&w=3840&q=90)
Sociálne začlenenie
Sociálna inklúzia je proces, ktorý zabezpečuje, že občania majú príležitosti a zdroje potrebné na plnú účasť na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote a na užívanie si životnej úrovne a pohody, ktorá je v spoločnosti, v ktorej žijú, považovaná za normálnu. Zahŕňa, ale nie je obmedzená na, sociálnu integráciu alebo lepší prístup na pracovný trh, a zahŕňa aj rovnaký prístup k zariadeniam, službám a benefitom. Je to koncept, ktorý je dnes ústredným bodom európskej politickej agendy.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
Paths towards independent living and social inclusion in Europe for people with a disability - Background paper
This background paper looks at the EU policy context regarding deinstitutionalisation for people with long-term care needs, analyses trends and outlines strategies supporting independent living.Social cohesion and inclusive participation in a polarised Europe
This report investigates the dimensions of polarisation in Europe, offering a 20-year perspective based on data from the European Social Survey. It examines trends and national variations in polarisation on various issues, looking at how European values and attitudes have changed over time.Narrowing the digital divide: Economic and social convergence in Europe’s digital transformation
Digitalisation has been on the EU policy agenda since 2000. While great strides have been made in this area over the past two decades, the digital transformation is not yet complete. This report seeks to deepen our understanding of the evolution towards a digital Europe. By applying the lens of convergence, the report assesses the progress of Member States towards the EU’s policy targets, where Member States are growing together and where digital gaps are expanding. It also considers the gaps in the progress of digitalisation between socioeconomic groups and regions.
According to almost all indicators analysed, historically lower-performing Member States have been catching up with the digital leaders. However, at a more granular level, digitalisation of businesses has been uneven and significant inequalities persist between regions and socioeconomic groups. The report shines a light on the role of digitalisation in the EU’s economic convergence and considers the progress in and benefits of digitalisation for the private sector.
The findings show that access is still an issue for vulnerable groups, in particular low-income households, older individuals and those with lower levels of education. Importantly, these are the groups that are more reliant on public services, and they may struggle to access e-government. While progress is being made, some groups remain at risk of being left behind in the digital transition. Considering this, the report highlights a range of policy approaches being deployed across Europe that aim to narrow the digital divide.
Eurofound monitoruje sociálnu inklúziu prostredníctvom svojich prieskumov a v konkrétnejších štúdiách skúma a hodnotí politické snahy o dosiahnutie väčšej sociálnej inklúzie.
Sociálna inklúzia je jadrom Európskeho sociálneho modelu a európskych hodnôt zakotvených v Lisabonskej zmluve. Je základným pilierom Európskeho piliera sociálnych práv a prioritou Cieľov udržateľného rozvoja OSN.
Podpora sociálneho začlenenia, najmä prostredníctvom znižovania chudoby, je jadrom vytvárania rovnejšej a súdržnejšej spoločnosti. Zachovanie a vytváranie nových pracovných miest je tiež nevyhnutné pre sociálne začlenenie a aktívnu účasť v spoločnosti. Dňa 4. marca 2021 Európska komisia predstavila svoj akčný plán na plnú implementáciu Európskeho piliera sociálnych práv, premieňajúc jeho princípy na konkrétne kroky v prospech občanov EÚ a zároveň podporujúc obnovu po dopadoch COVID-19. Kapitola 3 Sociálneho piliera sa zameriava na 10 princípov na podporu sociálnej ochrany a inklúzie. Na zníženie nerovností Komisia navrhuje nový cieľ pre EÚ znížiť počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o najmenej 15 miliónov do roku 2030, vrátane najmenej 5 miliónov detí.
Európska záruka dieťaťa, prijatá v júni 2021, si kladie za cieľ zabezpečiť, aby každé dieťa v Európe ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením malo prístup k najzákladnejším právam, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelanie.
Stratégia EÚ pre mládež 2019–2027 sa zameriava na "zapojenie", "posilnenie" a "prepojenie" mladých ľudí a jej cieľom je podporovať ich účasť na demokratickom živote, podporovať ich sociálne a občianske zapojenie a zabezpečiť, aby mali potrebné zdroje na účasť v spoločnosti. Dôraz politiky bol kladený na podporu zamestnanosti mladých ako kľúčovej cesty k dosiahnutiu sociálneho začlenenia, prostredníctvom opatrení ako Záruka mládeže a Iniciatíva pre zamestnanosť mládeže.
Riziko sociálneho vylúčenia rastie medzi staršími ľuďmi v niektorých krajinách a medzi niektorými, ktorí opustili trh práce. Dlhodobá nezamestnanosť a neistota zamestnania vedú k rastúcim nerovnostiam a rizikám chudoby medzi mnohými staršími Európanmi. Pri hľadaní opatrení podporujúcich sociálne začlenenie staršej populácie, ktorá už opustila trh práce, sa venuje väčšia pozornosť opatreniam podporujúcim dobrovoľníctvo, sociálnej angažovanosti v starobe a zdravom starnutí.
Európska komisia: Európsky pilier sociálnych práv v 20 princípochopens in new tab
Európska komisia: Akčný plán Európskeho piliera sociálnych právopens in new tab
Európska komisia: Európska záruka na dieťaopens in new tab
Európska komisia: Stratégia EÚ pre mládež (2019–2027)opens in new tab
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
28 January 2022
COVID-19 and older people: Impact on their lives, support and care
This report captures the impact of the COVID-19 crisis on the quality of life of older citizens, including the impact on their well-being, finances, employment and social inclusion. It explores the effects on the use of care services and older people’s reliance on other support. The report presents policy measures that have been implemented in EU Member States to support older people along all of the above-mentioned dimensions. These include measures to support independent living and schemes to support the labour market integration of older people or to prevent unemployment, all of which play a role in the quality of life of older citizens.
