Prejsť na hlavný obsah
Táto stránka bola preložená strojovo. Pozrite si pôvodnú verziu v angličtine a jazykovú politiku nadácie Eurofound.
Young barista preparing coffee using a professional coffee machine in a coffee shop
Profil krajiny s minimálnou mzdou pre Dánsko
Profil krajiny
Naposledy aktualizované: 30 June 2026

Minimálna mzda v Dánsku

Benjamin Rom Viegand Hansen

Information for this page was compiled during December 2025 and early 2026. Most Member States had already transposed the EU minimum wage directive at this point. Those that had not yet fully completed transposition or where the information was not yet publicly available include Bulgaria, Cyprus, Luxemburg, Poland and Portugal. These profiles will be updated consecutively as the information becomes available. Users are invited to contact our experts on minimum wage if they are aware of changes.

Tieto profily opisujú, ako sú minimálne mzdy regulované a stanovené. Sú dostupné pre všetky krajiny EÚ a Nórsko.

Tento profil popisuje, ako sú minimálne mzdy regulované a stanovené v Dánsku. Dá sa čítať ako podkladové informácie pre každoročnú sériu Eurofoundu o stanovovaní minimálnej mzdy.

V Dánsku neexistuje zákonná minimálna mzda. Namiesto toho sú minimálne mzdy stanovené v kolektívnych zmluvách.

V Dánsku neexistujú žiadne mechanizmy na rozšírenie. Spoločnosti, ktoré nechcú byť členmi zamestnávateľskej organizácie, môžu podpísať dohody o jednom zamestnávateľovi s odbormi. Tieto doplnkové dohody (adopčné dohody) sú často štandardné dohody s jedným zamestnávateľom, ktoré majú odbory pripravené na túto príležitosť. V prípade porušenia sú predpisy rovnaké ako bolo uvedené vyššie.

Na implementáciu smernice EÚ o minimálnych mzdách v Dánsku nie sú potrebné žiadne národné legislatívne opatrenia. Táto bola uzavretá koncom novembra 2024 trojstrannou pracovnou skupinou zriadenou ministerstvom na posúdenie implementácie smernice. Dánske ministerstvo práce však musí Komisii stále podávať správy o mierach pokrytia kolektívnym vyjednávaním, najnižších mzdových sadzbách v kolektívnych zmluvách a mzdových úrovniach pracovníkov, ktorí nie sú zahrnutí v kolektívnych zmluvách, atď.

V januári 2023 sa dánska vláda pokúsila napadnúť túto smernicu pred Súdnym dvorom Európskej únie. V novembri 2025 súd zrušil časti smernice, ktoré sa týkajú zákonných minimálnych miezd. Keďže Dánsko takýto systém nemá, zrušené ustanovenia nemajú na Dánsko žiadny vplyv a zostávajúce časti smernice, vrátane povinností hlásenia, naďalej platia.

Dánsko má pomerne vysoké pokrytie pracovníkov kolektívnymi zmluvami. Presná miera krytia sa môže vypočítať rôznymi spôsobmi, a preto sa mierne líši. Čísla poskytnuté Konfederáciou dánskych zamestnávateľov (DA) na základe údajov Štatistického úradu Dánska za rok 2023, Dánskej asociácie zamestnávateľov pre finančný sektor, ako aj prieskumu Eurostatu o štruktúre ziskov, predstavujú široko používaný zdroj. Podľa ich výpočtov Danish Employers zistili a publikovali v článku, že 82 % zamestnancov v Dánsku je pokrytých kolektívnymi zmluvami (100 % vo verejnom sektore a 73 % v súkromnom sektore). Štúdia z roku 2025 z Aalborgskej univerzity, ktorá vychádza z prierezových údajov z národného prieskumu Tryghedsbarometer, zistila, že 69 % aktívnej pracovnej sily je pokrytých kolektívnou zmluvou.

