Pilotný projekt minimálnych miezd (2021 až 2023)
Na základe žiadosti Európskeho parlamentu a rozhodnutia Európskej komisie Eurofound realizuje pilotný projekt na tému "Úloha minimálnej mzdy pri zavádzaní univerzálnej záruky práce" v EÚ v rokoch 2021 až 2023.
Na žiadosť Európskeho parlamentu a rozhodnutie Európskej komisie Eurofound uskutočnil pilotný projekt na tému "Úloha minimálnej mzdy pri zavádzaní univerzálnej pracovnej záruky" v EÚ v rokoch 2021 až 2023.
Cieľom tohto pilotného projektu bolo poskytnúť údaje a výskumné dôkazy na monitorovanie iniciatívy Komisie týkajúcej sa primeraných minimálnych miezdopens in new tab. Hlavné ciele boli preskúmané v troch samostatných moduloch:
Modul 1: Vymáhanie minimálnej mzdy a dodržiavanie – poskytovanie merania dodržiavania regulácie minimálnej mzdy a diskusia metodologických a politických otázok súvisiacich s týmto meraním
Modul 2: Databáza minimálnych miezd platných pre nízko platené zamestnania – budovanie databázy minimálnych miezd v kolektívnych zmluvách
Modul 3: Minimálne tarify v kolektívnych zmluvách – na overenie prítomnosti minimálnych ciel pre samostatne zárobkovo činné osoby v kolektívnych zmluvách
Boli zriadené dve odborné skupiny na podporu práce na tomto pilotnom projekte počas celej jeho trvania. Tieto skupiny spojili celoeurópske odborné znalosti v oblasti monitorovania dodržiavania minimálnych miezd (Modul 1) alebo kolektívnych zmlúv (Modul 2 a Modul 3). Skupiny tvorili odborníci z odborov, zamestnávateľských organizácií a vlád nominovaní Správnou radou Eurofoundu, odborníci spravujúci národné registre kolektívnych zmlúv, akademickí experti a experti z Medzinárodnej organizácie práce (ILO), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Spoločného výskumného centra (JRC) a Európskej komisie.
Modul 1 sa zaoberal monitorovaním, vymáhaním a dodržiavaním minimálnej mzdy. Vymáhanie je celkovo významnou otázkou, najmä pri zohľadnení pracovných a sociálnych predpisov. Dodržiavanie regulácie minimálnej mzdy je dôležité na zabezpečenie práv a ochrany pracovníkov, ako aj na rovnaké podmienky pre podnikanie a spravodlivú konkurenciu.
Modul 1 pilotného projektu pozostával z troch prepojených pracovných balíkov, ktoré mali byť realizované v rokoch 2021 až 2023.
Pracovný balík 1 – Prístupy k odhadu rozsahu nedodržiavania: Prvý pracovný balík začal v polovici roku 2021 a skúmal, čo je (už) známe o miere nedodržiavania zákonných a kolektívne dohodnutých minimálnych miezd v členských štátoch EÚ. Identifikoval národné zdroje a metódy používané na odhad rozsahu nedodržiavania predpisov o minimálnej mzde a diskutoval o výzvach spojených so získavaním spoľahlivých odhadov. Okrem národných prístupov poskytol metodologickú diskusiu o problémoch na kvantifikáciu nedodržiavania predpisov a preskúmanie možnosti využitia celoeurópskych (harmonizovaných) zdrojov údajov – na odhad rozsahu nedodržiavania predpisov o minimálnej mzde. S výhradou uskutočniteľnosti a výhrad boli vypracované odhady rozsahu nedodržiavania.
Pracovný balík 2 – Mapovanie inštitúcií presadzovania práva, politík a postupov: Druhý pracovný balík začal na konci roku 2021 a skúmal súbor nástrojov, inštitúcií a predpisov, ktoré členské štáty používajú na monitorovanie, presadzovanie a podporu dodržiavania predpisov o minimálnej mzde. Skúmal hlavné kontrolné inštitúcie, ich kapacity a zdroje, úlohu sociálnych partnerov pri monitorovaní dodržiavania predpisov, koordináciu medzi rôznymi aktérmi, ako aj typy stratégií a opatrení, ktoré sa uplatňujú, vrátane sankcií. Tieto politiky a postupy musia byť vnímané v kontexte legislatívy alebo iných foriem regulácie minimálnych miezd a orgánov presadzovania. Tento pracovný balík vychádzal zo siete korešpondentov Eurofoundu (NEC) a ich rozhovorov s relevantnými národnými aktérmi.
