Minimálne mzdy majú významný vplyv na dohodnuté a skutočné mzdy
Publikované: 23 June 2025
V posledných rokoch sa vnútroštátne minimálne mzdy v krajinách EÚ prudko zvýšili, čím sa ich vplyv na kolektívne vyjednávanie o mzdách a všeobecný vývoj miezd stal čoraz dôležitejším. Zistenia ukazujú, že národné minimálne mzdy majú pozitívny vplyv na zvyšovanie dohodnutých úrovní miezd. Je však potrebná starostlivá koncepcia politiky, aby sa zabránilo vytláčaniu kolektívneho vyjednávania, najmä v odvetviach s nízkymi príjmami. Minimálne mzdy zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri zlepšovaní úrovne miezd medzi zamestnancami s najnižšími platmi, hoci účinky presahovania sa vyskytujú v širšom rozdelení miezd.
Politika minimálnej mzdy sa v posledných desaťročiach stáva čoraz populárnejšou vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom minimálna mzda rastie viac ako priemer a v mnohých krajinách sú priemerné mzdy. Tento politický dôraz bol ďalej posilnený novou smernicou EÚ o primeraných minimálnych mzdách. V tejto súvislosti sa možný vplyv vyšších vnútroštátnych minimálnych miezd stal pre tvorcov politík veľmi dôležitým. Ako teda zmeny v národných minimálnych mzdách ovplyvňujú kolektívne vyjednávanie o mzdách a skutočné mzdy?
Vnútroštátne minimálne mzdy vedú k zlepšeniu minimálnych miezd v kolektívnej dohode
Na pozadí relatívne vyšších národných minimálnych miezd sa ešte dôležitejšia stala diskusia o tom, či by národné minimálne mzdy mohli oslabiť kolektívne vyjednávanie o mzdách. Táto obava sa odráža v smernici, ktorá v článku 4 zahŕňa požiadavku, aby národné vlády podporovali rámce kolektívneho vyjednávania o mzdách.
Empirické zistenia nadácie Eurofound – založené na vzorke takmer 700 kolektívnych zmlúv v odvetviach so slabými mzdami v 17 členských štátoch EÚ v rokoch 2015 až 2022 – ukazujú, že vyššie vnútroštátne minimálne mzdy neodrádzali od kolektívneho vyjednávania o mzdách. Naopak, prispievajú k zvyšovaniu minimálnych miezd v týchto odvetviach s nízkymi mzdami na základe kolektívnej dohody (obrázok 1).
Výskum skúmal, či zvýšenie vnútroštátnych minimálnych miezd ovplyvnilo pravdepodobnosť, že sociálni partneri podpíšu nové kolektívne zmluvy. Okrem času, ktorý uplynul od predchádzajúcej dohody, sa ako hlavný faktor zvyšujúci pravdepodobnosť podpísania novej dohody ukázala zmena vnútroštátnej úrovne minimálnej mzdy od poslednej dohody (pozri horný panel na ilustrácii 1). Zmeny inflácie a nezamestnanosti nemali významný vplyv na pravdepodobnosť podpísania novej dohody.
Štúdia tiež skúmala, do akej miery zmeny vnútroštátnych minimálnych miezd zvyšujú minimálne mzdové dohody v kolektívnej dohode. Výsledky ukazujú významný pozitívny efekt: ak sa minimálna mzda zvýši o 1 %, nová dohodnutá mzda sa zvýši o 0,22 % (pozri spodný panel na obrázku 1).
V tomto prípade by inflácia mala väčší vplyv ako národné minimálne mzdy na zvýšenie nominálnych dohodnutých miezd (elasticita je 0,7). Nezamestnanosť sa tiež javí ako významný faktor: vyššia miera nezamestnanosti je podľa očakávania spojená s negatívnym vplyvom na dohodnuté mzdy.
