&w=3840&q=90)
Migrácia a mobilita
Vnútorný voľný pohyb pracovnej sily je už niekoľko rokov základným kameňom politického programu EÚ, ktorého základným cieľom je podpora medzinárodných výmen a vyrovnávanie rozdielov súvisiacich s konkrétnymi vnútroštátnymi systémami. Migrácia aj mobilita sú potrebné na riešenie nerovnováhy v oblasti zručností a reakciu na požiadavky trhu práce. Mobilita poskytuje príležitosti pre občanov EÚ.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
What does Europe need: walls or workers? Recent national developments in managing labour migration in Europe
Recent developments in Europe’s labour migration policies reveal a picture of countries trying to balance security and resources concerns with finding solutions for labour shortages.Migration and mobility unpacked
Migration is a multifaceted and emotive phenomenon and, due to its complexity, also often a subject prone to misinformation. Moreover, it can be the target of disinformation. What is the reality?Role of human capital inequalities in social cohesion and convergence
This report examines convergence in human capital – specifically that of individuals with tertiary education – in the EU, analysing three phases: creation, utilisation in the labour market and mobility. The analysis finds that Member States are performing better in creating human capital through education but finds disparities in the other two phases, with differences in labour market opportunities resulting in different mobility flows. A cost estimate exercise reveals that a country’s lack of attractiveness to talented individuals has economic repercussions, and that loss of human capital through emigration is not balanced by returning or incoming talent. If the imbalance in human capital circulation in the EU is not addressed, this may hurt convergence, leaving Member States and regions without the skills to negotiate the twin transition successfully. An examination of policies to attract talent illuminates the need for long-term initiatives and to link them with labour market opportunities.
Vzhľadom na zložitosť migrácie a mobility je sociálno-ekonomický výskum kľúčový pre informovanie o politických reakciách. Rozsiahly výskum nadácie Eurofound zameraný na rôzne aspekty migrantov a mobilných pracovníkov sa zameriava predovšetkým na geografickú mobilitu. Zohľadňuje najmä situáciu občanov EÚ na trhu práce, pokiaľ ide o mobilitu v rámci EÚ alebo vnútornú migráciu na jednej strane a migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do EÚ na strane druhej.
Prijímanie a integrácia migrantov
Analýza v roku 2023 sa zameriava na sociálny vplyv migráciea zameriava sa na výzvy spojené s prílevom viac ako piatich miliónov vysídlených osôb v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu od februára 2022.
Publikácia: Prekážky v zamestnávaní vysídlených Ukrajincov
Začne sa ďalší výskum nedostatku pracovnej sily a nedostatočne využitého potenciálu pracovníkov, pričom sa budú skúmať politické intervencie a postupy spoločností. Osobitne sa zameria na odvetvia, v ktorých sa nedostatok pracovnej sily zhoršil v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Prípadové štúdie budú začlenené aj do podnikových iniciatív na integráciu migrantov z Ukrajiny.
Mobilita pracovnej sily a integračné politiky
Nadácia Eurofound sa zaoberala trendmi a politikami v súvislosti s mobilitou pracovnej sily v EÚ, ako aj situáciou vyslaných pracovníkov v členských štátoch.
Po masívnom príleve žiadateľov o azyl do EÚ v období rokov 2015 – 2017 sa výskumom nadácie Eurofound skúmala úloha verejných služieb v sociálnej a ekonomickej integrácii utečencov a žiadateľov o azyl, pričom sa zamerala najmä na integráciu na trhu práce, bývanie, sociálne služby, zdravotné a vzdelávacie služby.
Nadviazalo to na výskum prístupov k integrácii utečencov a žiadateľov o azyl na trhu práce, ktorý sa uskutočnil ako okamžitá reakcia na utečeneckú krízu v roku 2015, aktualizácia informácií o právnych predpisoch, preskúmanie integrácie na trhu práce a preskúmanie úlohy sociálnych partnerov.
Výskum v oblasti migrácie, politík trhu práce a účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín skúmal koordináciu politík medzi členskými štátmi, ako aj dôležitú úlohu sociálnych partnerov v súvislosti s migráciou z tretích krajín.
