Aktéri a inštitúcie v Bulharsku

Štát zohráva všeobecnú úlohu pri regulácii, kontrole a uľahčovaní pracovnoprávnych vzťahov prostredníctvom svojich inštitúcií. Ministerstvo práce a sociálnej politiky je hlavným vnútroštátnym orgánom zaoberajúcim sa pracovnoprávnymi predpismi a pracovnými podmienkami. Uskutočňuje konzultácie a spolupracuje s organizáciami zastupujúcimi pracovníkov a zamestnávateľov na vnútroštátnej úrovni pri tvorbe a vykonávaní politík v oblasti trhu práce, ochrany vnútroštátneho trhu práce a odbornej prípravy pracovnej sily.

V Bulharsku neexistujú žiadne špecializované pracovné súdy. Všetky individuálne pracovnoprávne spory riešia všeobecné súdy. V roku 2016 sú v dôsledku zmeny Zákonníka práce (článok 45 "Zastupovanie na súde") odbory a ich pobočky oprávnené na žiadosť zamestnancov zastupovať ich na súde.

Národný inštitút pre zmierovacie a arbitrážne konanie (NICA) ministerstva práce a sociálnej politiky ako mediačný a arbitrážny orgán funguje na tripartitnom základe. Hlavným cieľom NICA je uľahčiť urovnanie CLD prostredníctvom mediácie a arbitráže ako alternatívneho mimosúdneho prostriedku riešenia sporov v prípade kolektívnych pracovných konfliktov.

Generálny inšpektorát práce (vládna agentúra) monitoruje dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov v oblasti kvality práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Národný fond pracovných podmienok bol vytvorený podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý poskytuje finančné prostriedky na projekty na zlepšenie pracovných podmienok s významom na vnútroštátnej, odvetvovej a odvetvovej úrovni.

Všeobecné pravidlá reprezentatívnosti sú opísané v článkoch 34 a 35 Zákonníka práce. Postup pri vysporiadaní zastupujúcich sociálnych partnerov je opísaný v článku 36 Zákonníka práce. Sčítanie členov sociálnych partnerov sa uskutočňuje každé štyri roky, ale údaje nie sú verejne dostupné.

Odborové zväzy musia preukázať, že spĺňajú tieto kritériá, aby boli prijaté ako národne reprezentatívne (Zákonník práce, článok 34).

• Musia mať aspoň 50 000 členov (oproti 75 000 v roku 2012).

• Územné zastúpenie: musia mať miestne pobočky vo viac ako štvrtine obcí v krajine.

• Musia mať národný riadiaci orgán.

• Dĺžka praxe: musí mať postavenie právnickej osoby, získané registráciou ako neziskové združenie najmenej tri roky pred sčítaním.

Zamestnávateľské organizácie musia preukázať nasledovné (Zákonník práce, článok 35).

• Musia mať aspoň 1 500 členských spoločností s celkovo najmenej 50 000 zamestnancami alebo 100 000 zamestnancov v rámci všetkých členov zamestnávateľskej organizácie, ktorí pracujú na základe pracovných zmlúv.

• Zastupujú zamestnávateľov vo viac ako štvrtine hospodárskych činností definovaných kódom NACE s najmenej 5 % zamestnancov v každej ekonomickej činnosti alebo minimálne 10 zamestnávateľmi v každej činnosti.

• Územné zastúpenie: zastupujú zamestnávateľov vo viac ako štvrtine bulharských obcí.

• Dĺžka praxe: majú štatút právnickej osoby, ktorý získal registráciou ako neziskové združenie najmenej tri roky pred sčítaním.

O odborovom zastúpení

Zákonník práce (články 4 a 5) stanovuje, že zamestnanci/zamestnávatelia majú právo bez predchádzajúceho povolenia slobodne zakladať odbory/organizácie, dobrovoľne do nich vstupovať alebo z nich vystupovať, a to len s ohľadom na ich stanovy. Vylúčenie zamestnancov ani odvetví nie je stanovené v Zákonníku práce. Štátni zamestnanci môžu tiež zakladať odborové organizácie a byť ich členmi (v súlade so zákonom o štátnych zamestnancoch). Sloboda združovania je stanovená v ústavnom zákone (článok 49).

