Prejsť na hlavný obsah
Táto stránka bola preložená strojovo. Pozrite si pôvodnú verziu v angličtine a jazykovú politiku nadácie Eurofound.
Young barista preparing coffee using a professional coffee machine in a coffee shop
Profil krajiny s minimálnou mzdou pre Chorvátsko
Profil krajiny
Naposledy aktualizované: 30 June 2026

Minimálna mzda v Chorvátsku

Predrag Bejaković,
Irena Klemenčić

Information for this page was compiled during December 2025 and early 2026. Most Member States had already transposed the EU minimum wage directive at this point. Those that had not yet fully completed transposition or where the information was not yet publicly available include Bulgaria, Cyprus, Luxemburg, Poland and Portugal. These profiles will be updated consecutively as the information becomes available. Users are invited to contact our experts on minimum wage if they are aware of changes.

Tieto profily opisujú, ako sú minimálne mzdy regulované a stanovené. Sú dostupné pre všetky krajiny EÚ a Nórsko.

Tento profil popisuje, ako sú minimálne mzdy regulované a stanovené v Chorvátsku. Dá sa čítať ako podkladové informácie pre každoročnú sériu Eurofoundu o stanovovaní minimálnej mzdy. Chorvátsko je v súčasnosti jedným z členských štátov, ktoré prijali zákonnú minimálnu mzdu ('minimalna plaća' v chorvátčine). Minimálna mzda je preto stanovená zákonom a doplnená kolektívnymi zmluvami.

Proces stanovovania (úpravy) minimálnej mzdy, ako aj zapojení aktéri a kritériá riadiace úpravu sa od pôvodného zavedenia 1. júla 2008 výrazne zmenili. Reforma z roku 2013 najviac ovplyvnila proces, kritériá a zapojených aktérov. Ďalšie úpravy nastalé v posledných rokoch (2018, 2019 a 2021) mali celkovo najmenší vplyv na koncepčný rámec zákona, s jednou veľmi dôležitou výnimkou: vytvorenie expertnej komisie bolo zákonom umožnené až v decembri 2018 (preto rozhodnutie ministra o jej zriadení bolo datované pomerne nedávno, v roku 2019).

Novelou zákona o minimálnej mzde (Zakon o izmjenama i dopunama Zakona o minimalnoj plaći - OG 152/24) sú ustanovenia smernice (EÚ) 2022/2041 Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (OJ L 275/33, 25. október 2022) prenášané a implementované v chorvátskom zákonodarnom zbore.

Dekréty o minimálnej mzde:

Hlavnými aktérmi pri stanovovaní zákonnej minimálnej mzdy v Chorvátsku, v súlade s postupom stanoveným zákonom o minimálnej mzde, zastupujú (čl. 6 a 7):

  1. Vláda, ktorá každoročne stanovuje úroveň minimálnej mzdy reguláciou.

  2. Minister zodpovedný za prácu, ktorý je zodpovedný za návrh výšky minimálnej mzdy a za ústavu a pracovné postupy expertnej komisie (uvedené nižšie).

  3. Sociálni partneri, ktorí sa podieľajú na stanovovaní a úpravách minimálnej mzdy prostredníctvom povinných konzultácií (ktoré sa konajú pred návrhmi ministra) a účasti na expertnej komisii (uvedenej nižšie).

  4. Expertná komisia zriadená ministrom, s právomocami v oblasti monitorovania a analýzy. Zloženie komisie je podľa zákona o minimálnej mzde, ktorý rozhoduje minister, bez toho, aby zákon výslovne vyžadoval zastúpenie sociálnych partnerov.

