenie spravodlivej zelenej transformácie pre občanov EÚ
Táto výskumná správa skúma skúsenosti Európanov so zelenou transformáciou v čase, keď sa konkurencieschopnosť stala ústrednou prioritou politiky EÚ. Pomocou kvantitatívnej analýzy celoeurópskych údajov identifikuje, kto podporuje zelené politiky, kto mení správanie a kto riskuje, že zostane pozadu. Kombinovaním s komparatívnou analýzou politík naprieč všetkými 27 členskými štátmi, vrátane úvah o využívaní behaviorálnych poznatkov v zelenej verejnej politike, správa poukazuje na kritické medzery a poskytuje dôkazmi podložené usmernenia na zosúladenie konkurencieschopnosti s efektívnou a spravodlivou zelenou transformáciou.Eurofound skúma dôsledky AI vo svojich štyroch výskumných oblastiach: pracovné podmienky a udržateľná práca, zamestnanosť a trhy práce, priemyselné vzťahy a sociálny dialóg, ako aj životné podmienky a kvalitu života. Na základe svojej dlhodobej práce na digitalizácii, automatizácii a platformovej práci Eurofound skúma, ako AI transformuje prácu, zamestnanosť a spoločnosť s cieľom informovať tvorbu politík založených na dôkazoch. Prebiehajúca práca v rámci aktuálneho programového obdobia sa zameriava na vplyv AI na produktivitu zamestnanosti a mzdy, ako aj na to, ako AI ovplyvnené zmeny povolania ovplyvňujú pracovné podmienky a organizáciu práce.
Naposledy aktualizované: 16 September 2026
Umelá inteligencia sa stala hlavnou politickou prioritou EÚ v rámci digitálnej transformácie a širšieho úsilia o posilnenie konkurencieschopnosti, inovácií a sociálnej odolnosti.
Zákon EÚ o umelej inteligencii (AI Act) nadobudol účinnosť 1. augusta 2024 ako prvý komplexný právny rámec o AI na svete. Používajúc rámec založený na riziku, zákon ukladá prísnejšie pravidlá pre vysoko rizikové AI systémy, ako sú tie používané pri nábore, riadení pracovníkov a prístupe k vzdelávaniu a odbornému vzdelávaniu v oblasti samostatnej zárobkovej činnosti. Tieto systémy sú klasifikované ako vysoko rizikové, pretože môžu mať výrazný vplyv na kariérne vyhliadky a živobytie pracovníkov, udržiavať vzorce diskriminácie a podkopávať práva na ochranu údajov a súkromie. Nasadzovatelia vysoko rizikových AI systémov na pracovisku musia pred ich uvedením do prevádzky informovať zástupcov pracovníkov a dotknutých pracovníkov. Zákon sa snaží zabezpečiť, aby AI systémy na trhu EÚ boli bezpečné, transparentné, nediskriminačné a rešpektovali základné práva. Zákon sa uplatňuje postupne: zákazy, vrátane zákazu systémov rozpoznávania emócií na pracovisku (s obmedzenými výnimkami), nadobudli účinnosť 2. februára 2025, zatiaľ čo povinnosti pre systémy s vysokým rizikom, vrátane systémov súvisiacich so zamestnaním, platia od 2. decembra 2027 po digitálnom omnibuse o AI z roku 2026.
Akčný plán Európskej komisie pre kontinent AI, spustený v apríli 2025, má za cieľ zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť Európy v oblasti AI rozširovaním infraštruktúry AI a prístupu k dátam, podporou prijatia AI naprieč sektormi, rozvojom zručností a talentov a podporou inovácií zameraných na človeka v technologickom rozvoji. V októbri 2025 nasledovala stratégia Apply AI, ktorá podporuje prijímanie AI v strategických sektoroch a verejnom sektore a zahŕňa opatrenia na prípravu pracovnej sily na AI.
AI na pracovisku sa rieši aj prostredníctvom pracovného práva EÚ. Smernica o platformovej práci (EÚ) 2024/2831), ktorú musia členské štáty preniesť do 2. decembra 2026, obsahuje prvé pravidlá EÚ špecificky o algoritmickom riadení, ktoré pokrývajú transparentnosť, ľudský dohľad nad automatizovanými rozhodnutiami a informáciami a konzultácie so zástupcami pracovníkov. Iniciatíva Zákona o kvalitných pracovných miestach tiež identifikuje algoritmické riadenie a AI v práci medzi prioritné oblasti, ktorým sa treba venovať s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a zároveň využiť efektívnosť prinášanú digitálnymi technológiami. Návrh zákona o kvalitných pracovných miestach sa očakáva do konca roka 2026.