Niektoré obmedzenia sú stanovené v iných legislatívnych dokumentoch, ako je zákon o ministerstve vnútra. Zamestnanci bezpečnostného systému majú právo vstúpiť do odborových zväzov len pre ministerstvo vnútra (žiadny z národne reprezentatívnych sociálnych partnerov).

Do roku 2003 členstvo v odboroch neustále klesalo. Hustota odborov sa medzi rokmi 2008 a 2013 znížila, ale relatívne menej ako miera členstva. Dôvodom bol pokles celkovej zamestnanosti o viac ako 15 % v rokoch 2008 – 2012 a pokles sektorov výroby, služieb a verejnej správy. Od roku 2004 je hlavným dôvodom poklesu privatizácia štátnych spoločností a skutočnosť, že viac ako 90 % podnikov tvoria malé a stredné podniky, ktoré sú pre odbory náročné organizovať sa v rámci nich. Svoju úlohu zohrali aj nové formy zamestnania, ako je samostatná zárobková činnosť a rastúci počet pracovníkov v sivej ekonomike. Podľa Dimitrova (2021) hustota odborových zväzov v roku 2020 stále vykazovala trend poklesu, aj keď pomalším tempom. Údaje z oficiálnych sčítaní ľudu ukazujú, že hustota odborových zväzov bola 16,9 % v roku 2008, 16,4 % v roku 2012 a 15,4 % v roku 2016.

Vo všeobecnosti je hustota odborových zväzov vyššia vo verejnom sektore (vzdelávanie a zdravotníctvo) a vo viacerých výrobných odvetviach (kovovýroba, chemický priemysel a baníctvo), ale vo zvyšku výroby, služieb a stavebníctva je nízka (Kirov, 2019).

Členstvo a hustota odborov, 2010 – 2020

Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborových zväzov, medzi všetkými zamestnancami. ** Údaje o hustote odborov predstavujú mieru hustoty odborov, čo je čistá účasť v odboroch ako podiel zamestnaných zamestnancov a údaje o členstve predstavujú čistú členstvo v odboroch. a údaje za roky 2013 a 2014 sú založené na národnom reprezentatívnom prieskume Syndibarometer (oba uskutočnil Inštitút pre sociálny a odborový výskum CITUB). Údaje za roky 2016 – 2020 vychádzajú z oficiálnych sčítaní ľudu a sú podhodnotené, pretože sa počítajú len na základe členstva v odboroch v zastupiteľských odborových zväzoch. Členstvo zamestnancov v odborových organizáciách je založené na prieskumoch pracovných síl (domácností) alebo iných prieskumoch (napríklad prieskumoch pracovných podmienok, prieskumoch sociálnych postojov), v ktorých sa respondent pýta na jeho členstvo v odboroch v jeho hlavnom zamestnaní. Členstvo zamestnancov v odborových organizáciách odvodené z celkového počtu členov (pracovných) odborov a v prípade potreby upravené o členov odborových zväzov mimo aktívnej, závislej a zamestnanej pracovnej sily (t. j. dôchodcovia, samostatne zárobkovo činní pracovníci, študenti, nezamestnaní). nie je k dispozícii, nie je k dispozícii; OECD/AIAS ICTWSS, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/Amsterdamský inštitút pre pokročilé štúdie práce Inštitucionálne charakteristiky odborových zväzov, stanovovanie miezd, štátne intervencie a sociálne pakty.

Zdroje: Visser, 2019; Dimitrov, 2021.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Najdôležitejšími národne reprezentatívnymi odborovými konfederáciami v Bulharsku sú CITUB a Konfederácia práce Podkrepa (CL Podkrepa).

CITUB je najväčší odborový zväz v Bulharsku. Bol založený v roku 1990 na základe jediného odborového zväzu počas komunistického obdobia (Balgarski Profesionalni Sauzi). CL Podkrepa bola založená 8. februára 1989. Počas svojich prvých rokov (do roku 1991) CL Podkrepa spájala odborové a politické aktivity. CL Podkrepa sa však rýchlo stala druhou najväčšou odborovou konfederáciou v Bulharsku, ktorá pokrýva všetky hospodárske odvetvia a regióny. CITUB usporiadal svoj deviaty kongres v máji 2022 a úradujúci prezident Plamen Dimitrov bol opätovne zvolený na nový päťročný mandát. CL Podkrepa na svojom 11. kongrese (8. – 9. februára 2023) oslávila 34. výročie svojho založenia, pričom požadovala rozhodujúce zvýšenie príjmov vo všetkých hospodárskych odvetviach a urýchlené zvýšenie minimálnej mzdy.