Rozhodnutie ministra o zriadení komisie bolo vydané 11. apríla 2019 ("Odluka o osnivanju stručnog povjerenstva za praćenje i analizu kretanja minimalne plaće", č. 37/2019), čím sa komisia kvalifikovala ako poradný orgán ministra v otázkach minimálnej mzdy (čl. II). Skladá sa z desiatich členov: vedúceho vnútornej organizačnej jednotky ministerstva (zároveň predsedu orgánu), troch zástupcov akademickej obce, dvoch zástupcov zamestnávateľských organizácií, dvoch zástupcov odborových zväzov a dvoch zástupcov Ministerstva práce a dôchodkového systému (čl. III). Zastúpenie sociálnych partnerov je preto garantované, ak nie výslovne zákonom o minimálnej mzde, tak rozhodnutím ministra (zástupcovia sú tiež sami určení, čo naznačuje záruku ich autonómie pri tomto rozhodovaní) (čl. IV).

Pôvodne bol rozdiel v procese stanovovania minimálnej mzdy spojený s rozdielom v zapojených aktéroch, pričom Štátny štatistický úrad bol pôvodne jedinou relevantnou témou, ktorá 'bude zverejňovať výšku minimálnej mzdy v 'Narodne novine' [Úradný vestník] (čl. 4 ods. 4), Zakon o minimalnej plaći OG 67/08).

Z procesného hľadiska zákon o minimálnej mzde (čl. 6 a 7) stanovuje, že výšku minimálnej mzdy pre každý kalendárny rok určuje vláda nariadením, ako navrhuje minister zodpovedný za prácu. Nominálna hrubá sadzba nesmie byť nižšia ako suma stanovená za predchádzajúci rok. Musí sa upravovať každoročne (najneskôr do 31. októbra) pre nasledujúci kalendárny rok (čl. 5). Pôvodne bol príslušným mesiacom pre ročnú úpravu jún (čl. 4 ods. 1), Zakon o minimalnoj plaći OG 67/08). Od roku 2019 sa október stal referenčným mesiacom.

Úloha sociálnych partnerov v procese stanovovania minimálnej mzdy je zdôraznená už v samotnom zákone o minimálnej mzde, ktorý vyžaduje, aby minister po konzultácii so sociálnymi partnermi navrhol vláde výšku minimálnej mzdy, čo sa preto javí ako povinný krok – napriek tomu, že forma a čas tejto konzultácie nie sú prísne regulované: Zákon o minimálnej mzde jednoducho stanovuje, že ročné konzultácie so sociálnymi partnermi sa "zvyčajne konajú" v septembri a októbri (t. j. v mesiacoch bezprostredne pred vládnym nariadením, ktoré formálne upravuje sadzbu).

Je tiež potrebné zriadiť odbornú komisiu s konkrétnym cieľom monitorovať a analyzovať výkyvy minimálnej mzdy. Takúto komisiu zriaďuje minister práce, ktorý rozhodnutím určuje jej zloženie, úlohy, pracovné postupy a odmeňovanie svojich členov (už diskutované v predchádzajúcej časti).

Novelizovaný zákon o minimálnej mzde z roku 2024 ukladá povinnosť ministerstvu zodpovednému za prácu predkladať Európskej komisii každé dva roky, pred 1. októbrom správneho roka, dostupné štatistické údaje alebo informácie o tempe a rozvoji rozsahu kolektívneho vyjednávania, výške zákonnej minimálnej mzdy a podiele pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto úroveň.

Kritériá na určenie zákonnej minimálnej mzdy sú stanovené zákonom o minimálnej mzde. Podľa jeho najnovšej verzie, okrem zákonnej požiadavky vyjadrovať sa v hrubej sume a v plnohodnotnom ekvivalente (čl. 3, ktorý naznačuje, že hodinové stanovenie by nejako kolidovalo so zákonným ustanovením a teda aj implicitnou tendenciou k mesačnej sadzbe), a s ohľadom na zákonný zákaz znižovania jeho úrovne (čl. 6 ods. 1)), zákon vyžaduje zohľadniť nasledujúce ukazovatele (čl. 6 ods. 3), ktorý bol novelizovaný v roku 2024 (OG 152/24). Upravené kritériá sú označené hviezdičkou*

  • Nárast podielu minimálnej mzdy na priemernej hrubej mzde vyplácanej právnickým osobám od januára do júla aktuálneho roka.

  • Úroveň inflácie alebo zmeny kúpnej sily minimálnej mzdy*.

  • Vývoj miezd.