Konfederácia dánskych odborových zväzov (FH) zverejnila v roku 2022 správu o pokrytí kolektívnym vyjednávaním, v ktorej bola miera pokrytia celkovo 84 %, v súkromnom sektore 78 % a vo verejnom sektore 97 %. O pokrytí kolektívneho vyjednávania pre nízko platených pracovníkov samotných nie je veľa dostupných a často sa o tom diskutuje v súvislosti s organizačným pokrytím (t. j. zamestnanci, ktorí sú členmi odborov). Podľa správy je takmer pol milióna pracovníkov – približne 15 % pracovnej sily – zamestnaných na pracoviskách s nízkym alebo stredným pokrytím kolektívneho vyjednávania. Odvetvia s nízkym pokrytím majú častejšie krátkodobé zamestnanie, čiastočné zamestnanie, zahraničnú pracovnú silu, ako aj nízku úroveň členstva v odboroch. Správa zdôrazňuje štyri odvetvia s nízkou organizačnou hustotou a kde viac ako polovica pracovnej sily patrí do najnižšieho mzdového kvartilu: hotelierstvo a reštaurácie, upratovanie, poľnohospodárstvo a maloobchod. Napriek nízkej organizačnej hustote má však len prvé málo pokrytia kolektívnym vyjednávaním, zatiaľ čo ostatné tri majú stredné až vysoké pokrytie kolektívnym vyjednávaním. Hoci maloobchodný sektor má vysoké pokrytie kolektívnym vyjednávaním a nižší počet zahraničných pracovníkov, spolu s upratovaním má najväčší podiel pracovníkov, 72 %, v najnižšom mzdovom kvartile. Nízka organizačná hustota (z hľadiska počtu členov odborov) teda ovplyvňuje vyjednávaciu silu a nakoniec pracovné podmienky a úroveň miezd, bez ohľadu na pokrytie kolektívneho vyjednávania.

Pokiaľ ide o nedostatok pokrytia kolektívnym vyjednávaním a stanovenými minimálnymi mzdami, hlavné skupiny pracovníkov, ktoré sa často spomínajú, sú pracovníci na elokáciu (najmä v stavebníctve) a pracovníci digitálnych platforiem (najmä upratovači a kuriéri). Ide o relatívne nové typy pracovníkov v dánskom kontexte a počas posledného desaťročia sa uskutočnili rôzne pokusy zabezpečiť lepšie začlenenie týchto pracovníkov do dánskeho systému. Najväčšou skupinou, ktorá nie je krytá kolektívnymi zmluvami, sú však vysoko kvalifikovaní zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním. Podľa Dánskej asociácie magistrov a doktorandov (DM), odborového zväzu pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním, je len tretina ich členov v súkromnom sektore zamestnaná podľa kolektívnej zmluvy a väčšina je zamestnaná výlučne na individuálne zmluvy.

Väčšina súkromného dánskeho trhu práce spadá pod dve hlavné konfederácie trhu práce, Konfederáciu dánskych zamestnávateľov (DA) a Dánsku konfederáciu odborových zväzov (FH). Avšak samotné rokovania o sektorových kolektívnych zmluvách vykonávajú ich členské organizácie, zatiaľ čo FH a DA (najmä) zabezpečujú koordináciu medzi rokovaniami o rôznych sektorových dohodách.

V súkromnom sektore existujú dve dohody o určovaní tempa s dvoma rôznymi schémami platieb na základe kolektívnych zmlúv:

  1. Priemyselná dohoda medzi dánskym priemyslom (DI) a Centrálnou organizáciou priemyselných zamestnancov v Dánsku (CO-Industri) stanovuje úrovne tých, ktorí používajú "systém minimálnych platieb".

  2. Dohoda o doprave a logistike medzi DI a Zjednotenou federáciou dánskych pracovníkov (3F) stanovuje mzdové úrovne pre tých, ktorí používajú "Štandardný platobný systém".

Tieto dve dohody stanovili míľnik vo vývoji mzdových úrovní pre väčšinu pracovníkov v súkromnom sektore, vrátane nízko platených pracovníkov. Verejný sektor nasleduje hranicu stanovenú mzdami v súkromnom sektore.

V Dánsku sa kolektívne zmluvy v súkromnom sektore obnovujú podľa odvetvia, ale vyjednávajú sa v rovnakom období (kolektívne vyjednávanie) a schvaľujú sa spoločným hlasovaním členov odborov vo všetkých odvetviach.