Impact of national minimum wages on (upper panel) the probability of signing a new collective agreement and (bottom panel) the magnitude of increases in negotiated wages: estimated coefficients
Odhady sú založené na dvojstupňovom modelu Tobiáša typu II, ktorý sa odhaduje v dvoch fázach. Modré bodky predstavujú bodový odhadný koeficient vplyvu inflácie, národnej minimálnej mzdy a miery nezamestnanosti na pravdepodobnosť podpísania novej kolektívnej zmluvy (horný panel) a na mzdy v kolektívnej dohode (spodný panel), zatiaľ čo bodkované čiary predstavujú interval spoľahlivosti. Ak čiara spoľahlivosti neprekračuje nulovú čiaru, odhad sa štatisticky významne líši od nuly s 95 % úrovňou spoľahlivosti. Odhady z probitového modelu zodpovedajúce rovnici dohody s figurínami trvania a nedodržiavania predpisov, rôznymi typmi fixných účinkov (kolektívna zmluva, krajina a mesiac) a časovým trendom. Intervaly spoľahlivosti (95 %) boli vypočítané pomocou robustných štandardných chýb.
Source: Eurofound 2025
Tieto empirické zistenia boli doplnené a doplnené kvalitatívnymi poznatkami z rozhovorov, ktoré skúmali interakcie medzi vnútroštátnymi minimálnymi mzdami a kolektívnymi zmluvami. Analýza vychádza zo 40 rozhovorov uskutočnených v šiestich krajinách (Nemecko, Francúzsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko) a v dvoch slabo platených odvetviach: výroba potravín a nápojov a rezidenčná a sociálna starostlivosť.
Hoci vnímanie úlohy vnútroštátnych minimálnych miezd sociálnymi partnermi sa v jednotlivých krajinách a odvetviach líšilo, objavili sa určité dôkazy o obmedzenom priestore na rokovania o mzdách a pracovných podmienkach. V prípadoch, keď sa vnútroštátne minimálne mzdy priblížili k úrovni kolektívne dohodnutých základných minimálnych miezd, sa zameranie rokovaní presunulo zo základnej mzdy na iné zložky odmeňovania.
Výskum však nenašiel žiadne silné dôkazy o vytláčaní kolektívneho vyjednávania, teda o zastavení opätovného prerokúvania dohôd. Nebol zaznamenaný ani žiadny vplyv na odvetvové pokrytie kolektívneho vyjednávania alebo prostredie aktérov vyjednávania.
Hoci výskum celkovo nepoukázal na žiadne škodlivé účinky vnútroštátnych minimálnych miezd na kolektívne vyjednávanie pre pracovníkov s nízkymi príjmami v rokoch 2015 až 2022, bude dôležité pokračovať v pozorovaní situácie v odvetviach s nízkymi príjmami.
Vnútroštátne minimálne mzdy majú rozšírený dominový efekt na skutočné mzdy
V mnohých členských štátoch EÚ národné minimálne mzdy rastú rýchlejšie ako priemer a medián miezd. Keďže minimálne mzdy sú relatívne vyššie, kľúčovou politickou otázkou je, či politika minimálnej mzdy priamo ovplyvňuje väčší podiel zamestnancov a prispieva k celkovému vývoju miezd.
Empirické výsledky nadácie Eurofound ukazujú, že vnútroštátne minimálne mzdy majú významný vplyv na mzdy pracovníkov s nízkymi platmi – v prvom kvartile rozdelenia miezd, ktorý zahŕňa 25 % zamestnancov s najnižšími platmi. V priemere 1 % zvýšenie národnej minimálnej mzdy viedlo v období rokov 2006 – 2021 k zvýšeniu miezd slabo platených zamestnancov o 0,31 %. Tento efekt je ešte väčší v poslednom podobdobí rokov 2015 – 2021, keď zvýšenie národnej minimálnej mzdy o 1 % viedlo k zvýšeniu miezd zamestnancov s nízkymi príjmami o 0,43 %.
Jedným z možných vysvetlení silnejšieho účinku v posledných rokoch je, že relatívne vyššie minimálne mzdy – vo vzťahu k priemerným mzdám – by priamo ovplyvnili väčší podiel zamestnancov, a preto by mali väčší potenciál zvýšiť úroveň miezd medzi najnižšie platenými mzdami.
