IT sektor v centre pozornosti: Vývoj digitálnej pracovnej sily EÚ

Digitálne zručnosti sa stávajú transverzálnou požiadavkou vo väčšine povolaní a sektorov a predpokladom na schopnosť pracovať takmer vo všetkých rýchlejšie rastúcich a vedomostami náročných sektoroch. V čele našej digitálnej transformácie stoja tí, ktorí majú pokročilé zručnosti a kvalifikácie v oblasti informačných technológií (IT). Títo jednotlivci vyvíjajú softvér, spravujú sieťovú bezpečnosť a skúmajú a vyvíjajú nové riešenia v oblasti umelej inteligencie (AI), kvantového počítania a ďalších nových technológií. EU-27 zvyšuje počet takýchto špecialistov, ale nie požadovanou rýchlosťou. V dôsledku toho bol príspevok IT aktivít k hospodárskemu rastu v EÚ-27 v porovnaní s inými vyspelými ekonomikami podpriemerný. Táto správa sa zaoberá výzvami pre digitálnu pracovnú silu v oblasti zamestnanosti a kvality práce, ktorým je potrebné čeliť, ak chce EÚ-27 dosiahnuť svoje ambiciózne ciele digitalizácie.

Do digitálnej transformácie EÚ sa vkladajú obrovské investície. K dispozícii sú štedré dotácie EÚ a národné v mnohých programoch a iniciatívach, najmä v oblastiach s vysokými zručnosťami. Hlavné iniciatívy na úrovni EÚ zahŕňajú sieť európskych digitálnych inovačných centier, Akadémiu kybernetických zručností a rozvoj AI gigatovární EÚ. Program politiky Digitálneho desaťročia 2030 stanovil rámec politiky pre tieto investície.

Čo sa týka trhu práce, tento program si stanovil cieľ mať do roku 2030 v EÚ zamestnaných 20 miliónov špecialistov na informačné a komunikačné technológie (ICT) – skupinu pokrývajúcu niekoľko povolaní súvisiacich s IT. Zamestnanosť v IT rýchlo rastie, ale tento veľmi ambiciózny cieľ pravdepodobne nebude dosiahnutý pri súčasných tempách rastu. Mobilizácia ďalších zdrojov digitálnych talentov je preto čoraz naliehavejšia. Toto posilňujú meniace sa technologické a geopolitické okolnosti, najmä rozširujúce sa možnosti AI, rastúce kybernetické hrozby a dôležitosť rozvoja digitálnej nezávislosti a "suverenity" EÚ.

Požiadavky na zručnosti spojené s týmito výzvami sú zamerané na vyššie úrovne kvalifikácie. Získanie týchto zručností si vyžaduje mnoho rokov akademického vzdelávania po škole, doplneného ďalším vzdelávaním a učením sa priamo na pracovisku. Tok týchto zručností je obmedzený.

Počet mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú študovať vedu, technológiu, inžinierstvo a matematiku, hoci rastie, stále nestačí, a niektorí z tých, ktorí sa venujú takýmto štúdiu, sú priťahovaní vyššími platmi v iných sektoroch alebo krajinách. Ženy zostávajú v sektore IKT nedostatočne zastúpené. Podľa väčšiny správ rast dopytu po IT pracovnej sile v kombinácii s rýchlymi technologickými zmenami predbieha schopnosť našich vzdelávacích systémov vybaviť dostatočný počet ľudí potrebnými zručnosťami.

• Zamestnanosť v IT rýchlo rastie v EÚ (s ročnou mierou rastu 7–8 % v porovnaní s celkovou mierou rastu zamestnanosti niečo vyše 1 %), ale z miernej základne. ICT špecialisti tvorili 3 % zamestnanosti v EÚ-27 v roku 2011 a 5 % v roku 2024. V členských štátoch EÚ existujú veľmi veľké rozdiely v podiele ICT špecialistov na celkovej zamestnanosti – od 2,5 % v Grécku po 8,6 % vo Švédsku.

