Priemyselné žaloby a spory v Španielsku

Právo na štrajk upravuje kráľovský zákonný dekrét č. 17/1977, španielska ústava a rozsudok ústavného súdu (č. 11/1981).

Podľa týchto nariadení existujú dva typy štrajkov: štrajk (la huelga) a výluka (cierre patronal). Štrajk je kolektívna akcia pracujúcich pozostávajúca z dohodnutého stiahnutia ich práce. Zvyčajne je namierený proti zamestnávateľovi, aby podporil proces kolektívneho vyjednávania a vynútil dodržiavanie zákonných alebo zmluvných predpisov.

Na druhej strane výluka je protestná akcia prijatá jednostranne zamestnávateľom a pozostávajúca z úplného alebo čiastočného zastavenia výrobnej činnosti. Základom môže byť fyzické zatvorenie spoločnosti alebo iné opatrenie prijaté na zabránenie výkonu práce. Na ochranu práva na štrajk španielska legislatíva povoľuje výluky len vtedy, keď sú ľudia alebo majetok v ohrození, ako policajné opatrenie. Ide však o opatrenie, ktoré zamestnávatelia zavádzajú do praxe len zriedka.

V Španielsku môže štrajk vyhlásiť väčšina zástupcov zamestnancov na pracovisku, všetci zamestnanci spoločnosti (jednoduchou väčšinou) a odborové zväzy, ktoré sú v odvetví zastúpené. Rozhodnutie o vyhlásení štrajku sa musí oznámiť spoločnosti a úradu práce päť dní pred jeho konaním. V prípade verejných spoločností je lehota na oznámenie 10 dní. Nakoniec musí byť zriadený aj štrajkový výbor zložený z maximálne 12 členov.

Počas štrajku sa pracovné zmluvy pozastavujú. Právo na štrajk je individuálne právo, ktoré sa vykonáva kolektívne. Jednotliví pracovníci sa preto môžu slobodne rozhodnúť, či sa zúčastnia alebo nie.

Jediné štrajky, ktoré sú zakázané, sú politické štrajky, solidárne štrajky a štrajky, ktorých cieľom je spochybniť platnú kolektívnu zmluvu; Španielsko má však tradíciu týchto typov štrajkov, často vo forme generálneho štrajku (kvôli zákazu konkrétnych typov).

Nedávno, v roku 2015, bola v dôsledku reformy španielskeho trestného zákonníka (organický zákon 1/2015) zavedená zmena v otázke štrajku. V článku 315 ods. 3 sa uvádza, že tí, ktorí konajú v skupine alebo jednotlivo, ale po dohode s ostatnými, ktorí nútia iných ľudí, aby začali štrajk alebo v ňom pokračovali, by mali byť potrestaní odňatím slobody na 1 rok a 9 mesiacov až 3 roky alebo pokutou a odňatím slobody na 18 mesiacov až 24 mesiacov.

Prevalencia rôznych foriem štrajkov, 2010 – 2019

Poznámka: Percentuálny podiel podnikov súkromného sektora, ktoré vykázali akúkoľvek formu štrajku počas uvedeného obdobia.

Zdroj: Eurofound, Európsky prieskum spoločností 2019

Vývoj v štrajku, 2012 – 2022

Zdroj:Ministerstvo práce a sociálneho hospodárstva, "Štrajky sa rozvinuli, pracovníci sa zúčastňovali a dni neodpracovali, podľa odvetvových, inštitucionálnych, územných a motivačných aspektov" ("Huelgas desarrolladas, trabajadores participantes y jornadas no trabajadas, por ámbitos sectorial, institucional, territorial y por motivación"), štatistická ročenka 2022.

Mechanizmy kolektívneho riešenia sporov

V roku 1996 bola uzavretá Dohoda o mimosúdnom riešení pracovnoprávnych sporov (Acuerdo de Solución Extrajudicial de Conflictos). V roku 2020 ho obnovili do roku 2024 UGT, CCOO (odbory) a CEOE a Cepyme (zamestnávateľské organizácie). Táto dohoda otvorila dvere pre vytvorenie súkromnej nadácie spravovanej Medzifederálnou službou pre mediáciu a rozhodcovské konanie, financovanej výlučne štátom a riadenej autonómne sociálnymi partnermi. Poskytuje bezplatné služby, podobné službám spoločných inštitúcií spoločenstiev.

