Mládež je pojem, ktorým sa opisujú ľudia v období medzi detstvom a dospelosťou. Hoci to môže byť nejednoznačné vymedzenie, používa sa aj v oblasti politiky, kde označuje konkrétne vekové kategórie. Poskytnúť mladým ľuďom vhodné prostredie na rast, vzdelávanie a prácu je pre Európu aj nadáciu Eurofound kľúčovým cieľom, no pri jeho napĺňaní čelia osobitným výzvam. Mladí ľudia sú dlhodobo v centre záujmu politiky na úrovni EÚ a tento záujem nepoľavuje ani dnes.
Zamestnanosť mladých ľudí a problémy, ktoré sa ich dotýkajú, zastávajú v politickom programe EÚ významné miesto a existujú veľké obavy, že mladí ľudia budú patriť k hlavným obetiam sociálneho a hospodárskeho vplyvu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Keďže už v predchádzajúcej recesii zaplatili najvyššiu cenu, Európska komisia s cieľom predísť opakovaniu histórie navrhla posilnenú záruku pre mladých ľudí ako konkrétny politický nástroj na boj proti dôsledkom pandémie COVID-19 v oblasti zamestnanosti a jej sociálnym dôsledkom. Cieľom je zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 30 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže do štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania.
Táto iniciatíva vychádza z predchádzajúcich opatrení na európskej úrovni. Cieľom oznámenia Komisie s názvom Investícia do európskej mládeže z roku 2016 bolo podporiť mladých ľudí vo forme balíka opatrení pre mládež. Týmto balíkom sa podporuje zlepšenie príležitostí na prístup k zamestnaniu prostredníctvom záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá vznikla v roku 2013, zlepšenie príležitostí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj zlepšenie príležitostí na solidaritu, vzdelávaciu mobilitu a účasť.
V rámci tohto úsilia sa v najnovšej stratégii EÚ pre mládež (na roky 2019 – 2027) prijatej 26. novembra 2018 stanovuje rámec spolupráce s členskými štátmi na ich politikách v oblasti mládeže. Činnosti sú zoskupené do troch hlavných oblastí opatrení založených na zapájaní, spájaní a posilňovaní postavenia.
V januári 2020 Komisia predložila oznámenie Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie. Ním sa pripravila pôda pre akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, v ktorom sa opakuje záväzok EÚ vo vzťahu k záruke pre mladých ľudí.
Keďže sa ukázalo, že mladí ľudia patria k skupinám najzraniteľnejším voči závažným sociálnym a hospodárskym dôsledkom pandémie COVID-19 a obmedzujúcich opatrení, Komisia v júli 2020 uviedla balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí štruktúrovaný do štyroch oblastí s cieľom poskytnúť „most k pracovným miestam“ pre ďalšiu generáciu. Komisia predložila návrh odporúčania Rady o moste k pracovným miestam – posilnení záruky pre mladých ľudí, ktorým sa malo nahradiť odporúčanie z roku 2013. Táto iniciatíva nadväzuje na potreby spoločností s cieľom poskytnúť potrebné zručnosti, najmä na účely zelenej a digitálnej transformácie. Rozširuje sa ňou veková kategória, na ktorú sa vzťahuje záruka pre mladých ľudí, z 15 – 24 rokov na 15 – 29 rokov. Súčasťou balíka je aj návrh týkajúci sa odborného vzdelávania a prípravy, nový impulz v oblasti učňovskej prípravy a ďalšie opatrenia na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý Európska komisia navrhla v marci 2021 a na ktorý nadviazalo vyhlásenie zo sociálneho samitu v Porte, sa predstavili nové ambiciózne ciele pre mladých ľudí, ako napríklad znižovať mieru mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), z 12,6 % (2019) na 9 % do roku 2030.
Práca nadácie Eurofound v oblasti problémov mládeže nadväzuje na prioritu Komisie na roky 2019 – 2024 týkajúcu sa hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí, a v tomto kontexte má veľký význam.
The economic loss to the EU of youth disengagement was estimated at over €142 billion a year in 2015.
Due to the COVID-19 pandemic, the rate of young people not in employment, education or training (NEET) increased to 13.7% (9.8 million) in 2020.
Despite the recent crisis, young people remain slightly more optimistic than other age groups.
Data visualisation: Young people in the EU
Eurofound Talks podcast: Episode 4: The impact of COVID-19 on young people in the EU
Eurofound has carried out a large body of work on youth issues related to employment, quality of life and social cohesion. In light of the economic and social crisis following the COVID-19 pandemic, research continues to look at issues affecting young people in several topic areas, particularly employment and labour markets, living conditions and quality of life, as well as access to public services.