Tieto zmeny majú priamy dopad na svet práce. Ako sa využívanie AI zintenzívňuje v nábore, riadení výkonnosti, plánovaní pracovnej sily a monitorovaní pracoviska, diskusie o transparentnosti, zodpovednosti, rozvoji zručností a právach pracovníkov sa zintenzívnili. AI sa tak stáva ústrednou prioritnou oblasťou pre politiku zamestnanosti, sociálnych a priemyselných vzťahov na úrovni EÚ aj národnej úrovni.
Európska komisia: Zákon o umelej inteligenciiopens in new tab
Európska komisia: Akčný plán AI kontinentuopens in new tab a stratégia aplikácie AIopens in new tab
Európska komisia: Komisia otvára druhú fázu konzultácií o zákone o kvalitných pracovných miestachopens in new tab
EUR-Lex: Smernica (EÚ) 2024/2831 o zlepšovaní pracovných podmienok v platformovej práciopens in new tab
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
29 October 2026
Algoritmické riadenie na európskych pracoviskách
20 July 2026
IT sektor v centre pozornosti: Vývoj digitálnej pracovnej sily EÚ
30 April 2026
AI, algoritmický manažment a transformácia spoločnosti, práce a zamestnanosti – skúmanie konceptov
27 February 2026
Kto používa generatívnu AI? Vzorce a nerovnosti naprieč EÚ
12 February 2026
Algoritmická kontrola: Ako digitálne sledovanie ovplyvňuje prácu na online platformách v Európe
26 September 2025
Kolektívne vyjednávanie o umelej inteligencii v praxi
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Dragoș Adăscăliței
Research managerDragoș Adăscăliței je manažér výskumu v oddelení zamestnanosti v Eurofound. Jeho súčasný výskum sa zameriava na témy súvisiace s budúcnosťou práce, vrátane vplyvu umelej inteligencie na pracovné miesta, dôsledkov automatizácie pre zamestnanosť a regulačných otázok týkajúcich sa práce na platformách. Pravidelne prispieva aj do komparatívnych projektov monitorujúcich štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce. Pred nástupom do Eurofoundu bol lektorom pracovných vzťahov na Univerzite v Sheffielde, Management School. Má magisterský titul z politológie zo Stredoeurópskej univerzity a doktorát zo sociológie z University of Mannheim.
Tina Weber
Senior research managerTina Weber je vedúcou výskumnou manažérkou v oddelení pracovného života Eurofoundu. Jej práca sa zameriava na nedostatok pracovnej sily, vplyv hybridnej práce a kultúru "vždy online", právo na odpojenie, pracovné podmienky a opatrenia sociálnej ochrany pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov a vplyv dvojitých prechodov na zamestnanosť, pracovné podmienky a priemyselné vzťahy. Zodpovedá za štúdie hodnotiace reprezentatívnosť európskych organizácií sociálnych partnerov. Tiež vykonávala výskum európskych pracovných rád a vývoja pracovných vzťahov a sociálneho dialógu v Európskej únii. Pred nástupom do Eurofoundu v roku 2019 pracovala pre súkromný výskumný inštitút, kde sa primárne venovala hodnoteniam dopadov a hodnoteniam pracovného práva EÚ a politík trhu práce. Tina má doktorát z politológie z University of Edinburgh, ktorý sa zameriaval na úlohu národných odborov a zamestnávateľských organizácií v európskom sociálnom dialógu.
Sara Riso
Senior research managerSara Riso nastúpila do Eurofoundu v roku 2006 a v súčasnosti pôsobí ako senior manažérka výskumu v oddelení pracovného života. Venuje sa výskumným projektom zameraným na digitalizáciu a pracovné podmienky. Pred nástupom do Eurofoundu Sara riadila výskumné projekty pre veľké európske asociácie a siete so sídlom v Bruseli. Jej akademické vzdelanie je v psychológii, komunikácii a jazykoch. Jej hlavný výskumný záujem spočíva v skúmaní nových stresorov na pracovisku vyplývajúcich z rastúcej digitalizácie práce, vyvíjajúcich sa organizačných postupov a stratégií riadenia zmien s cieľom riešiť výzvy, ktoré prináša digitalizácia v modernom pracovnom prostredí.
Marianna Baggio
Research officerMarianna Baggio je výskumná pracovníčka v oddelení sociálnych politík v Eurofound, kde sa venuje aspektom Európskeho prieskumu kvality života (EQLS), rodovej rovnosti, zelenej transformácii a digitálnemu životu Európanov, vrátane vplyvu AI mimo pracovného prostredia. Pred nástupom do Eurofoundu pôsobila ako analytička politík v Centre kompetencií pre behaviorálne poznatky Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Pracovala ako postdoktorandka na University Vita-Salute San Raffaele (Miláno) a University of Trento. Prináša tiež rozsiahle skúsenosti z predchádzajúcej pozície pracovníka pre spoločenskú zodpovednosť firiem (CSR) v Južnej Afrike. Marianna má doktorát z ekonómie a manažmentu z University of Trento, so špecializáciou na behaviorálnu ekonómiu.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