Pracovný balík 3 – Analýza politík pre vybrané sektory: Tretí pracovný balík, spustený v polovici roku 2022, uzavrel kvalitatívny výskum. Nadväzoval na zistenia prvého a druhého pracovného balíka a snažil sa do hĺbky preskúmať hnacie sily a prekážky nedodržiavania predpisov, ktoré politické opatrenia sa v ktorom kontexte javia ako účinné, dôvody prečo alebo prečo nie, a či by sa niektoré politické opatrenia dali preniesť do iných krajín a za akých okolností. Tiež sa snažil poučiť sa všeobecnejšie z politických opatrení týkajúcich sa nedodržiavania predpisov v iných oblastiach. Konkrétnejšie, analýza politík sa zameriavala iba na vybrané sektory v niektorých vybraných krajinách.
Konečná integrovaná správa, ktorá zahŕňa všetky tri oblasti, bola zverejnená v novembri 2023.
Minimum wages: Non-compliance and enforcement across EU Member States – Comparative report
In the EU, non-compliance with statutory or negotiated minimum wages averages 6.93% or 1.3%, depending on the statistics used. The lowest national estimate is 0.01% in Belgium and the highest is 11.59% in Hungary. It mostly affects young workers, those on fixed-term or part-time contracts and those working for small companies. It is more common in services than in manufacturing, and is characterised by shorter working time. Member States monitor, enforce and promote compliance in similar ways, although with some differences. This report identifies hindering and enabling factors. Some countries focus on specific economic sectors, such as construction, domestic work, platform work, agriculture and meat processing. National authorities often enforce minimum wages indirectly by helping employers comply, raising workers’ awareness, and helping stakeholders increase cooperation and develop faster procedures. Combining these soft initiatives with tougher measures increases the effectiveness of inspectorates’ actions in enforcing compliance with minimum wages.
V druhom module bola koncipovaná a pilotne realizovaná databáza kolektívne dohodnutých minimálnych miezd týkajúcich sa nízko a stredne platených pracovných miest a sektorov.
Práca na tomto module začala v roku 2021 vypracovaním konceptuálnej poznámky. Poznámka načrtla, ako možno vybrať súbor nízko až stredne platených pracovných miest alebo sektorov a ako možno vytvoriť reprezentatívnu vzorku kolektívnych zmlúv súvisiacich s týmito pracovnými miestami alebo sektormi. Na základe dostupnosti a prístupnosti národných registrov kolektívnych zmlúv navrhla prístupy k výberu podľa jednotlivých krajín. Tiež popísala, ktoré parametre budú zahrnuté do zberu údajov.
Paralelne s koncepčnou prácou v roku 2021 projektový tím spolupracoval s národnými registrami a poskytovateľmi údajov kolektívnych zmlúv, aby stanovil rozsah a dostupnosť ich databáz a získal ich spoluprácu.
V roku 2022 začal Eurofound vyvíjať infraštruktúru online databázy, ktorá umožnila kódovanie platových sadzieb obsiahnutých v kolektívnych zmluvách v rokoch 2015 až 2022, ako aj všetky ostatné relevantné informácie.
Metodológia kódovania a súbor indikátorov vývoja kolektívne dohodnutých minimálnych miezd boli opísané vo finálnej konsolidovanej správe.
Špecifiká krajín a ďalšie metadáta boli zdokumentované v 27 pracovných dokumentoch o krajinách, ktoré boli zverejnené v marci 2024.
Konsolidovaná záverečná správa bola zverejnená v januári 2024, nasledovaná databázou vo februári 2024.
Databáza bola aktualizovaná v roku 2025 na základe novej dohody o úrovni služieb s Európskou komisiou.
Minimum wages for low-paid workers in collective agreements
In this pilot project, Eurofound successfully established the feasibility of, and piloted, an EU-wide database of minimum pay rates contained in collective agreements related to low-paid workers. A conceptual and measurement framework was devised, a total of 692 collective agreements – related to 24 low-paid sectors of interest – were selected to be ‘fully coded’ and representative data on negotiated minimum pay were compiled for 24 EU Member States. Based on more than 3,202 renewal texts, time series of collectively agreed minimum rates were created from 2015 to 2022 for 19 countries. This is the first time that an EU-wide data collection has provided comparative time series on negotiated pay. Key findings are is that in some countries outdated agreements contain rates below the applicable statutory minima, and that the potential of collective agreements to regulate pay generally or for employees earning higher wages than the minimum pay is not always fully capitalised on.