Eurofound’s unique e-survey, Living, working and COVID-19, provides an insight into the impact of the pandemic on people's lives, including young people, with the aim of helping policymakers shape the response to this crisis. Carried out in several rounds, it allows for comparison of the challenges facing young people during the different stages of living through the pandemic.
Building on this research, Eurofound has analysed the impact of COVID-19 on young people in the EU in terms of employment, their economic situation, social exclusion, mental well-being and trust in institutions. It also provides an overview of the policy measures put in place to reduce the economic and social impact of the pandemic on young people.
In the aftermath of the 2008–2013 crisis, EU unemployment soared to alarming levels, hitting 20% for those aged 15–29 and reaching even higher levels in individual Member States. With the help of the Young Guarantee and other measures, youth unemployment has recovered in recent years, finally reaching pre-crisis levels in 2019. But the questions remain as to where the jobs are and how young people can be helped, particularly those who are disengaged from the labour market over the long term. The reinforced Youth Guarantee will be crucial here in reacting to the COVID-19 crisis and in avoiding another sharp increase in youth unemployment. Eurofound's research provides a broad range of inputs to the development of youth policy, looking at:
The focus of research has recently been adapted to examine the effects of COVID-19 on young people in Europe.
Alongside high unemployment, since 2008 the Member States have been dealing with the disproportionate impact of the recession on young people under 30, even those with higher levels of education. The number of those aged 15–29 who were not in employment, education or training (NEET) rose rapidly after 2008, but had been declining again since 2014, returning to pre-crisis levels by 2018. Yet the rates remained high in some Member States, particularly Italy and Greece. Eurofound seeks to understand the economic and social consequences of youth disengagement from the labour market and education.
Research on the impact of COVID-19 on young people has focused on the economic and social situation of young people at the onset of the pandemic, particularly NEETs. It describes the labour market participation of young people during the period 2007–2020 and discusses the characteristics and diversity of NEETs.
Some young people face particular difficulties in accessing employment: for example, those who have a disability or other health problem are 40% more likely of becoming NEET than others. A policy of active inclusion is seen as the most appropriate for addressing these difficulties. Eurofound has analysed active inclusion policy for young people with disabilities or health problems in 11 EU Member States.
The youth dimension is relevant across many areas of Eurofound research, including its surveys.
The Living, working and COVID-19 e-survey, carried out in several rounds in 2020 and 2021, explores the impact of the pandemic across age groups. Topics affecting young people include job loss and insecurity, mental well-being, social exclusion and optimism about the future, experiences with online education, trust in institutions and access to public services. The findings show that young people are again being hard-hit by the social and economic impacts of yet another crisis.
The European Quality of Life Survey (EQLS) 2016 found important differences between age groups in relation to quality of life, social inclusion, the quality of society and access to public services. EQLS data have also been used to compile a policy brief on the social situation of young people in Europe.
The European Working Conditions Survey (EWCS) 2010 revealed that some aspects of the working conditions of young workers (under 25) differ considerably from those of older workers. Data from the EWCS 2015 have shown that the skills gap between younger and older workers is gradually closing.
Eurofound’s COVID-19 survey used various questions from the EQLS and EWCS, adapting them where necessary for the purpose of the survey.
Nadácia Eurofound pri riešení problémov mládeže vykonala veľký kus práce v oblasti zamestnanosti, kvality života aj sociálnej kohézie. Vzhľadom na hospodársku a sociálnu krízu v nadväznosti na pandémiu COVID-19 sa výskum naďalej venuje otázkam dotýkajúcim sa mladých ľudí vo viacerých tematických oblastiach, najmä v oblasti zamestnanosti a trhov práce, životných podmienok a kvality života, ako aj prístupu k verejným službám.
V jedinečnom elektronickom prieskume nadácie Eurofound Život, práca a COVID-19 sa poskytujú informácie o vplyve pandémie na život ľudí vrátane mladých ľudí s cieľom pomôcť tvorcom politík formovať reakciu na krízu. Vykonával sa vo viacerých kolách a umožňuje porovnanie problémov, ktorým mladí ľudia čelili v rôznych fázach života počas pandémie.
Na základe tohto výskumu nadácia Eurofound analyzovala vplyv pandémie COVID-19 na mladých ľudí v EÚ z hľadiska zamestnania, ich hospodárskej situácie, sociálneho začlenenia, duševnej pohody a dôvery v inštitúcie. V rámci výskumu sa poskytuje prehľad politických opatrení zavedených v záujme zníženia hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie na mladých ľudí.