  • Nezamestnanosť a trendy zamestnanosti.

  • Demografické trendy.

  • Vývoj produktivity*

  • Celkový stav ekonomiky.

Navyše, pri zohľadnení celkového stavu ekonomiky je predpísaná "osobitná pozornosť" na činnosti s nízkymi mzdami a zraniteľnými skupinami zamestnancov. V texte nie sú uvedené žiadne ďalšie podrobnosti o realizácii týchto kritérií.

Proces stanovovania a úpravy minimálnej mzdy bol výrazne ovplyvnený úpravami v priebehu času, čo následne ovplyvnilo príslušné kritériá – ktorých zmeny nastali v priebehu času sú významné. Pôvodne (Zakon o minimalnoj plaći OG 67/08) bol jeho nárast prísne "viazaný na reálny rast HDP z predchádzajúceho roka, podľa publikácie Štátneho štatistického úradu" (čl. 4(1)): zatiaľ čo plat za prvé obdobie (júl 2008 – máj 2009) po nadobudnutí účinnosti zákona bol stanovený na úrovni 39 % priemerného mesačného hrubého platu krajiny (čl. 4 ods. 2)), kontextuálne bolo stanovené, že 'za každé nasledujúce jednoročné obdobie bude [to] upravené o reálny rast HDP za predchádzajúci rok tak, že podiel minimálnej mzdy na priemerných hrubých mzdách právnických osôb v Chorvátskej republike realizovaný v predchádzajúcom roku vzrástol o percento rastu reálneho HDP v predchádzajúcom roku, podľa publikácie Štátneho štatistického úradu (čl. 4(3)). Súčasný proces založený na vzorovej konzultácii so sociálnymi partnermi – návrhu ministra – vládnej regulácii bol zavedený v roku 2013 (čl. 7, Zakon o minimalnoj plaći 2013). Základ pre výpočet úprav minimálnej mzdy za rok 2013 bol určený "ako súčin mesačného prahu rizika chudoby pre jednočlennú domácnosť a koeficientu počtu členov priemernej domácnosti v Chorvátskej republike, deleného koeficientom zamestnanosti a upraveného o priemernú zmenu indexu spotrebiteľských cien tovarov" (čl. 5(4.2)). Od roku 2013 sa vládna regulácia stala formálnym zdrojom, cez ktorý bolo potrebné prijať úpravu minimálnej mzdy (čl. 6, Zakon o minimalnoj plaći 2013). Tá istá reforma z roku 2013 však spojila uvedené kritériá iba s úpravou z roku 2013, ktorá mala zaviesť súčasný vzor založený na konzultáciách so sociálnymi partnermi a návrhu ministra v tom istom texte, z nasledujúcich ročných revízií (čl. 7, Zakon o minimalnoj plaći 2013).

V Chorvátsku neexistuje žiadne oficiálne špecifické hodnotenie primeranosti minimálnej mzdy, ani nie sú dostupné žiadne informácie o indikatívnych referenčných hodnotách v legislatíve o minimálnej mzde. Pri stanovovaní minimálnej mzdy na rok 2026 však odborný výbor pre monitorovanie a analýzu trendov minimálnej mzdy zohľadnil okrem iného hodnotu 54 % hrubých priemerných miezd dosiahnutých v roku 2024 a:

"že v súlade so smernicou (EÚ) 2022/2041 Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii je indikatívna hodnota minimálnej mzdy, ktorá sa považuje za primeranú, buď 50 % priemernej hrubej mzdy alebo 60 % mediánu hrubej mzdy" (Ministarstvo rada, mirovinskoga sustava, obitelji i sociálne politike, 2025).

Napriek univerzálnemu a povinnému charakteru zákonnej minimálnej mzdy v Chorvátsku – ktorý je najprv naznačený formuláciou článku 3 ods. 1 zákona o minimálnej mzde (OG 118/18opens in new tab, 120/21opens in new tab a 152/24opens in new tab), podľa ktorého právo na minimálnu mzdu patrí všetkým zamestnancom zamestnaným v Chorvátskej republike bez ohľadu na sídlo alebo registráciu zamestnávateľa (čl. 4 ods. 1)), a po druhé, výslovným zákazom dohôd o vzdávaní sa práva na minimálnu mzdu (čl. 3 ods. 8)) – zákon však ponecháva možnosť výnimiek.