Priemyselná dohoda medzi DI a CO-priemyslom je vždy prvou dohodou, ktorá sa uzatvára v kolektívnych kolách. Je najväčšia a tvorí rámec pre ostatné dohody. Ďalej stanovuje mzdové úrovne pre všetkých, ktorí používajú "systém minimálnych platieb", ktorý predstavuje približne 60 % súkromného sektora. V "systéme minimálnych platieb" sa skutočné mzdy musia vyjednávať na úrovni spoločnosti a väčšina pracovníkov bude platená oveľa viac, než je minimálna sadzba podľa dohody. Druhou dohodou o určovaní tempa je Dohoda o doprave a logistike medzi DI a 3F, ktorá pokrýva približne 20 % súkromnej pracovnej sily. Táto dohoda stanovuje mzdové úrovne v "štandardnom platobnom systéme", v ktorom je mzdová úroveň stanovená sektorovou dohodou často mzda vyplácaná pracovníkom. Avšak pri vyjednávaní oboch typov kolektívnych zmlúv je silná koordinácia, čo naznačuje, že relatívne zvýšenie miezd bude približne rovnaké naprieč sektormi a profesijnými skupinami pokrytými týmito dohodami. Preto sa relatívne výsledky vyjednávacích kôl medzi rôznymi skupinami pracovníkov príliš nelíšia a systém zabezpečuje, že nízko platení pracovníci nezaostávajú vo vývoji miezd.

Dĺžka kolektívnej zmluvy sa dohodne počas kolektívneho vyjednávania a trvá dva až štyri roky v závislosti od ekonomickej situácie. Za posledné dve desaťročia boli trojročné dohody normou. Rokovacie kolá prebiehajú v prvom štvrťroku roka. V súkromnom sektore môžu miestne rokovania vo firmách nasledovať po uzavretí príslušných sektorových alebo firemných zmlúv.

Vyjednávacie kolá pre verejný sektor vždy nasledujú rok po rokovaniach v súkromnom sektore. Rozdiely v zvyšovaní miezd sa automaticky upravujú podľa formalizovaných postupov, takže verejný sektor nezaostáva ani neprekonáva mzdové úrovne v súkromnom sektore.

Vo všetkých sektoroch obsahujú dánske kolektívne zmluvy ustanovenia o mzdách nižšie ako minimálne sadzby pre mladých pracovníkov (<18 rokov) a učňov. Pre obe skupiny sa úroveň miezd líši medzi sektormi a odvetviami, a v súkromnom sektore je možné dosiahnuť vyššiu sadzbu miestnym vyjednávaním.

V Dánsku môže človek začať pracovať už vo veku 13 rokov; To však nie je veľmi bežné a väčšina dohôd obsahuje sadzby len pre pracovníkov s mládežou vo veku 15, 16 a 17 rokov. Väčšina dohôd obsahuje príplatky pre mládež za čas odpracovaný skoro ráno a/alebo večer a/alebo v nedele a štátne sviatky. Platiť mzdy podľa veku je legálne len vtedy, ak je pracovník krytý kolektívnou zmluvou. Vzhľadom na zákon o diskrimináciiopens in new tab nemôžu mzdové rokovania v spoločnostiach bez kolektívnej zmluvy rozlišovať mzdy podľa veku. Namiesto toho je legálne dať mladému človeku nižšiu mzdu ako niekomu staršiemu len kvôli menšej skúsenosti a kompetenciám; Plat pre mladého človeka mladšieho ako 18 rokov musí byť dohodnutý rovnakým spôsobom ako pre zamestnanca, ktorý dovŕšil 18 rokov.

Mzdy učňov (vo veku 16-24 rokov) sú podobne určené kolektívnymi zmluvami a môžu sa mierne líšiť medzi odvetviami. Avšak aj keď spoločnosť nie je krytá dohodou, študentom a učňom je vždy zaručená minimálna mzda a platové výhody stanovené v hlavnej kolektívnej zmluve v danom odvetví zákonom. Úrovne sú minimálne sadzby, ktoré sa každoročne zvyšujú, ako študenti a učni získavajú viac skúseností v odbore. V roku 2025 sa očakáva, že mesačná minimálna sadzba za prvý rok učňa bude medzi 9 500 a 12 500 DKK pred zdanením (približne 1 273 – 1 675 €). Pri niektorých učňovských programoch je mzda vyššia, ak učeň dovŕšil 21 rokov pred nástupom. Minimálne sadzby pre dospelých učňov (25+) sú vyššie, pričom minimálne sadzby sú rovnaké pre nekvalifikovaných pracovníkov. Všetky úrovne miezd učňov sú minimálne sadzby a v súkromnom sektore sa môže vyjednať vyššia úroveň.