See also the national country reports (Eurofound papers), providing meta-data for the data collection, at the end of this web page.
Database on minimum wages for low-paid workers in collective agreements
The database was developed and is maintained by Eurofound. It covers collective agreement texts from 2015 to 2025 related to a selection of low-paid sectors from all 27 EU Member States, except for Poland where data is only available until 2022. In summer 2025 the database contains coded minimum wage rates from 678 series of collective agreement texts (and where available, also the highest rates in these agreements were coded).Tretí modul začal v roku 2021 a snažil sa mapovať národné/sektorové prístupy k regulácii minimálnych miezd alebo iných foriem odmeňovania (mzdové sadzby, tarify, poplatky, ceny) samostatne zárobkovo činných osôb, aby sa pochopilo, ako ich možno upraviť pre konkrétne pracovné pozície alebo profesie v sektoroch s vysokým počtom freelancerov/zraniteľných a skrytých samostatne zárobkovo činných osôb.
Hlavné výskumné otázky tohto modulu boli nasledovné:
Je právne možné, aby samostatne zárobkovo činné osoby vstúpili do odborov alebo boli zastúpení inými formami zastupovania zamestnancov na národnej úrovni?
Existujú konkrétne príklady odborov alebo iných foriem zastupovania zamestnancov pre samostatne zárobkovo činné osoby na národnej úrovni?
Existujú kolektívne rokovania a dohody o samostatnej zárobkovo činnej činnosti na národnej úrovni?
Existujú zákony a/alebo pravidlá a predpisy o minimálnych mzdách a iných formách odmeňovania (napríklad sadzby, clá, poplatky, ceny) pre osoby samostatne zárobkovo činné?
Existujú kolektívne rokovania a/alebo dohody o minimálnych mzdách a iných formách odmeňovania pre samostatne zárobkovo činných (napríklad mzdové sadzby, clá, poplatky, ceny)?
Správa k tomuto modulu bola publikovaná v novembri 2022.
Regulating minimum wage and other forms of pay for the self-employed
This report is carried out in the context of the three-year pilot project (2021–2023), ‘Role of the minimum wage in establishing the Universal Labour Guarantee’, mandated to Eurofound by the European Commission. Its focus is module 3 of the project, investigating minimum wages and other forms of pay for the self-employed. Out of concern for the challenging conditions faced by certain groups of self-employed workers, some Member States have established or are in discussions about proposing some statutory forms of minimum pay for selected categories of the self-employed. The main objective of the report is to understand how minimum wages, wage rates, tariffs, fees and other forms of pay could be fixed for specific jobs or professions in sectors having a high level of ‘vulnerable’ workers, as well as ‘concealed’ self-employed. While the majority of Member States allow trade union representation, the right to collective bargaining for the self-employed is much more limited. Only a small number of Member States provide examples of collectively agreed minimum wages or other forms of pay for the self-employed.
All content
This list provides access to all Eurofound outputs published on this subject.
Eurofound expert
Christine Aumayr-Pintar
Senior research managerChristine Aumayr-Pintar je vedúcou výskumnou manažérkou v oddelení pracovného života nadácie Eurofound. Koordinuje výskum nadácie Eurofound v oblasti sociálneho dialógu a pracovnoprávnych vzťahov a dohliada na sieť korešpondentov nadácie Eurofound (NEC). Jej hlavné odborné znalosti v oblasti výskumu – k ktorým pristupuje z porovnávacieho hľadiska v celej EÚ – sa sústreďujú na minimálne mzdy, kolektívne dohodnuté odmeňovanie a transparentnosť odmeňovania žien a mužov. Pred nástupom do nadácie Eurofound v roku 2009 pôsobila ako výskumníčka v oblasti trhu práce a regionálnej ekonómie v spoločnosti Joanneum Research v Rakúsku. Získala magisterský titul v odbore ekonómia a doktorát zo spoločenských vied/ekonómie po štúdiu ekonómie v Grazi, Viedni a Jönköpingu.
