COVID-19

This report explores the drivers of economic and social convergence in Europe, using a selected set of economic and social indicators to examine trends in the performance of individual Member States. It also investigates what role the Economic and Monetary Union plays in convergence, particularly in southern and eastern Member States. The impact of the COVID-19 pandemic on convergence is analysed and initial conclusions are drawn about the impact of EU recovery packages and their ability to prevent divergence.

The COVID-19 pandemic had varying impacts on social groups, depending on existing disadvantages, and it was widely believed that it triggered a rise in inequalities across different areas of life. Using indicators from the EU’s Multidimensional Inequality Monitoring Framework (MIMF), this report shows how inequality in the spheres of income, health, employment and education changed between 2010 and 2020. It also examines the main drivers of this change during the pandemic and explores the relationships between government policies in several domains and inequality.

Táto správa predstavuje výskum nadácie Eurofound týkajúci sa telepráce počas pandémie COVID-19 v rokoch 2020 a 2021. Skúmajú sa v ňom zmeny vo výskyte telepráce, v pracovných podmienkach zamestnancov pracujúcich z domu a zmeny predpisov, ktorými sa riešia otázky súvisiace s týmito pracovnými podmienkami. Zo zistení vyplýva rapídne zvýšenie telepráce v dôsledku pandémie: v roku 2021 vykonávali teleprácu 2 z 10 európskych zamestnancov, čo je údaj, ktorý by sa s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahol pred rokom 2027, keby k pandémii nedošlo.

Cieľom prieskumu s názvom Život, práca a COVID-19, ktorý nadácia Eurofound prvýkrát uskutočnila začiatkom roku 2020, je zachytiť rozsiahly vplyv pandémie na prácu a život občanov EÚ. Piate kolo prieskumu nadácie Eurofound, ktoré sa realizovalo na jar 2022, objasňuje novú neistú realitu spôsobenú vojnou na Ukrajine, rekordne vysokou infláciou a prudkým nárastom životných nákladov. Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) v rámci pilotného prieskumu v 10 krajinách susediacich s EÚ použila dotazník v skrátenej verzii.

V správe sa analyzuje úloha sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania pri riešení výziev, ktorým sektor civilného letectva čelil počas pandémie COVID-19. Zapojenie sociálnych partnerov do opatrení prijatých na zmiernenie negatívnych vplyvov pandémie sa v jednotlivých európskych krajinách líši. Vo väčšine krajín sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie zohrali významnú úlohu, zatiaľ čo v iných sa mohli prejaviť len v obmedzenej miere.

V tejto správe sa analyzuje úloha sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania pri riešení výziev, ktoré spôsobila alebo zhoršila pandémia COVID-19 v nemocničnom sektore. Skúma sa v nej aj to, či sa v záujme riešenia týchto nových výziev prispôsobili existujúce procesy sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej úrovni. Výskum zahŕňal prehľad literatúry na účely kontextualizácie štrukturálnych prvkov nemocničného sektora a analýzu politických iniciatív na riadenie krízy realizovaných v celej EÚ27 a Nórsku.

Správa skúma, ako sa dôvera občanov v inštitúcie – vrátane národných vlád, EÚ, vedeckej obce a médií – vyvíjala v čase pandémie COVID-19 v rokoch 2020 a 2021. Úloha médií sa analyzuje, najmä vzťah medzi používaním sociálnych médií a dôverou a vplyvom nepresných informácií (nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií) a dezinformácií (zámerne nepravdivých informácií) v čase krízy. Na základe rozsiahleho preskúmania literatúry správa opisuje následky politických opatrení proti pandémii COVID-19 so zameraním na dôveru občanov vo vnútroštátne inštitúcie a v EÚ.

Európske trhy práce sa po skončení pandémie COVID-19 výrazne obnovili. Na konci roka 2021, teda o viac ako 18 mesiacov od vypuknutia pandémie, bola miera zamestnanosti v EÚ takmer na úrovni pred krízou. Táto správa zhŕňa vývoj na trhu práce v rokoch 2020 a 2021 na základe štvrťročných údajov z prieskumu pracovných síl v EÚ. Robí tak zo štrukturálneho hľadiska, pričom sa zameriava na údaje na úrovni odvetví a povolaní a na kľúčové demografické premenné: pohlavie a vek. Aj keď sa úroveň zamestnanosti v členských štátoch EÚ vráti na úroveň pred krízou, zloženie zamestnanosti sa výrazne zmení.

Pandémia ochorenia COVID-19 zvýraznila nerovnosti v mnohých aspektoch európskych spoločností vrátane nerovností medzi ženami a mužmi v niekoľkých kľúčových oblastiach. V tejto správe sa skúmajú rodové nerovnosti, ktoré existovali už pred krízou COVID-19 a opisuje sa v nej, akými spôsobmi pandémia rodové rozdiely ovplyvnila. Analyzujú sa v nej rôzne politické reakcie jednotlivých členských štátov v rámci EÚ, ktoré boli zamerané na riešenie rodových rozdielov, resp. na zabránenie ich prehlbovaniu počas pandémie.

Lower levels of health, increasing financial pressure and a significant degree of unmet healthcare: these are the findings of the fifth round of the Living, working and COVID-19 e-survey: Living in a new era of uncertainty – a report that presents an overview of responses from over 200,000 people across all five rounds of the e-survey, which took place from spring 2020 to spring 2022.

In this data story, we use the e-survey data to take a closer look at the impact of the pandemic on mental health.