Nadácia Eurofound vypracovala aj štúdiu o regulácii sprostredkovateľov trhu práce a úlohe sociálnych partnerov pri predchádzaní obchodovaniu s pracovnou silou. Ďalší výskum sa zameral na vplyv mobility a migrácie zdravotníckych pracovníkov v krajinách strednej a východnej Európy.
Miestne integračné politiky pre migrantov
Nadácia Eurofound uskutočnila predchádzajúcu štúdiu v rokoch 2006 až 2010 so sieťou viac ako 30 európskych miest, ktoré spolupracujú na podpore sociálnej a ekonomickej integrácie migrantov z tretích krajín. Európska sieť miest pre miestne integračné politiky pre migrantov (CLIP) podporovala štruktúrovanú výmenu skúseností prostredníctvom samostatných správ a seminárov o mestách, ktoré sa týkali štyroch výskumných modulov o bývaní, rozmanitosti, medzikultúrnych politikách a etnických podnikaniach. Získané poznatky a závery vyvodené z výsledkov každého výskumného modulu prispeli aj k vnútroštátnej a európskej diskusii o integrácii.
EÚ, vlády a sociálni partneri čelia mnohým výzvam spojeným s vnútornou mobilitou v praxi. Uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2021 sa zameriava na vplyv pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb, podporuje mobilitu v rámci EÚ ako nástroj na zosúladenie ponuky pracovnej sily s dopytom, ako aj zosúladenie potrieb trhu práce a zručností migrantov. K tomu sa pridala ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 a ďalšia utečenecká kríza v rozsahu, aký nebol zaznamenaný od druhej svetovej vojny.
Vysoký prílev utečencov v roku 2015 (často nazývaný "sýrska utečenecká kríza") mal zároveň hlboký vplyv na celú EÚ aj mimo nej. Migrácia je jednou z hlavných politických priorít Európskej komisie. V novom pakte Komisie o migrácii a azyle, ktorý bol prijatý 23. septembra 2020, sa stanovuje spravodlivejší a integrovanejší prístup k riadeniu migrácie a azylu. Jeho cieľom je znížiť stimuly pre neregulárnu migráciu, rozvíjať legálne spôsoby migrácie a obnoviť dôveru medzi členskými štátmi pri riadení migrácie. Medzi iniciatívy zahrnuté do balíka patrí akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027, balík opatrení v oblasti zručností a talentov na prilákanie kvalifikovaných talentov na rôznych trhoch práce, ako aj politika legálnej migrácie. V júni 2022 dosiahli členské štáty EÚ dohodu o niekoľkých aspektoch reforiem týkajúcich sa preverovania a registrácie migrantov prichádzajúcich na vonkajšie hranice EÚ.
V reakcii na vojnu na Ukrajine a prílev utečencov do EÚ sa Európska rada po prvýkrát v histórii odvolala na smernicu o dočasnej ochrane a predĺžila ju do 4. marca 2024. Poskytuje dočasnú ochranu vysídleným osobám a zahŕňa osobitnú ochranu detí, prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj prístup k pracovným miestam, ubytovaniu a bývaniu.
V apríli 2022 Komisia predložila ambicióznu a udržateľnú politiku legálnej migrácie, ktorá zahŕňa konkrétne opatrenia na podporu integrácie osôb utekajúcich pred vojnou na Ukrajine do trhu práce EÚ. Následne v júni 2022 Komisia uverejnila výsledky osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v roku 2021 o verejnej mienke o integrácii prisťahovalcov v EÚ.
