Pracovnoprávne vzťahy a sociálny dialóg

Hlavné zistenia vyplývajúce z výskumu nadácie Eurofound slúžia ako vstup pre tvorcov politík pri riešení niektorých kľúčových problémov v tejto oblasti.

• Sociálni partneri zohrávajú prostredníctvom kolektívneho vyjednávania dôležitú úlohu pri zabezpečení spravodlivého zaobchádzania s európskymi pracovníkmi a stabilného a predvídateľného rámca pre zamestnávateľov.
• Efektívne kolektívne vyjednávanie zabezpečuje, aby sa súperenie medzi podnikmi mohlo zamerať skôr na zvyšovanie efektivity ako na využívanie práce prostredníctvom spoločných pravidiel odmeňovania a pracovných podmienok.
• Systémy pracovnoprávnych vzťahov sú čoraz viac v ohrození z dôvodu zmien v spoločnosti, na pracovných trhoch a v organizácii práce. Prinieslo to výzvy pre schopnosti kľúčových aktérov v systémoch pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch.
• Pokiaľ ide o odmeňovanie, zistenia ukazujú, že 7 z 10 pracovníkov s minimálnou mzdou v EÚ uvádza, že majú prinajmenšom určité ťažkosti vystačiť si s príjmom, v porovnaní s menej ako 5 z 10 ostatných pracovníkov. Tieto číselné údaje sa však v rámci jednotlivých krajín značne líšia. Na pozadí pandémie môžu minimálne mzdy v kombinácii politík zohrávať úlohu zameranú na stabilizáciu príjmov, a tým aj dopytu, s cieľom vyvážiť klesajúci trend vedúci k recesii alebo depresii.
• Účinný európsky sociálny dialóg závisí od silných väzieb s národnou úrovňou, aby agenda EÚ zostala relevantná a autonómne dohody EÚ sa vykonávali aj na vnútroštátnej úrovni zmysluplným spôsobom.
• Zatiaľ čo z európskeho sociálneho dialógu vyplynulo niekoľko spoločných iniciatív, uzavrelo sa len málo dohôd. V niektorých sektoroch panuje obava, že žiadosti sociálnych partnerov o implementáciu dohôd prostredníctvom európskych právnych predpisov boli zamietnuté a že sú potrebné lepšie väzby medzi EÚ a vnútroštátnymi úrovňami.
• Klesajúce trendy v hustote odborov sú v mnohých členských štátoch predmetom obáv. Určitú formu zastúpenia zamestnancov má menej ako jedno z troch pracovísk (s 10 a viac zamestnancami) v EÚ (29 %). Kľúčovým generátorom prítomnosti zastúpenia sú legislatívne požiadavky.
• Kolektívne vyjednávanie zostáva jadrom systémov pracovnoprávnych vzťahov v EÚ. Tvorcovia politík by mali využiť krízu COVID-19 ako príležitosť zaviesť nové iniciatívy na propagáciu, posilnenie a podporu kolektívneho vyjednávania.
• Okrem úsilia sociálnych partnerov si účinný sociálny dialóg a dobre fungujúce pracovnoprávne vzťahy vyžadujú verejné prostriedky a podporu subjektov verejného sektora. Tvorcovia politík by mali preskúmať nové formy prenosu znalostí, poskytovania zdrojov a účasti sociálnych partnerov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni.
• Ochrana a podpora spravodlivých, dobre fungujúcich a vyvážených pracovnoprávnych vzťahov je rozhodujúca pre zabezpečenie inkluzívneho a udržateľného rastu a sociálneho pokroku v EÚ. Následkom pandémie COVID-19 pôjde pre tvorcov politík aj o dôležitý spôsob, ako integrovať sociálny a ekonomický rozmer EÚ, ako sa uvádza v Európskom pilieri sociálnych práv.