Obe národné zastupiteľské odborové zväzy vedú celoštátne informačné kampane, ako napríklad "Grey Kills" (CITUB, 2019), ktorých cieľom je znížiť podiel neformálneho hospodárstva v Bulharsku a uprednostniť činnosti v stavebníctve, poľnohospodárstve, výrobe a automobilovom priemysle. V roku 2019 CL Podkrepa v spolupráci s Bulharskou lekárskou asociáciou, Bulharskou asociáciou pre profesionálnu zdravotnú starostlivosť a Zväzom odborových zväzov ministerstva vnútra iniciovala kampaň za dôstojné pracovné podmienky a zvýšenie mzdy za nočnú prácu.

V roku 2018 CITUB a CL Podkrepa usporiadali spoločné protestné akcie zamerané na ochranu bulharského elektroenergetického priemyslu a požadovali novú štátnu energetickú stratégiu na roky 2030 – 2050 na kompenzáciu strát v dôsledku emisií uhlíka elektrárne Maritsa Iztok 2. Dňa 12. januára 2023 obe konfederácie zorganizovali protest s názvom "Chráňme energetickú bezpečnosť krajiny", ktorý sa týkal záväzku prijatého v národnom pláne obnovy a odolnosti znížiť emisie uhlíka z energetického sektora o 40 % do konca roka 2025 v porovnaní s úrovňami z roku 2019. Počas rokovaní o štátnom rozpočte, rozpočte Národnej zdravotnej poisťovne a rozpočte sociálneho zabezpečenia na rok 2023 odbory požadovali zvýšenie zákonnej minimálnej mzdy o 10 – 15 %.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Poznámka: Ide o národne reprezentatívne odborové konfederácie a federácie.
: Prevzaté z Dimitrov (2021), citujúc údaje ministerstva práce a sociálnej politiky z oficiálnych sčítaní ľudu uskutočnených v rokoch 2012, 2016 a 2020.: Adapted from Dimitrov (2021), quoting data from the Ministry of Labour and Social Policy from official censuses conducted in 2012, 2016 and 2020.

O zastupovaní zamestnávateľa

Všetci zamestnávatelia majú právo vstúpiť do zamestnávateľských organizácií (Zákonník práce, článok 5). Jedna spoločnosť môže byť členom viac ako jednej zamestnávateľskej organizácie. Toto viacnásobné členstvo sťažuje vyhodnotenie skutočnej hustoty a miery členstva.

Prostredníctvom zmien Zákonníka práce v roku 2016 parlament prijal nižšie kritériá (50 000 poslancov, ako to bolo v rokoch 1992 až 2012, namiesto 75 000 poslancov) pre národnú reprezentatívnosť sociálnych partnerov.

Podľa verejne dostupných údajov zo sčítania ľudu z roku 2012 pokrývajú organizácie zamestnávateľov približne 14 % spoločností v Bulharsku. Po sčítaní ľudu v roku 2016 sa to podľa Dimitrova (2018) počíta na 15,5 %, pričom v roku 2020 ide o nárast na 17,6 % (Dimitrov, 2021).

Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, hustota z hľadiska prevádzok sa medzi sčítaním ľudu v roku 2016 a sčítaním ľudu v roku 2020 zvýšila, zatiaľ čo hustota z hľadiska zamestnancov klesla. To môže znamenať, že viac, ale menšie prevádzky sa rozhodnú stať sa členmi zamestnávateľských organizácií.

Členstvo a hustota zamestnávateľských organizácií, 2012 – 2020

Poznámky: * Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorí sú členmi akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívneho vyjednávania. OECD/AIAS ICTWSS, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj/Amsterdamský inštitút pre pokročilé štúdie práce Inštitucionálne charakteristiky odborových zväzov, stanovovanie miezd, štátne intervencie a sociálne pakty.
: Prevzaté z Dimitrov (2017, 2021), citujúc údaje zo sčítania ľudu z rokov 2016 a 2020 od Ministerstva práce a sociálnej politiky; vlastné výpočty na základe štatistík NSI o počte podnikov v roku 2019 a počte zamestnancov v roku 2020 (prvých deväť mesiacov) a údaje z Národného reprezentatívneho prieskumu "Index pracovnej klímy" (ISTUR CITUB).: Adapted from Dimitrov (2017, 2021), quoting census data from 2016 and 2020 from the Ministry of Labour and Social Policy; own calculations based on NSI statistics on the number of the enterprises in 2019 and the number of employees in 2020 (first nine months) and data from National representative survey “Work-climate-index” (ISTUR of CITUB).

