Aktéri a inštitúcie v Slovinsku

Ministerstvo práce, rodiny, sociálnych vecí a rovnakých príležitostí sa zaoberá najmä sociálnym dialógom a pracovnými podmienkami vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jeho cieľom je poskytnúť potrebný legislatívny rámec a informačné, poradenské služby a služby na urovnávanie sporov a minimálnu úroveň ochrany pracovníkov prostredníctvom právnych predpisov. Medzi oblasti činnosti, na ktoré sa vzťahuje sekcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ministerstva, patrí príprava zákonov a iných predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; Spolupracuje aj s ostatnými príhodnými ministerstvami pri príprave jednotlivých predpisov. Štát sa tiež zúčastňuje na národných tripartitných konzultáciách alebo rokovaniach o hospodárskych a sociálnych otázkach a je partnerom v sektorových tripartitných orgánoch. Štát sa ako zamestnávateľ intenzívne angažuje v priemyselných vzťahoch vo verejnom sektore. Patria sem štátna služba (štátna správa na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni), verejné sociálne služby (napr. bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, vzdelávanie a starostlivosť o deti) a priemyselné a obchodné podniky (ako sú poštové služby a železnice).

Inšpektorát práce Slovinskej republiky dohliada na vykonávanie zákonov, iných predpisov, kolektívnych zmlúv a všeobecných aktov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, mzdy a iné zisky zo zamestnania, zamestnávanie pracovníkov doma a v zahraničí, účasť pracovníkov na riadení, štrajky a bezpečnosť pracovníkov pri práci, pokiaľ sa v predpisoch nestanovuje inak. Pracovník môže požiadať o súdnu ochranu na príslušnom pracovnom súde. Pracovník a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť aj na urovnaní sporu prostredníctvom mediácie. Reprezentatívne odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov navrhujú odborníkov na mediáciu v jednotlivých prípadoch a rozhodcov na riešenie pracovných sporov. Údaje o znalcoch a rozhodcoch uchováva ministerstvo práce, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti príležitostí.

Sekcia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ministerstva práce, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti príležitostí monitoruje a posudzuje situáciu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Reprezentatívnosť odborových zväzov upravuje zákon o reprezentatívnosti odborových zväzov. Článok 6 tohto zákona stanovuje kritériá reprezentatívnosti, podľa ktorých musí byť reprezentatívny odborový zväz demokratický, umožňovať dobrovoľné členstvo, pôsobiť posledných šesť mesiacov, byť nezávislý od štátnych orgánov a zamestnávateľov, byť financovaný prevažne z členských príspevkov a iných interných zdrojov a mať určitý počet členov (najmenej 10 % zamestnancov v danej pobočke, činnosť alebo povolanie).

Reprezentatívnosť zamestnávateľských organizácií nie je upravená osobitným zákonom. V článku 12 zákona sa stanovuje, že ak bola kolektívna zmluva uzavretá medzi jednou alebo viacerými reprezentatívnymi odborovými organizáciami a jednou alebo viacerými reprezentatívnymi zamestnávateľskými organizáciami, jedna zo strán môže požiadať ministra práce, aby rozšíril kolektívnu zmluvu na všetkých zamestnávateľov v činnosti, na ktorú sa dohoda vzťahuje. Zamestnávateľská organizácia musí v tomto prípade zamestnať viac ako polovicu všetkých pracovníkov v spoločnostiach, na ktoré sa vzťahuje predĺženie.

O odborovom zastúpení

Zastúpenie odborových zväzov je zaručené Ústavou Slovinskej republiky. Článok 76 ústavy stanovuje, že organizácia a práca odborových zväzov, ako aj členstvo v odboroch sú slobodné. V dôsledku toho neexistujú žiadne legislatívne obmedzenia týkajúce sa práva vstupovať do odborových zväzov.

Podľa údajov OECD a AIAS (2021) členstvo v odboroch pred finančnou krízou klesalo (zo 43,7 % pracovnej sily v roku 2003 na 26,2 % v roku 2013) a počas krízy naďalej klesalo.