V Dánsku existujú tri hlavné mzdové systémy na súkromnom trhu práce, ktoré poskytujú zamestnancom rôzne príležitosti uzatvárať miestne mzdové dohody s vedením. Približne 60 % súkromnej pracovnej sily je na systéme minimálnej mzdy/minimálnej mzdy, približne 20 % na štandardnom mzdovom systéme a zvyšok je buď na základe kolektívnych zmlúv bez sadzieb, alebo na individuálnych zmluvách.

Systém minimálnych platieb

  • V rámci tohto systému kolektívna zmluva stanovuje minimálnu mzdu platnú za dané obdobie, ako aj povinnosť uzavrieť dohodu o osobnej mzde. Bežné je tiež zahrnúť právo na ročné mzdové rokovania. Celková mzda pre každého jednotlivého zamestnanca sa teda vyjednáva lokálne na pracovisku, na základe zručností, skúseností, školení a výkonu zamestnanca, ako aj požiadaviek na prácu vrátane akýchkoľvek nepríjemností spojených s prácou.

  • V rámci tohto mzdového systému existuje aj variant 'minimálne mzdové sadzby', kde sa napríklad stanovilo niekoľko základných sadzieb na základe typu zamestnania alebo vzdelania. Okrem toho je možné na miestnej úrovni vyjednať rôzne príplatky k platu. Tieto dva systémy minimálnej sadzby sa často označujú spolu.

Štandardný mzdový systém

  • Toto je najcentralizovanejší systém odmeňovania. Tu je mzda stanovená centrálnymi kolektívnymi zmluvami na sektorovej úrovni a je obmedzená možnosť vyjednávať pevné mzdy na miestnej úrovni. Mzdové sadzby uvedené v dohode sú štandardné sadzby a zamestnanci spĺňajúci rovnaké kritériá dostávajú rovnakú mzdu. Sadzby zahŕňajú: pevné hodinové/mesačné sadzby; doplnky pre rozložené pracovné hodiny počas dňa; doplnky na večernú/nočnú/víkendovú prácu; doplnky na nadčasy – niekedy sadzby, napríklad pracovné doplnky; doplnky k seniorite; doplnky k kvalifikácii.

Kolektívne zmluvy bez mzdových sadzieb

  • Tu sa mzdové sadzby nevyjednávajú počas centrálnych kolektívnych rokovaní. Namiesto toho väčšina kolektívnych zmlúv obsahuje ustanovenia, ktoré stanovujú, že plat musí odrážať individuálne vlastnosti, ako sú kvalifikácie, úsilie, zodpovednosť, vzdelanie a kompetencie. Plat je rozdelený na základný plat, bonusy a príspevky napríklad pre kvalifikácie, funkcie, zodpovednosť, flexibilitu a dostupnosť.

Vo verejnom sektore sú všetci pokrytí miestnym mzdovým systémom, ktorý je platovým systémom založeným na seniorite s decentralizovanými doplnkami bez seniority. Účelom miestneho platu je poskytnúť možnosť platiť zamestnancom v súvislosti s rozvojom kompetencií, funkciami a osobnými kvalifikáciami, ako aj prispôsobiť plat miestnym podmienkam. Miestna mzda pozostáva z piatich častí, z ktorých len prvá musí byť centrálne určená:

  1. Základný plat (alebo základný plat): toto je stupeň, na ktorý sa človek zaradí pri novom zamestnaní alebo školení. Základný plat má niekoľko stupňov seniority, ktoré sa počítajú na základe dátumu praxe v aktuálnom alebo predchádzajúcom relevantnom zamestnaní.