Hlavné zamestnávateľské organizácie

Podľa posledného sčítania ľudu v roku 2020 existuje päť celoštátne reprezentatívnych zamestnávateľských organizácií: BIA, CEIBG, BICA, Bulharská obchodná a priemyselná komora a Únia súkromných hospodárskych podnikov (UPEE). Bulharské združenie zamestnávateľov inovačných technológií sa nepovažovalo za reprezentatívne (Rada ministrov2021).

Odvetvové organizácie zamestnávateľov sú súčasťou kolektívneho vyjednávania prostredníctvom odvetvových rád o spolupráci. Nie všetky odvetvia a hospodárske činnosti však majú uzavreté kolektívne zmluvy.

Asociácia organizácií bulharských zamestnávateľov (AOBE), zaregistrovaná v roku 1995, je alianciou zamestnávateľských organizácií, ktoré boli pred rokom 2017 národne reprezentatívne (BIA, BICA, Bulharská obchodná a priemyselná komora a CEIBG). AOBE je kolektívnym členom Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov a aktívnym účastníkom práce skupiny Zamestnávatelia 1 Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Od 1. januára 2018 je AOBE pozorovateľským členom Poradného výboru pre obchod a priemysel Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Na rok 2023 sú hlavné priority AOBE opísané v 44 opatreniach v šiestich kľúčových oblastiach bulharského hospodárstva vrátane podnikateľského prostredia a hospodárstva, energetiky a zelenej transformácie, vzdelávania a trhu práce, sociálnej politiky, európskych politík a investícií (AOBE, 2023).

Bozhidar Danev bol predsedom a neskôr výkonným predsedom BIA 25 rokov, až do svojej smrti v roku 2018. V roku 2017 bol zvolený za viceprezidenta Business Europe. Dňa 5. decembra 2018 bol Radosvet Radev zvolený za predsedu predstavenstva BIA. Dňa 1. septembra 2021 bol za predsedu predstavenstva BIA zvolený Dobri Mitrev, ktorý po jeho smrti nahradil Radosveta Radeva.

UPEE je mimovládna zamestnávateľská organizácia mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ktorú v roku 1989 založili prví podnikatelia v Bulharsku s cieľom podporovať hospodárske iniciatívy a zastupovanie kolektívnych záujmov zamestnávateľov na trhu práce a pracovnoprávnych vzťahoch. UPEE je členom SME United a Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov.

Zamestnávateľské organizácie sú veľmi aktívne vo verejných diskusiách o zmenách pracovnoprávnych predpisov, napríklad o zvýšení minimálnej mzdy, dôchodkovej reforme a otázkach sociálneho zabezpečenia. Často sú v opozícii voči odborom.

V roku 2018 organizácie zamestnávateľov bojkotovali národné rokovania o nových minimálnych prahoch poistenia. Zástupcovia zamestnávateľských organizácií naďalej vyvíjajú tlak na vládu, aby uľahčila prístup kvalifikovanej pracovnej sily z krajín mimo EÚ na bulharský trh práce. V roku 2021 sa organizácie zamestnávateľov postavili proti minimálnej mzde stanovenej vládou.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

Zdroj: Prevzaté z Dimitrov (2021), citácia údajov ministerstva práce a sociálnej politiky z oficiálnych sčítaní zamestnávateľských organizácií vykonaných v rokoch 2016 a 2020.

Hlavným tripartitným orgánom na vnútroštátnej úrovni je NTCC. Má komisie Rady ministrov (vytvorené v roku 1993), ktoré sa zaoberajú otázkami súvisiacimi s prácou, sociálnym zabezpečením a kvalitou života. Ďalším tripartitným orgánom je Hospodárska a sociálna rada (zriadená v roku 2001). Pod záštitou ministerstiev sa v súlade so Zákonníkom práce zriaďujú odvetvové rady pre tripartitnú spoluprácu, ktoré sa zaoberajú otázkami práce, sociálneho zabezpečenia a životnej úrovne v príslušných hospodárskych odvetviach. Sociálni partneri zastupujúci na národnej úrovni sa zúčastňujú na riadiacich orgánoch štátnych inštitúcií zodpovedných za pracovnú problematiku a otázky sociálneho zabezpečenia.