Podľa dohody zahrnuté postupy a aspekty zahŕňajú:

• výklad a uplatňovanie štátnych právnych predpisov, kolektívnej zmluvy, dohody alebo paktu bez ohľadu na ich účinnosť alebo rozhodnutie alebo prax spoločnosti

• konflikty, ktoré vznikajú pri rokovaniach o kolektívnej zmluve, ktoré majú za následok jej blokádu

• konflikty, ktoré vedú k blokáde rokovaní alebo dohody

• konflikty, ktoré vyplývajú z výzvy na štrajk alebo z dohôd o bezpečnostných a údržbárskych službách v prípade štrajku

• konflikty, ktoré sa týkajú viacerých pracovných centier spoločnosti, skupiny spoločností alebo prepojených spoločností, ktoré sa nachádzajú v rôznych autonómnych spoločenstvách

Okrem toho boli od konca 90. rokov 20. storočia zriadené rôzne regionálne arbitrážne inštitúcie prostredníctvom dohôd sociálnych partnerov v Andalúzii, na Baleárskych ostrovoch, v Katalánsku, Kantábrii, Kastílii-La Manche. V roku 2022 regionálna vláda Kastílie-La Mancha, ktorú tvorila koalícia krajne pravicových a konzervatívnych strán, oznámila zatvorenie regionálnej služby pracovnoprávnych vzťahov s dôvodom nedostatku finančných prostriedkov (La Razón, 2023).

Individuálne mechanizmy riešenia sporov

V prípade individuálnych kolízií v prvom rade ide o kolízie právnych poriadkov, t. j. konflikty, ktoré sa týkajú výkladu právnych predpisov alebo vyplývajú z vykonávania kolektívnych zmlúv. Tieto spory môžu byť predložené súdnemu konaniu, ktoré sa začne po podaní žaloby ktoroukoľvek zo strán po povinnom pokuse o zmier v správnom sídle prostredníctvom zmierovacích orgánov vytvorených na základe dohôd dosiahnutých medzi odborovými zväzmi a organizáciami zamestnávateľov.

Pokiaľ ide o administratívne spory, zmierovacie konanie sa uskutočňuje za prítomnosti zmierovacieho právnika určeného štátom, ktorého úloha je obmedzená len na uľahčenie porozumenia. Zdrží sa predkladania návrhov. Ak obe strany nedosiahnu dohodu, môžu požiadať o inštitucionálnu arbitráž. Prostredníctvom tohto procesu strany podľa vlastnej vôle podrobia svoj konflikt rozhodnutiu osoby mimo justičnej správy (štátny zamestnanec, právnik, ktorý je vymenovaný štátom a nie je sudcom). Vydá záväzné rozhodnutie, ktoré sa musí dodržiavať a bude mať rovnaký účinok ako rozhodnutie vydané sudcom, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak sa zmierovacie a/alebo rozhodcovské konanie skončí bez dohody, na sociálnych súdoch sa uskutoční nasledujúca fáza.

Napokon sa spory môžu predložiť sociálnym súdom. Tie sú organizované podľa ich súdnych právomocí na regionálnej úrovni (Najvyšší súd) a na vnútroštátnej úrovni (Národný súd a Najvyšší súd).

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené informácie o počte kolektívnych sporov vyriešených prostredníctvom súdnych mechanizmov a konfliktov riadených prostredníctvom Medzikonfederálnej služby pre mediáciu a rozhodcovské konanie a regionálnych mechanizmov mimosúdneho riešenia sporov. Môžeme pozorovať, že s hospodárskym oživením (2012 – 2020) sa počet konfliktov riešených prostredníctvom súdnych alebo mimosúdnych mechanizmov veľmi výrazne znížil. Najnovšie dostupné údaje za rok 2021 však ukazujú nárast počtu otázok riešených prostredníctvom rôznych mechanizmov riešenia sporov. Tento trend možno vysvetliť masívnym prijatím režimov skráteného pracovného času, ktoré spoločnostiam bránili prepúšťať zamestnancov počas prvých šiestich mesiacov pandémie.

Využívanie mechanizmov kolektívneho riešenia sporov, 2012 – 2021

Poznámka: SIMA, Medzifederálna služba pre mediáciu a rozhodcovské konanie.

Zdroj: Ročná štatistika ministerstva práce a sociálneho hospodárstva.