  2. Funkčná odmena (alebo funkčný prídavok): odmena poskytovaná za špeciálne funkcie, ktoré presahujú pracovnú pozíciu. Napríklad zástupca odborov alebo dočasná špeciálna úloha. Funkčná mzda môže byť dohodnutá lokálne alebo centrálne.

  3. Kvalifikačný plat (alebo kvalifikačný príspevok): doplnok, ktorý je viazaný na osobné kvalifikácie. Môže zahŕňať spôsob, akým sa práca vykonáva a/alebo používa na nábor či udržanie pracovnej sily. Kvalifikačný doplnok môže byť dohodnutý lokálne na úrovni inštitúcie – ale môže byť dohodnutý aj centrálne v dohode uzavretej medzi vedením a miestnym odborovým zväzom.

  4. Výkonnostná odmena: odmena, ktorá môže byť poskytnutá jednotlivým zamestnancom alebo skupine zamestnancov. Je založená na dosiahnutí konkrétneho cieľa. Odmena za výkon sa vyjednáva lokálne. Môže to byť aj jednorazová platba. Výkonnostná odmena sa často používa pre manažérov.

  5. Jednorazová odmena: odmena za špeciálne úsilie.

V Dánsku je možné určité sumy odpočítať z príjmu pracovníka pred výpočtom daní. Patria sem odborové poplatky; úrokové náklady; preprava do práce a z práce v celkovej dĺžke 24 km; dvojité ubytovanie alebo strava a ubytovanie pre dočasných pracovníkov; Náklady na pracovnú cestu, ak nie sú hradené zamestnancom.

Pri trvalých zamestnaniach musí pracovník platiť daň z bezplatného stravovania a ubytovania poskytovaného zamestnávateľom. Existujú pevné štandardné sadzby za bezplatné stravovanie a ubytovanie na pracovisku pre pomocníkov v poľnohospodárstve a podobne, domácu pomoc, kuchynský a obsluhujúci personál, súkromné sestry a nemocničný personál. Existujú tiež špeciálne sadzby pre personál v armáde. Sadzby určuje daňová rada a najnovšie nariadenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2025. Ak bola vyplatená peňažná dávka namiesto bezplatného stravovania a ubytovania, musí sa považovať za mzdu.

Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť platiť daňovo oslobodený cestovný príspevok za jedlo, ubytovanie a drobné nákupy v súvislosti s pracovnými cestami. Zamestnanec musí byť neprítomný aspoň 24 hodín. Cestovné príspevky sú oslobodené od dane a vyplácajú sa podľa štandardných sadzieb. Toto sa tiež nazýva príspevok na živobytie (v dánčine nazývaný 'diæter').

V Dánsku neexistujú pravidelné správy o stanovovaní minimálnej mzdy.

1 September 2026
Minimálne mzdy v roku 2026: Ročné hodnotenie
Stanovovanie minimálnej mzdy v celej EÚ sa stalo čoraz dynamickejšou a pozorne sledovanou politickou oblasťou, formovanou transpozíciou smernice EÚ o minimálnej mzde a desaťročím trvalého reálneho rastu zákonných sadzieb. Táto správa skúma diskusie o stanovovaní miezd, ktoré prebiehali medzi členskými štátmi a Nórskom v roku 2025, so zameraním na krajiny s a bez národnej minimálnej mzdy, vzájomné pôsobenie medzi minimálnymi mzdami a kolektívnym vyjednávaním v nízko platených sektoroch a rastúcu úlohu indikatívnych referenčných hodnôt pri formovaní národných rozhodnutí.
Read more
Výskumná správa
30 January 2026
Skutočný rast minimálnej mzdy v roku 2026, uprostred pokroku aj spomalenia ambícií členských štátov
Väčšina členských štátov EÚ zmenila úroveň svojej národnej minimálnej mzdy od 1. januára 2026 a, rovnako ako v predchádzajúcom roku, všeobecný obraz je výrazný nárast – výrazne presahujúci zvyšovanie cien.
Read more
Článok
Flag of the European UnionThis website is an official website of the European Union.
European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions
The tripartite EU agency providing knowledge to assist in the development of better social, employment and work-related policies

All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.

See all EU institutions and bodies