Bipartitné orgány sú organizované prostredníctvom odvetvových/sektorových rád pre sociálnu spoluprácu, ktoré sa zapájajú do sociálneho dialógu o rôznych otázkach týkajúcich sa práce a sociálneho zabezpečenia medzi zamestnávateľmi a zástupcami odborových zväzov. Podľa CITUB sa bipartitný sociálny dialóg uskutočňuje v 12 radách pre sociálnu spoluprácu. Neexistuje komplexná databáza všetkých bipartitných orgánov a ich činnosti. Na úrovni podnikov vedú sociálny dialóg o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci výbory/skupiny pre pracovné podmienky.

Mechanizmus informovania a konzultácií je stanovený v Zákonníku práce (článok 7a). Počet zástupcov zamestnancov v valnom zhromaždení spoločnosti závisí od veľkosti spoločnosti. Kolektívne vyjednávanie upravuje Zákonník práce (kapitola 4).

Sociálny pakt pre hospodársky a sociálny rozvoj Bulharska do roku 2009 podpísali vláda a zastupiteľskí sociálni partneri. NTCC vypracovala v roku 2010 dohodu o 59 protikrízových opatreniach. V roku 2010 boli podpísané ďalšie dve vnútroštátne dohody: jedna pre pracovníkov pracujúcich z domu (Bulharsko ratifikovalo Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o práci z domu z roku 1996) a jedna o práci na diaľku (ktorým sa vykonáva rámcová dohoda európskych sociálnych partnerov o práci na diaľku zo 16. júla 2002).

Podľa Dimitrova (2021) nabral tripartitný sociálny dialóg v roku 2020 na obrátkach v dôsledku dôležitých prebiehajúcich zmien zákonov. Najdôležitejšími otázkami, o ktorých NTCC diskutovala, boli opatrenia v oblasti zamestnanosti a kompenzačné systémy, ochrana príjmov a finančná podpora podnikov v čase krízy a štátny rozpočet na rok 2021. Po takmer roku rokovaní bola v júni 2020 podpísaná národná trojstranná dohoda, ktorá sa týka opatrení v piatich oblastiach: podnikateľské prostredie a hospodárstvo; energia; Európskej zelenej dohody, demografia, vzdelávanie, trh práce a pracovná migrácia; a politiky sociálnej ochrany. V roku 2021 NTCC diskutovala aj o dekréte Rady ministrov o zvýšení hranice chudoby.

Hlavné tripartitné a bipartitné orgány

Zdroj: Vlastné spracovanie autorov.

V Bulharsku neexistuje univerzálna forma zastúpenia na pracovisku. Zákonník práce umožňuje voľbu zamestnancov za zástupcov na úrovni spoločností na účely informovania a konzultácií (smernica 2002/14/ES) a za účastníkov valných zhromaždení spoločností, ale v Bulharsku sa to robí zriedka. Vo väčšine prípadov zamestnanci prenášajú funkciu zastupovania na odbory. Možné sú dve ďalšie formy zastúpenia na pracovisku: zástupcovia zamestnancov na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov a výbory/skupiny pre bezpečnosť a ochranu zdravia.

Zástupcovia zamestnancov môžu byť volení vo všetkých spoločnostiach s najmenej 50 zamestnancami (Zákonník práce, článok 7c) a môžu hlasovať na valnom zhromaždení spoločnosti v informačných a konzultačných postupoch. Počet zástupcov (od troch do deviatich) závisí od veľkosti zariadenia.

Podľa Dimitrova (2018) boli zástupcovia zamestnancov v oblasti informovania a konzultácií zvolení len v 20 % podnikov, na ktoré sa vzťahuje zákon. Oficiálne vnútroštátne údaje nie sú k dispozícii.

Od roku 2006 je v platnosti zákon týkajúci sa voľby zástupcov zamestnancov/zamestnancov v európskych zamestnaneckých radách nadnárodných spoločností, dozorných/riadiacich orgánoch európskych spoločností a európskych družstvách. Podľa Dimitrova (2021) bolo do roku 2017 viac ako 30 dcérskych spoločností nadnárodných spoločností s volenými zástupcami v radách.

Regulácia, zloženie a právomoci zastupiteľských orgánov

Zdroj: Vlastné spracovanie autorov.