Dôležité je, že vplyv politiky minimálnej mzdy na výrazné zvyšovanie miezd v spodnej časti rozdelenia miezd vyplýva najmä z období výrazného zvyšovania minimálnych miezd, ako je znázornené na obrázku 2. Zvýšenie až o 15 % vo všeobecnosti zvyšuje mzdy medzi najhoršie platenými zamestnancami, hoci zmeny o menej ako 5 % majú len malý merateľný účinok. Väčšie zvýšenia – tie nad 15 % – majú zďaleka štatisticky najvýznamnejší a najvýznamnejší vplyv. Tieto transformačné intervencie sú hlavným dôvodom pozitívnej asociácie medzi národnými minimálnymi mzdami a rastom miezd pre zamestnancov s nízkymi príjmami.
Tieto zistenia poukazujú na potenciálne vedľajšie účinky zvýšenia národných minimálnych miezd pozdĺž širšieho rozdelenia miezd. Empirická analýza odhaľuje pozitívnu súvislosť medzi zvýšením národnej minimálnej mzdy a vývojom v mediáne aj v hornom mzdovom kvintile (vrátane 25 % zamestnancov s najvyššími mzdami). Rozsah tohto účinku je porovnateľný s rozsahom pozorovaným u slabo platených zamestnancov.
Tieto výsledky naznačujú, že zvyšovanie minimálnej mzdy má v priemere vzostupný účinok v celom rozdelení miezd (ktorého vývoj je v každom prípade poháňaný mnohými ďalšími faktormi nad rámec politiky minimálnej mzdy).
Effect of national minimum wage increases on low-paid wages by intensity of change
Pozrite si poznámky k obrázku 1. Intervaly sú definované na základe ročného nominálneho zvýšenia národnej minimálnej mzdy v národnej mene. Medzi zamestnancov s nízkymi mzdami patrí prvý mzdový kvartil (25 % zamestnancov s najnižšími mzdami).
Source: Eurofound 2025
Tieto širšie účinky sú v súlade s prípadmi, keď má veľké zvýšenie minimálnej mzdy významný krátkodobý kompresný účinok na rozdelenie miezd v dôsledku silného rastu miezd medzi zamestnancami s nízkymi príjmami.
To sa jasne odráža na ilustrácii 3, ktorá používa longitudinálne údaje, ktoré ukazujú zmeny v úrovni miezd v roku, v ktorom sa zmenili minimálne mzdy, v celom rozdelení. Údaje sú zoskupené podľa mzdových decilov – od 10 % zamestnancov s najnižšími platmi až po 10 % zamestnancov s najvyššími platmi. Výsledky ukazujú, že len neobvyklé zvyšovanie minimálnej mzdy (nad 15 %) má silný vplyv na kompresiu rozdelenia miezd, pretože neúmerne zvyšuje mzdy medzi najhoršie platenými zamestnancami.
Tempo rastu pozorovaných miezd podľa mzdových decilov
Ročné obdobia výrazným zvýšením vnútroštátnych minimálnych miezd
Source: Eurofound 2025
Tento model sa ďalej potvrdzuje skúmaním konkrétnych prípadov výrazného zvýšenia minimálnej mzdy na vnútroštátnej úrovni v celej EÚ. Patrí medzi ne 23 % zvýšenie v Slovinsku v roku 2020, 22 % zvýšenie v Španielsku v roku 2019 a zavedenie národnej minimálnej mzdy v Nemecku v roku 2015, čo viedlo k výraznému zvýšeniu minimálnych miezd.
Tieto zistenia ukazujú, že tieto politické intervencie mali neprimeraný účinok na zvýšenie miezd medzi najhoršie platenými zamestnancami, stlačenie rozdelenia miezd a výrazné zníženie mzdovej nerovnosti.
Obrázok © Dušan Petkovič/Adobe Stock
Nadácia Eurofound navrhuje citovať túto publikáciu takto.
Eurofound (2025), Minimálne mzdy majú významný vplyv na dohodnuté a skutočné mzdy, článok.