Zákon o minimálnej mzde sám o sebe poskytuje výnimky aspoň v dvoch ohľadoch. Po prvé, stanovuje, že minimálna mzda môže byť výnimočne chápaná ako najnižšia hrubá mesačná suma zodpovedajúca zložitosti práce na plný úväzok, ako je stanovené v kolektívnej zmluve, ktorej žiadosť bola rozšírená v súlade s všeobecným pracovnoprávnym právom (čl. 3 ods. 2). Po druhé, zákon sa nevzťahuje na pracovníka, ktorý je jediným zamestnancom zamestnávateľa a zároveň členom vedenia, výkonným riaditeľom, manažérom družstva, likvidátorom alebo držiteľom podobnej funkcie podľa osobitných predpisov (čl. 4 ods. 2)).

Dôležité je, že zákon o minimálnej mzde už neumožňuje kolektívnym zmluvám stanovovať minimálnu mzdu nižšiu ako zákonom stanovenú minimálnu mzdu. Skoršia legislatíva takúto možnosť obsahovala, no odvtedy bola zrušená. Konkrétne novela zákona o minimálnej mzde (OG 152/24), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2025, zrušila článok 8 zákona. Toto ustanovenie predtým umožňovalo kolektívnym zmluvám stanoviť minimálnu mzdu nižšiu ako zákonné minimum, ak nebola nižšia ako 95 % sumy stanovenej vládnym nariadením. Jeho zrušenie znamená, že kolektívne vyjednávanie už nemôže slúžiť ako základ na znižovanie zákonnej minimálnej mzdy. Táto zmena potvrdzuje povinnú ius cogens povahu minimálnej mzdy v chorvátskom práve.

Výnimky z povinností minimálnej mzdy nie sú výlučne poskytované zákonom o minimálnej mzde. Identifikácia ďalších prípadov, v ktorých sa povinnosti minimálnej mzdy neuplatňujú, či už čiastočne alebo úplne, si vyžaduje širšiu analýzu ďalších relevantných zdrojov pracovného práva.

Dôležitou výnimkou je Zákon o práci ("Zakon o raduopens in new tab", OG 93/14, 127/17, 98/19, 151/22, 64/23) a týka sa stážistov. Článok 59 stanovuje, že ak je zloženie odbornej skúšky alebo získanie pracovných skúseností zákonom alebo inými predpismi povinné na vykonávanie úloh v konkrétnej profesii, zamestnávateľ môže prijať osobu, ktorá ukončila príslušné vzdelanie, na odbornú prípravu bez nadviazania pracovného vzťahu. Toto obdobie odborného vzdelávania sa započítava do stáže alebo pracovnej praxe požadovanej pre danú profesiu a nesmie presiahnuť predpísanú dĺžku. Zákon o práci výslovne uvádza, že ustanovenia o pracovnoprávnych vzťahoch sa vzťahujú na takéto osoby okrem ustanovení o uzavretí pracovnej zmluvy, platu a mzde a ukončení pracovného pomeru. Vylúčenie ustanovení týkajúcich sa platu robí z tohto usporiadania relevantnú výnimku z ochrany minimálnej mzdy, najmä vzhľadom na to, že trvanie stáže môže trvať až jeden rok (čl. 57).

Zatiaľ čo tieto ustanovenia zákona o práci umožňujú takúto výnimku len tam, kde je profesionálne vzdelávanie právnou podmienkou výkonu povolania, zákon o trhu práce ("Zakon o tržištu radaopens in new tab", OG 118/18, 32/20, 18/22, 156/23) rozširuje túto možnosť na určité kategórie nezamestnaných osôb aj bez takejto podmienky. V týchto prípadoch môže trvanie odborného vzdelávania za špecifických okolností predĺžiť až 24 mesiacov (čl. 37–38 a 40(1)). Toto opatrenie však spĺňa kritériá aktívnej politiky trhu práce a príjemca má nárok na verejnú finančnú podporu vo výške minimálnej mzdy zníženej povinnými príspevkami na poistenie, úmerne k dňom stráveným v odbornom vzdelávaní (čl. 41 ods. 1).