Európska komisia: Migrácia a azylopens in new tab
EUR-Lex: Akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027opens in new tab
Európska komisia: Legálne cesty do Európskej únieopens in new tab
EUR-Lex: Prilákanie zručností a talentov do EÚopens in new tab
Európska komisia: Osobitný prieskum Eurobarometra z júna 2022: integrácia prisťahovalcov v Európskej úniiopens in new tab
Európska rada: Prílev utečencov z Ukrajinyopens in new tab
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
28 March 2024
Social impact of migration: Addressing the challenges of receiving and integrating Ukrainian refugees
This report focuses on the challenges that the EU Member States and Norway face when receiving and integrating refugees who fled Ukraine after Russia’s invasion in February 2022. It investigates their labour market integration and access to and experiences with public services that are crucial for societal inclusion. The main aim is to explore and highlight the interplay between different areas of integration: employment, housing arrangements, healthcare (including mental health care), access to childcare and social assistance. The report uses information collected by Eurofound from the Member States and Norway and covers developments up to mid-2023. It examines the following issues: employment levels and barriers to labour market access for Ukrainian refugees; support measures for labour market integration; and the ways in which the Member States and Norway facilitate access to key services (housing, education, healthcare and social assistance) and the challenges that have to be overcome in this regard.
14 June 2023
Barriers to employment of displaced Ukrainians
In responding to Russia’s war against Ukraine, the EU activated its Temporary Protection Directive (TPD) for people who fled the country, allowing them to settle in the EU and to access basic public services and the labour market. By spring 2023, more than 4.5 million people had made use of the TPD or similar national protection schemes in the EU. In 2022, the European Union Agency for Fundamental Rights conducted an online survey among people displaced from Ukraine. Eurofound has analysed the survey results on their experiences when seeking to access employment. This paper highlights the main barriers that displaced people encountered and suggests ways to facilitate their inclusion.
Watch the video - Joint webinar: Equality and inclusion in a post-pandemic EU

25 June 2020
Racial discrimination is not a thing of the past in the EU
27 November 2019
How your birthplace affects your workplace
Employment statistics consistently show that having a foreign background has an influence on people’s employment prospects. Less is known about the types of jobs workers with foreign backgrounds hold and their working conditions. This policy brief contributes to filling this gap. It compares the experience of workers with a foreign background to that of native workers; it also distinguishes between the experiences of first-generation and second-generation migrants and between those of women and men.
The evidence shows that having a foreign background can have a negative impact both on labour market integration and working conditions. However, significant differences emerge between different groups of migrants. The findings highlight the clear need for a nuanced approach to policymaking to ensure a level playing field in the labour market for workers with a foreign background.
19 June 2019
Role of public services in integrating refugees and asylum seekers
Following the influx of over three million asylum seekers into the European Union in the three-year period 2015–2017, Member States faced a number of challenges related to integrating the newly arrived into their country. This report explores the role of public services – specifically housing, social services, health and education services – in the social and economic integration of refugees and asylum seekers. It aims to identify the factors that hinder this process and the elements that contribute to successful integration. The overall focus is on destination countries, particularly the three countries most affected by the inflow of refugees and asylum seekers: Austria, Germany and Sweden.
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Eleonora Peruffo
Research officerEleonora Peruffo je výskumná pracovníčka v oddelení sociálnych politík nadácie Eurofound. Venuje sa témam súvisiacim so vzostupnou konvergenciou a sociálnou súdržnosťou v Európe. V rokoch 2021 – 2022 poskytovala analýzu údajov pre Európsky telefonický prieskum pracovných podmienok (EWCTS). Do nadácie Eurofound nastúpila v roku 2014 a pracovala na témach súvisiacich s reštrukturalizáciou, zamestnanosťou a digitalizáciou. Je držiteľkou magisterského titulu v odbore diplomatické vedy a medzinárodných vzťahov udeleného Univerzitou v Terste a magisterského titulu v odbore informatika - analýza údajov na National College of Ireland.
Karel Fric
Research officerKarel Fric je výskumným pracovníkom v oddelení sociálnych politík nadácie Eurofound. Jeho práca zahŕňa prieskumný výskum, analýzu údajov a projektový manažment s osobitným zameraním na pracovné a životné podmienky, rovnosť a diskrimináciu. Predtým pracoval ako výskumný pracovník v Agentúre Európskej únie pre základné práva vo Viedni v Rakúsku a v Panteia, výskumnej a poradenskej organizácii so sídlom v Zoetermeer v Holandsku. Karel je držiteľom doktorátu zo spoločenských vied na Erasmus University v Rotterdame a magisterského titulu z ekonómie na Utrechtskej univerzite.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.




