Skočiť na hlavný obsah
Abstract

Táto správa sa zaoberá vplyvom krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na sociálne služby v EÚ. Napriek tomu, že pandémia negatívne ovplyvnila sociálne služby, priniesla aj pozitíva vo forme ponaučení o tom, ako ich prispôsobiť v reakcii na nové výzvy a sociálne riziká. Jedným z ponaučení je napríklad to, že by sa mali vypracovať politické opatrenia na lepšie využívanie digitalizácie v tomto odvetví, aby sa zlepšil prístup k novým technológiám a odborná príprava pracovníkov poskytujúcich služby aj cieľových skupín prijímajúcich služby. A čo je najdôležitejšie, na adaptáciu v časoch krízy sú potrebné jasné pohotovostné plány a financovanie.
Zvýšenie verejných výdavkov na sociálnu ochranu, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie bolo kritickou súčasťou reakcie na pandémiu. Panuje však neistota, pokiaľ ide o budúci rozvoj sociálnych služieb v kontexte všeobecného politického záujmu a investícií do zelenej a digitálnej transformácie. Z toho vyplýva, že prínos sociálnych služieb k odolnosti európskych spoločností musí zostať súčasťou politických diskusií a že politické opatrenia by sa mali ďalej dolaďovať.

Key findings

EÚ je plne odhodlaná zaoberať sa sociálnymi otázkami, pričom verejné výdavky na sociálne služby (sociálna ochrana, vzdelávanie a zdravotníctvo) v roku 2020 predstavovali v EÚ významných 35 % HDP. Tento silný sociálny rozmer vyplýva zo skúseností získaných z politík úsporných opatrení uplatňovaných počas predchádzajúcej hospodárskej krízy a z preukázanej schopnosti členských štátov efektívne rozdeľovať zdroje a zmierňovať dôsledky krízy.

Nedávna pandémia preukázala kritický prínos sociálnych služieb k odolnosti európskych spoločností. Počas krízy tieto služby poskytovali ľuďom pomoc a sieť, aby dokázali prekonať mimoriadne obmedzenia, ktorým čelili v každodennom živote. Dôležitú úlohu, ktorú tieto služby zohrali, zvýraznila aj ich absencia, keď ľudia v núdzi nemohli dostať náležitú podporu z dôvodu škrtov v službách.

Štrukturálne problémy (napríklad nedostatok zamestnancov, zlé pracovné podmienky a nedostatočná digitalizácia) obmedzovali schopnosť sociálnych služieb plniť svoje poslanie počas pandémie. Mnohé služby, ktoré boli zle pripravené na COVID-19, mali problémy s reorganizáciou svojich činností. Ak sa tieto štrukturálne problémy (mnohé spojené s pracovnými miestami v sociálnych službách, ktoré sú napäté, stresujúce a nedostatočne financované) urýchlene nevyriešia, budú pretrvávať aj v budúcnosti.

Nedostatočná digitalizácia v sektore sociálnych služieb znamená, že zamestnanci prichádzajú o príležitosti na odbornú prípravu a zvyšovanie úrovne zručností. Približne pätina pracovníkov v odvetví sociálnej starostlivosti v EÚ pri svojej práci nikdy nepoužíva digitálne zariadenia. Ak má sektor čeliť budúcim výzvam, tento problém je potrebné vyriešiť, keďže digitalizácia sa stala mimoriadne kritickou počas pandémie, keď digitálne zariadenia boli kľúčovým nástrojom komunikácie.

Pandémia, aj napriek ťažkostiam, ktoré spôsobila, poskytla cenný impulz pre rozvoj sociálnych služieb. Veľké úsilie, aj keď improvizované, sa vynaložilo na organizáciu práce na diaľku a na poskytovanie služieb a podpory novými spôsobmi, o čom svedčí množstvo liniek pomoci a aplikácií. Vyjasnila sa aj hodnota budovania spolupráce so zainteresovanými stranami a primárnymi (neformálnymi) opatrovateľmi. Zatiaľ však nie je zrejmé, ako sa získané poznatky uplatňujú. Ak má sektor účinne čeliť budúcim výzvam, ich uplatňovanie musí byť prioritou pre zainteresované strany a rozhodovacie orgány.

The report contains the following lists of tables and figures.

List of tables

  • Table 1: NACE sectors used in the analysis of working conditions
  • Table 2: Receipt of training, by sector and subsector, EU27 (%)
  • Table 3: Workers who never use digital devices at work, by sector and subsector, EU27, 2021 (%)

List of figures

  • Figure 1: Proportion of social services workers who reported adverse social behaviour, by sector, EU27, 2021 (%)
  • Figure 2: Proportion of social services workers in selected subsectors who reported adverse social behaviour, EU27, 2021 (%)
  • Figure 3: Proportion of workers in selected occupations who reported adverse social behaviour, EU27, 2021 (%)
  • Figure 4: Relationship between prevalence of training and non-use of digital devices at work in subsectors of social services, EU27 (%)
  • Figure 5: Use of digital devices at work, by sector, EU27, 2021 (%)
  • Figure 6: Proportion of workers in six job quality categories, by long-term care and healthcare sectors, EU27 (%)
  • Figure 7: Proportion of social services workers who feel that they do useful work, by sector, EU27, 2021 (%)
  • Figure 8: Unmet need for various healthcare services, EU27, 2021–2022 (%)
  • Figure 9: Unmet need for mental healthcare, by age group, EU27, 2021–2022 (%)
  • Figure 10: Change in total expenditure on social protection per capita, EU27, 2009–2020
  • Figure 11: Total expenditure on social protection as a percentage of GDP, rate of change in total expenditure on social protection and rate of change in GDP, EU27, 2008–2020 (%)
  • Figure 12: Breakdown of social protection expenditure on benefits, by function, EU27, 2008–2021 (%)
  • Figure 13: General government expenditure on social protection, healthcare and education as a proportion of GDP, EU27, 2004–2021 (%)
  • Figure 14: General government expenditure on social protection functions as a proportion of GDP, EU27, 2004–2021 (%)
  • Figure 15: Social protection expenditure, by benefits in cash and benefits in kind, six Member States, 2006–2021 (€ million)
  • Figure 16: Benefits in kind as a proportion of total social benefits expenditure, six Member States, 2006–2021 (%)
  • Figure 17: Average expenditure on social protection as a share of GDP (%) and standard deviation, EU27, 2004–2021
  • Figure 18: General government expenditure on education functions as a share of GDP, EU27, 2004–2021 (%)
  • Figure 19: General government expenditure on healthcare functions as a share of GDP, EU27, 2004–2021 (%)
  • Figure 20: Share of national RRF funds allocated to the green transition, the digital transition and other aspects of socioeconomic resilience, 2020 (%)
Number of pages
64
Reference nº
EF22007
ISBN
978-92-897-2339-8
Catalogue nº
TJ-09-23-280-EN-N
DOI
10.2806/347055
Permalink

Cite this publication

Disclaimer

When freely submitting your request, you are consenting Eurofound in handling your personal data to reply to you. Your request will be handled in accordance with the provisions of Regulation (EU) 2018/1725 of the European Parliament and of the Council of 23 October 2018 on the protection of natural persons with regard to the processing of personal data by the Union institutions, bodies, offices and agencies and on the free movement of such data. More information, please read the Data Protection Notice.