Variácie zákonných minimálnych mies v prísnom zmysle – teda nižšie zákonné minimálne sadzby platné pre konkrétne kategórie pracovníkov – neboli v chorvátskom práve identifikované. V širšom zmysle by sa skoršie mechanizmy, ktoré umožňovali kolektívnym zmluvám stanovovať mzdy pod zákonným minimom, dali charakterizovať ako podminimá. Avšak po zrušení článku 8 zákona o minimálnej mzde už takéto usporiadania nie sú právne prípustné. Dnes kolektívne zmluvy môžu stanovovať mzdy priaznivejšie pre pracovníkov, ale nemusia poskytovať mzdy nižšie ako zákonom stanovená minimálna mzda. Akékoľvek takéto ustanovenie by bolo neplatné a zákonná minimálna mzda by sa uplatňovala automaticky.

Zákon o minimálnej mzde definuje minimálnu mzdu ako "najnižšiu mesačnú hrubú sumu mzdy vyplatenú pracovníkovi za plný úväzok" (čl. 3 ods. 1)), určenú povinne (čl. 3 ods. 3)) v hrubej výške (sankcie sú výslovne stanovené samotným zákonom v prípade porušenia tejto požiadavky (čl. 10 ods. 1.b)), vyplývajúca zo všeobecnej povinnosti stanovenej Zákonom o práci (čl. 90.b(1)), podľa ktorej musí byť plat "dohodnutý , určený alebo predpísaný" v hrubej výške).

Minimálna sadzba, ako je uvedená vyššie, nemôže zahŕňať bonusy súvisiace s nadčasami, náročnými pracovnými podmienkami, nočnou prácou a prácou v nedeľu, sviatky alebo akýkoľvek iný deň, ktorý je zákonom považovaný za nepracovný deň (čl. 3 ods. 4 zákona o minimálnej mzde).

Odborný výbor pre monitorovanie a analýzu trendov minimálnej mzdy vydáva odporúčanie týkajúce sa výšky minimálnej mzdy na nasledujúci rok; Toto odporúčanie nie je verejne zverejnené.

Medzi relevantnými zdrojmi krajín o minimálnych mzdách boli identifikované nedávno publikované akademické články. Najmä časopis Radno Pravo publikoval relevantné články; Uvedený je zoznam niektorých z najnovšie publikovaných:

1 September 2026
Minimálne mzdy v roku 2026: Ročné hodnotenie
Stanovovanie minimálnej mzdy v celej EÚ sa stalo čoraz dynamickejšou a pozorne sledovanou politickou oblasťou, formovanou transpozíciou smernice EÚ o minimálnej mzde a desaťročím trvalého reálneho rastu zákonných sadzieb. Táto správa skúma diskusie o stanovovaní miezd, ktoré prebiehali medzi členskými štátmi a Nórskom v roku 2025, so zameraním na krajiny s a bez národnej minimálnej mzdy, vzájomné pôsobenie medzi minimálnymi mzdami a kolektívnym vyjednávaním v nízko platených sektoroch a rastúcu úlohu indikatívnych referenčných hodnôt pri formovaní národných rozhodnutí.
Read more
Výskumná správa
30 January 2026
Skutočný rast minimálnej mzdy v roku 2026, uprostred pokroku aj spomalenia ambícií členských štátov
Väčšina členských štátov EÚ zmenila úroveň svojej národnej minimálnej mzdy od 1. januára 2026 a, rovnako ako v predchádzajúcom roku, všeobecný obraz je výrazný nárast – výrazne presahujúci zvyšovanie cien.
Read more
Článok
Flag of the European UnionThis website is an official website of the European Union.
European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions
The tripartite EU agency providing knowledge to assist in the development of better social, employment and work-related policies

All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.

See all EU institutions and bodies