Členstvo v odboroch a hustota, 2011 – 2019

Poznámky: * Podiel zamestnancov, ktorí sú členmi odborových zväzov. ** Celkový počet členov odborových zväzov (vrátane samostatne zárobkovo činných osôb a neaktívnych členov odborových zväzov – t. j. študentov, dôchodcov a nezamestnaných) na národnej úrovni.

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Najdôležitejšie odborové konfederácie a federácie v Slovinsku sú:

• ZSSS, najväčšia odborová organizácia

• Konfederácia odborových zväzov verejného sektora (Konfederacija Sindikatov Javnega Sektorja Slovenije, KSJS)

• Konfederácia odborových zväzov Slovinska Pergam (Konfederacija Sindikatov Slovenije Pergam, Pergam)

• Konfederácia odborových zväzov 90 Slovinska (Konfederacija Sindikatov 90 Slovenije, KS90)

• Nezávislá konfederácia nových odborových zväzov Slovinska (KNSS)

• Zväz robotníckych odborových zväzov Slovinska – Solidarita (Zveza delavskih sindikatov Slovenije – Solidarnost, Solidarnost)

• Slovinský zväz odborových zväzov Alternatíva (Slovenská zveza sindikatov Alternativa, Alternativa)

• Združenie reprezentatívnych odborových zväzov Slovinska (Zveza reprezentativnih sindikatov Slovenije, ZRSS)

• (Konfederácia slovenských sindikatov, KSS)

Hlavné odborové konfederácie a federácie

Zdroje: Eurofound, 2014a; ZSSS, interné údaje

O zastupovaní zamestnávateľa

Členstvo v zamestnávateľských organizáciách zaznamenalo najväčší pokles, keď bolo v roku 2006 zrušené povinné členstvo v Obchodnej a priemyselnej komore Slovinska (Gospodarska zbornica Slovenije, GZS). O dva roky neskôr to bolo 55 % zamestnávateľov (Glassner, 2013).

Združenie zamestnávateľevSlovenijeZDS) bolo prvým dobrovoľným hospodárskym združením v Slovinsku, ktoré zastupovalo a chránilo záujmy zamestnávateľov. Tvrdí, že polovicu všetkých zamestnancov v súkromnom sektore zamestnáva viac ako 1 000 jej členov, čo predstavuje viac ako polovicu celkového kapitálu v Slovinsku.

Členstvo v zamestnávateľských organizáciách a hustota v rokoch 2012 – 2019 (%)

Poznámky: * Percento zamestnancov pracujúcich v podniku, ktorý je členom akejkoľvek zamestnávateľskej organizácie, ktorá je zapojená do kolektívneho vyjednávania.

Hlavné zamestnávateľské organizácie

Najdôležitejšie medzisektorové organizácie zamestnávateľov v Slovinsku sú:

• GZS

• ZDS

• Slovinská obchodná komora (Trgovinska zbornica Slovenije, TZS)

• Komora remesiel a malých podnikov Slovinska (Obrtno-Podjetniška zbornica Slovenije, OZS)

• Združenje delodajalcev obrti in podjetnikov Slovenije, ZDOPS,

V Slovinsku existujú štyri medziodvetvové organizácie zamestnávateľov, ktoré všetky spĺňajú prahovú hodnotu na to, aby sa považovali za reprezentatívne. Všetky štyri sú zapojené do kolektívneho vyjednávania medzi odvetviami a do štruktúr bipartitného a tripartitného sociálneho dialógu.

TZS pokrýva iba obchodný sektor a nie je zapojená do medzisektorového kolektívneho vyjednávania, ale je súčasťou tripartitnej štruktúry sociálneho dialógu.

