Nové formy zamestnania je zastrešujúci pojem pre rôznorodejšie formy zamestnávania, ktoré sa objavujú alebo nadobúdajú význam približne od roku 2000. Popri tradičných zamestnaneckých vzťahoch sa nové formy práce vyznačujú premenlivými pracovnými modelmi, zmluvnými vzťahmi, miestami, trvaním a harmonogramom práce, intenzívnejším využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) alebo ich kombináciou.
Spoločenské, hospodárske a technologické zmeny v Európe so sebou priniesli nové formy zamestnávania v rámci Európy. Pandémia ochorenia COVID-19 takisto viedla k väčšiemu rozsahu a vplyvu nových foriem zamestnávania. Mnohé z nich sa výrazne odlišujú od toho, čo sa tradične označuje ako práca. Menia tradičný dvojstranný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Vyznačujú sa tiež nekonvenčnými pracovnými vzorcami a miestami výkonu práce.
Tvorcov politík v EÚ zaujíma, ako tieto nové formy zamestnávania môžu pomôcť pri budovaní odolnejšieho a inkluzívnejšieho trhu práce. V rámci rokovaní sa pozornosť venuje aj tomu, ako zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a dôstojné pracovné podmienky. Kľúčový význam v tejto diskusii má odpoveď na otázku, ako sa vyhnúť situácii, v ktorej sú tieto nové formy zamestnávania pre pracovníkov menej priaznivé ako etablovanejšie typy zamestnania.
V roku 2017 Európska komisia, Európsky parlament a Rada vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, v ktorom sa stanovuje 20 základných zásad nevyhnutných pre dobre fungujúce trhy práce. V sprievodnom akčnom pláne na rok 2021 sa uvádza, že digitalizácia a zmeny vo svete práce, ktoré spôsobila pandémia, si vyžadujú širokú politickú diskusiu, ktorá sa nebude zameriavať len na úroveň účasti na trhu práce, ale aj na primerané pracovné podmienky podporujúce kvalitné pracovné miesta.
V rámci oznámenia o formovaní digitálnej budúcnosti Európy Komisia takisto nastolila otázku pracovných podmienok. Dobré pracovné podmienky sú základom úspešnej digitálnej transformácie, ktorá by podporovala inovácie a šírenie technológií.
Činnosť nadácie Eurofound v oblasti nových foriem zamestnávania je v súlade s prioritou Komisie na roky 2019 – 2024, ktorou je Európa pripravená na digitálny vek.
To fill existing knowledge gaps, since 2013 Eurofound has been exploring the characteristics of emerging forms of employment in EU Member States. The research looks at the implications for working conditions and the labour market.
In 2015, Eurofound conducted a Europe-wide mapping exercise to identify emerging trends. This exercise led to the categorisation of nine broad types of employment forms that are new or have become increasingly important in European Member States since 2000: employee sharing, job sharing, voucher-based work, interim management, casual work, ICT-based mobile work, platform work, portfolio work and collaborative employment. A range of case studies, carried out as part of the study, show how these new employment forms operate in Member States and their effects on working conditions and the labour market.
In 2020, Eurofound conducted a follow-up review of new forms of employment which tracked their scale, scope and incidence and highlighted their increasing relevance for European labour markets.
Eurofound continues to examine in more detail some of the new trends identified. Research in 2016 looked in particular at the win–win potential of strategic employee sharing for both employers and employees. In 2020, a study on telework and ICT-mobile work (T/ICTM) analysed the implications of these arrangements on employment and working conditions.
Na vyplnenie medzier v existujúcich poznatkoch nadácia Eurofound v roku 2013 začala skúmať charakteristiky rozvíjajúcich sa foriem zamestnávania v členských štátoch EÚ. Pri výskume sa zamerala na dôsledky pre pracovné podmienky a trh práce.
V roku 2015 nadácia Eurofound uskutočnila celoeurópske mapovanie s cieľom identifikovať nové trendy. Výsledkom tohto mapovania je deväť rozsiahlych typov nových foriem zamestnávania, ktoré sú buď nové, alebo ich význam od roku 2000 v členských štátoch EÚ vzrástol: spoločné využívanie zamestnancov, delené pracovné miesto, práca na poukážky, dočasný manažment, príležitostná práca, mobilná práca s využitím IKT, práca pre platformy, portfóliová práca a zamestnanie založené na spolupráci. Z niekoľkých prípadových štúdií uskutočnených v rámci uvedenej štúdie vyplýva, ako tieto nové formy zamestnávania fungujú v členských štátoch a ako vplývajú na pracovné podmienky a trh práce.
V roku 2020 nadácia Európskych vykonala následné preskúmanie nových foriem zamestnávania, v ktorom sa sledoval ich rozsah, vplyv a incidencia a poukázalo sa na ich čoraz väčší význam pre európske trhy práce.
Niektoré z identifikovaných trendov nadácia Eurofound naďalej podrobnejšie skúma. V rámci výskumu v roku 2016 sa sledoval najmä obojstranne výhodný potenciál strategického spoločného využívania zamestnancov, a to tak pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov. V roku 2020 sa v štúdii týkajúcej sa telepráce a mobilnej práce s využitím IKT analyzovali dôsledky týchto opatrení na zamestnanosť a pracovné podmienky.