• Rastúci dopyt znamená rozsiahly nedostatok ICT špecialistov. V roku 2024 medzi firmami s otvorenými IT voľnými miestami 57 % uviedlo ťažkosti s obsadzovaním týchto pozícií. Nedostatok pracovnej sily je obzvlášť výrazný pre vedúce pozície a vysoko špecializované pozície v oblasti kybernetickej bezpečnosti, AI / generatívnej AI a cloud computingu.

• Systémy vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy nedokážu napĺňať súčasný a predpokladaný dopyt po zamestnaní vo väčšine členských štátov, podľa prieskumov zamestnávateľov na úrovni EÚ a vstupov národných korešpondencov.

• Migrácia pracovnej sily z krajín mimo EÚ sa stala hlavným a čoraz dôležitejším faktorom uspokojenia vysokého dopytu zamestnávateľov po ICT špecialistoch v EÚ, čím prekonáva príspevok z mobility pracovnej sily v rámci EÚ.

• Kvalita práce a zamestnanosti v IT je vyššia ako priemer takmer vo všetkých oblastiach, najmä v zárobkoch a zručnostiach, podľa údajov Európskeho prieskumu pracovných podmienok (EWCS).

• Veľké rodové rozdiely v zamestnaní v IT sú pretrvávajúce a pomaly sa zmenšujú. V roku 2024 boli v roku 2024 menej ako jeden z piatich (19 %) ICT špecialistov v EÚ-27 ženami. Rozdiely v odmeňovaní podľa pohlavia v širšom sektore informácií a komunikácie boli v roku 2022 tesne pod 20 %, v porovnaní s 13 % vo všeobecnej pracovnej sile.

• Výrazné rozdiely podľa pohlavia sú pozorované aj v rôznych dimenziách kvality práce. Ženy špecialistky na IKT sa oveľa menej často považujú za spravodlivo platené za svoju prácu, majú menší prístup k platenému školeniu, sú vystavené vyššej pracovnej intenzite a nepriaznivému sociálnemu správaniu a majú menší vplyv na organizáciu svojej práce. Takéto výsledky môžu ženy odrádzať od vstupu do tohto odboru.

• Cieľ zamestnávania 20 miliónov ICT špecialistov do roku 2030 pravdepodobne nebude splnený. Pri súčasnom tempe rastu bude EÚ zaostávať približne o 5 miliónov pracovníkov.

• Vysvetlenie nedostatku pracovnej sily a zručností v IT je na strane ponuky (teda vzdelávania, vrátane ďalšieho a postgraduálneho vzdelávania, a školení, vrátane praktického školenia) a nesúvisí s pracovnými alebo pracovnými podmienkami. Podľa údajov EWCS ICT špecialisti v EÚ hlásia nadpriemernú kvalitu zamestnania a zamestnanosti vo všetkých oblastiach, najmä však v oblasti platov a zručností.

• Reštriktívna imigračná politika inde pravdepodobne urobila Európu atraktívnejšou lokalitou pre odborníkov z krajín mimo EÚ, vrátane špecializácií na IKT s vysokým globálnym dopytom. Existujú naznačujúce dôkazy, že sa to už môže diať. Zároveň obmedzená mobilita ICT špecialistov v rámci EÚ ukazuje, že existuje potenciál využiť existujúce nástroje EÚ, ako sú EURopean Employment Services (EURES) a Erasmus+, na riešenie nedostatku zručností.

• Uzavretie rodovej pracovnej nerovnosti v IT nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj ekonomickej nevyhnutnosti. V kontexte nedostatku pracovnej sily znamená, že neschopnosť prilákať ženy znamená, že EÚ funguje s menej ako tromi štvrtinami svojho potenciálneho talentového fondu ICT špecialistov. Zároveň obmedzuje rozmanitosť perspektív pri formovaní technológií, ktoré čoraz viac ovplyvňujú všetky aspekty spoločnosti, v práci aj mimo nej.