Hlavné zamestnávateľské organizácie a konfederácie

Zdroje: Eurofound, 2014a; ZDS (register členov); TZS (register členov); OZS (nedatované); GZS (register členov)

HSR bol zriadený tripartitnou dohodou o mzdovej politike v súkromnom sektore v júni 1994. Prostredníctvom tejto dohody vláda, organizácie zamestnávateľov a odborové zväzy zriadili v Slovinsku ústredný orgán pre tripartitnú spoluprácu. HSR významne prispel k úspešnej realizácii základných hospodárskych a sociálnych reforiem a procesu transformácie, ako aj k zblíženiu s EÚ a integrácii do medzinárodného hospodárstva. Okrem toho pomohla pri presadzovaní sociálnej spravodlivosti a sociálneho mieru, ktoré sa považujú za kľúčové pre úspešný hospodársky rozvoj. Oblasť činnosti HSR sa týka najmä pracovnoprávnych vzťahov, pracovných podmienok, pracovnoprávnych predpisov, sociálnych práv a politiky zamestnanosti; iné širšie hospodárske a sociálne otázky, ktoré sa týkajú pracovníkov a ich rodín, a záujmy zamestnávateľov a vládnu politiku.

Primárnou funkciou ESC je konzultačná, čo znamená, že sa aktívne podieľa na príprave legislatívy a iných dokumentov. Môže tiež vydať vlastné stanovisko k rôznym záležitostiam, ako sú pracovné dokumenty a návrhy dokumentov (vrátane štátneho rozpočtu a rozpočtového memoranda).

HSR má tiež kvázi vyjednávaciu funkciu (hoci sa nezúčastňuje na kolektívnom vyjednávaní v pravom zmysle slova), čo znamená, že v jeho rámci sa rokuje o "sociálnych dohodách", dohodách o mzdovej politike a iných tripartitných dohodách.

Zmenený rokovací poriadok HSR bol prijatý v januári 2017. Každý partner je teraz zastúpený ôsmimi členmi. Je to vítaná zmena, pretože odráža väčší počet odborových zväzov.

Rokovací poriadok HSR bol opäť zmenený v roku 2019. HSR by sa mal v rámci svojej činnosti ako dôležitá zainteresovaná strana podieľať na príprave právnych predpisov v hospodárskych a sociálnych oblastiach, ktorými sa zaoberá (pred verejnou diskusiou a počas nej) formulovaním stanovísk, stanovísk a odporúčaní týkajúcich sa pracovných dokumentov, návrhov a návrhov zákonov, nariadení a nariadení navrhnutých vládou Slovinskej republiky.

Hlavné tripartitné a bipartitné orgány

Na úrovni spoločností existujú dvojité kanály zastúpenia: podnikové odborové zväzy a zamestnanecké rady/správcovia zamestnancov. Výsledky európskeho prieskumu spoločností nadácie Eurofound z roku 2019 naznačujú, že odborári zohrávajú významnú úlohu v slovinskom dvojkanálovom systéme. Výsledky tiež naznačujú, že tam, kde existujú dvojité formy zastúpenia, sa odbory zameriavajú najmä na kolektívne vyjednávanie, zatiaľ čo zamestnanecké rady sa väčšinou zapájajú do informovania a konzultácií. V Slovinsku existuje vymedzenie právomocí medzi zamestnaneckými radami a odborovými zväzmi. Právna úprava stanovuje, že právo pracovníkov zúčastňovať sa na riadení nesmie zasahovať do práv a povinností odborových zväzov a zamestnávateľských organizácií chrániť záujmy svojich členov.

Podľa nadácie Eurofound (2009) majú štruktúry zastúpenia zamestnancov v Slovinsku stredné až vysoké pokrytie v porovnaní s Európou ako celkom, pričom 42 % podnikov zapojených do prieskumu a 66 % pracovníkov sa vzťahuje na nejakú formu orgánu a ďalších 15 % podnikov využíva zastúpenie v prípade potreby. Odborové zväzy majú najvyššiu prevalenciu zastúpenia v jednom kanáli (23 % prevádzok pokrýva 25 % zamestnancov). Z hľadiska pokrytia zamestnancov je najrozšírenejšie dvojkanálové zastúpenie (15 % prevádzok s 39 % zamestnancov). Zamestnanecké rady ako jednokanálové zastupiteľské orgány sú veľmi zriedkavé a vyskytujú sa prevažne v menších prevádzkach (4 % prevádzkarní, ktoré pokrývajú len 2 % zamestnancov).

Regulácia týchto orgánov je kodifikovaná zákonom aj kolektívnymi zmluvami.

Regulácia, zloženie a právomoci orgánov