9 November 2021
Impact of COVID-19 on young people in the EU
Following a long recovery from the economic crisis (2007–2013), young people in the EU proved to be more vulnerable to the effects of the restrictions put in place to slow the spread of the COVID-19 pandemic. Young people were more likely than older groups to experience job loss, financial insecurity and mental health problems. They reported reduced life satisfaction and mental well-being associated with the stay-at-home requirements and school closures. While governments responded quickly to the pandemic, most efforts to mitigate the effects of restrictions were temporary measures aimed at preventing job loss and keeping young people in education. This report explores the effects of the pandemic on young people, particularly in terms of their employment, well-being and trust in institutions, and assesses the various policy measures introduced to alleviate these effects.
8 December 2020
Upward convergence in material well-being: Is a COVID-19 setback inevitable?
The EU strives for the upward convergence of its Member States, where their performance improves and gaps between them decrease. Nearly a decade after the Great Recession, the COVID-19 crisis has again put this objective under pressure. This policy brief focuses on convergence in material well-being in Europe. Trends in several indicators largely follow the economic cycle, with upward convergence in good times and downward divergence in bad times. This could mean further divergence and polarisation among Member States as we face a new economic downturn, with the prospect of an uneven pace of recovery across countries when growth returns.
The policy brief presents an overview of policy measures implemented by the EU and Member States to smooth the impact of the COVID-19 crisis. It discusses EU coordination of minimum income schemes as a possible tool to limit deterioration and divergence in the indicators should the economy enter a downturn.
12 March 2020
Addressing household over-indebtedness
The issue of over-indebtedness continues to be a concern, particularly among some population groups and in Member States where recent increases can be observed. This report provides an overview of the main causes, triggers and consequences of household over-indebtedness, including the costs to society. It then examines two policy responses in the EU and Norway: debt advisory services and debt settlement procedures. While the findings show that in the wake of the global financial crisis, such services and procedures have generally become more widely available and accessible, gaps remain. The overall aim of the report is to draw the attention of national and EU-level policymakers to ways to improve policy responses to household over-indebtedness.
19 December 2019
Household composition and well-being
Demographic change, social progress and economic cycles have impacted household composition in Europe. This report provides an overview of household types in the European Union, how they have changed over the period 2007–2017 and how household type relates to outcomes in terms of living conditions and well-being – such as life satisfaction, the feeling of social exclusion and mental well-being. Changes in household structure have a potential impact on demand for public services and social benefits. The report also discusses the policy implications of changing household composition and recent policies responding to the increasing diversity of households. The report underlines the importance of recognition of diverse family forms, of the provision of social support, and of family policy measures complementing income support in reducing inequality of well-being among households.
22 October 2019
Challenges and prospects in the EU: Quality of life and public services
What have been the major developments in quality of life and public services in Europe in recent years, as captured by research into these areas in Eurofound’s work programme for 2017–2020? This flagship publication provides a synthesis of the main findings on several key topics, based, in part, on European Quality of Life Survey data. It maps developments and perceptions regarding the following: trust in institutions and social cohesion; access to and quality of health and care services; the impact of digitalisation on social services; access to services for young people; and measures aimed at integrating refugees. While the report highlights many challenges and emerging issues for public services, it also showcases a number of positive experiences with the involvement of client groups in the design of services and take-up of new technologies.
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Hans Dubois
Senior research managerHans Dubois je vedúcim výskumným manažérom v oddelení sociálnych politík v Eurofound. Jeho výskumné témy zahŕňajú bývanie, nadmerné zadlženie, zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť, sociálne dávky, dôchodok a kvalitu života v miestnej oblasti. Pred nástupom do Eurofoundu pôsobil ako odborný asistent na Kozminskiho univerzite (Varšava). Doktorát z podnikovej administratívy a manažmentu získal na Bocconi University (Miláno) po práci ako výskumný pracovník v Európskom observatóriu pre zdravotné systémy a politiky (Madrid).
Sanna Nivakoski
Research officerSanna Nivakoski je výskumná pracovníčka v oddelení sociálnych politík v Eurofound. Jej výskum sa zameriava na štruktúry domácností, samostatné bývanie, bývanie, rodovú rovnosť a neplatenú starostlivosť. Pred nástupom do Eurofoundu v roku 2021 pracovala ako postdoktorandská výskumníčka na Geary Institute for Public Policy University College Dublin, v Inštitúte pre ekonomický a sociálny výskum v Dubline a v Royal College of Surgeons v Írsku. Pracovala v mnohých oblastiach mikroekonómie, vrátane dôchodkových príjmov a majetku, dôchodkového sporenia, medzigeneračných transferov a finančného dopadu vdovstva. Sanna má doktorát z ekonómie z Trinity College Dublin.
Angelina Atanasova
Research support officerAngelina Atanasova je výskumná podporná pracovníčka v oddelení pracovného života v Eurofound. Jej aktuálne výskumné témy zahŕňajú sociálny dialóg a pracovné vzťahy, ako aj práva osôb so zdravotným postihnutím a začlenenie osôb so zdravotným postihnutím na trh práce. Pred nástupom do Eurofoundu v roku 2024 strávila desať rokov výskumom politík v Bruseli, ako výskumníčka v Európskom sociálnom observatóriu, výskumná pracovníčka na Právnickej fakulte KU Leuven a konzultantka pre rovnosť a antidiskrimináciu v Open Society European Policy Institute. Má doktorát z práva EÚ a sociológie z KU Leuven a magisterský titul z verejnej politiky zo Stredoeurópskej univerzity. Jej hlavné výskumné záujmy zahŕňajú práva osôb so zdravotným postihnutím, rovnosť, sociálne začlenenie a sociálny dialóg.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