V dôsledku krízy v rokoch 2008 – 2013 sa nezamestnanosť v EÚ prudko zvýšila na znepokojivú úroveň, pričom v prípade osôb vo veku od 15 do 29 rokov dosiahla 20 % a v jednotlivých členských štátoch dokonca ešte vyššie úrovne. Pomocou záruky pre mladých ľudí a ďalších opatrení sa v posledných rokoch nezamestnanosť mládeže upravila a v roku 2019 konečne dosiahla úrovne spred krízy. Zostávajú však otázky, kde pracovné miesta sú a ako možno pomôcť mladým ľuďom, predovšetkým tým, ktorí sa dlhodobo nezúčastňovali na trhu práce. V rámci reakcie na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 a pri predchádzaní ďalšiemu prudkému zvýšeniu nezamestnanosti mladých ľudí bude kľúčová posilnená záruka pre mladých ľudí. Výskum nadácie Eurofound prináša širokú škálu príspevkov k rozvoju politiky v oblasti mládeže, pričom sa pozornosť venuje:
Zameranie výskumu sa v poslednom čase prispôsobilo s cieľom skúmať vplyv pandémie COVID-19 na mladých ľudí v Európe.
Okrem vysokej miery nezamestnanosti členské štáty od roku 2008 riešia neprimeraný vplyv recesie na mladých ľudí vo veku do 30 rokov, dokonca aj na tých s vyšším stupňom vzdelania. Počet mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), sa po roku 2008 prudko zvýšil, ale od roku 2014 znovu klesal a do roku 2018 sa vrátil na úrovne spred krízy. V niektorých členských štátoch však zostali úrovne vysoké, najmä v Taliansku a Grécku. Nadácia Eurofound sa snaží pochopiť hospodárske a sociálne dôsledky neúčasti mládeže na trhu práce a na vzdelávaní.
Výskum v oblasti vplyvu pandémie COVID-19 na mladých ľudí sa zameriava na hospodársku a sociálnu situáciu mladých ľudí, predovšetkým NEET, na začiatku pandémie. Opisuje sa v ňom účasť mladých ľudí na trhu práce v období 2007 – 2020 a rozoberajú sa vlastnosti a rozmanitosť NEET.
Niektorí mladí ľudia čelia pri prístupe k zamestnaniu osobitným ťažkostiam: v porovnaní s ostatnými napríklad tí so zdravotným postihnutím alebo s iným zdravotným problémom čelia o 40 % väčšej pravdepodobnosti, že sa stanú NEET. Na riešenie týchto problémov sa ako najvhodnejšia javí politika aktívneho začleňovania. Nadácia Eurofound analyzovala politiku aktívneho začleňovania mladých ľudí so zdravotným postihnutím alebo zdravotnými problémami v 11 členských štátoch EÚ.
Aspekt mládeže je relevantný pre mnohé oblasti výskumu nadácie Eurofound vrátane jej prieskumov.
Elektronický prieskum Život, práca a COVID-19 sa vykonával vo viacerých kolách v rokoch 2020 a 2021 a skúma sa v ňom vplyv pandémie na jednotlivé vekové kategórie. K témam, ktoré sa dotýkajú mladých ľudí, patrí strata pracovných miest a neistota zamestnania, duševná pohoda, sociálne vylúčenie a optimizmus v súvislosti s budúcnosťou, skúsenosti s online vzdelávaním, dôvera v inštitúcie a prístup k verejným službám. Zo zistení vyplýva, že mladých ľudí znovu tvrdo zasiahli sociálne a hospodárske dôsledky ďalšej krízy.
V Európskom prieskume kvality života (EQLS) z roku 2016 sa medzi vekovými kategóriami odhalili dôležité rozdiely vo vzťahu ku kvalite života, k sociálnemu začleneniu, ku kvalite spoločnosti a k prístupu k verejným službám. Údaje z prieskumu EQLS boli použité aj na zostavenie prehľadu politiky na tému sociálnej situácie mladých ľudí v Európe.
V Európskom prieskume pracovných podmienok (EWCS) z roku 2010 sa zistilo, že niektoré aspekty pracovných podmienok mladých pracovníkov (do 25 rokov) sa výrazne líšia od tých, ktoré majú starší pracovníci. Z údajov z EWCS z roku 2015 vyplýva, že nedostatok požadovaných zručností spôsobujúci rozdiel medzi mladšími a staršími pracovníkmi sa postupne odstraňuje.
V elektronickom prieskume Život, práca a COVID-19 nadácie Eurofound sa použili rôzne otázky z prieskumov EQLS a EWCS, pričom sa v prípade potreby prispôsobili na účely tohto prieskumu.
Výskum v tejto oblasti pokračuje a zameriava sa na rôzne témy, ktoré sú uvedené nižšie spolu s odkazmi na pripravované publikácie.
