&w=3840&q=90)
Minimálna mzda v Nemecku
Tento profil popisuje, ako sú minimálne mzdy regulované a stanovené v Nemecku. Dá sa čítať ako podkladové informácie pre každoročnú sériu Eurofoundu o stanovovaní minimálnej mzdy. Nemecko má zákonnú národnú minimálnu mzdu ("Mindestlohn"), ktorá bola zavedená v roku 2015.
Zákonná minimálna mzda je stanovená ministerským nariadením na návrh Komisie pre minimálnu mzdu každé dva roky. Podľa zákona o minimálnej mzde (§ 4(2)) je Komisia pre minimálnu mzdu novovymenovaná každých päť rokov. Skladá sa z predsedu a troch členov z každej strany sociálnych partnerov. Zástupcovia sociálnych partnerov a predseda majú hlasovacie práva. Dvaja ďalší poradcovia z vedeckej komunity nemajú hlasovacie právo pri rozhodnutiach komisie. Navrhujú ich sociálni partneri, ale musia byť nezávislé od organizácií sociálnych partnerov (napríklad nesmú byť zamestnané výskumnými inštitútmi financovanými organizáciou sociálnych partnerov). Federálna vláda vymenúva predsedu na spoločný návrh zastrešujúcich organizácií zamestnávateľských organizácií a odborov. Komisia pre minimálnu mzdu je podporovaná sekretariátom, ktorý má v súčasnosti osem zamestnancov. Sekretariát sídli vo Federálnom inštitúte pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BAUA) ako nezávislá organizačná jednotka financovaná spolkovým štátom (rozpočet na rok 2024 približne 1,36 milióna eur). Podporuje komisiu okrem iného vedeckým hodnotením minimálnej mzdy a poskytuje informácie a poradenstvo zamestnancom a firmám.
Informácie o práci Komisie pre minimálnu mzduopens in new tab - Mindestlohnkommission
Podľa zákona o minimálnej mzde (§ 9) každé dva roky v júni Komisia pre minimálnu mzdu prijíma uznesenie s návrhom na úroveň minimálnej mzdy na nasledujúce dva roky, začínajúc v januári nasledujúceho roka. Článok 10 stanovuje, že komisia rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných členov. Predseda sa najprv zdrží hlasovania. Ak rezolúcia nemá väčšinu, predseda predkladá kompromisný návrh. Len ak po rokovaniach o kompromisnom návrhu stále nebude väčšina, predseda odovzdá hlas. Komisia pre minimálnu mzdu môže organizovať vypočutia so zastrešujúcimi organizáciami zamestnávateľských organizácií a odborov, sektorovými zamestnávateľskými organizáciami a odbormi, cirkevnými organizáciami podľa verejného práva, charitatívnymi združeniami, združeniami zastupujúcimi ekonomické a sociálne záujmy a ďalšími postihnutými minimálnou mzdou. Využíva tiež informácie a odborné názory od externých orgánov. Článok 9 ďalej stanovuje, že Komisia musí predložiť písomné dôvody pre svoje rozhodnutie a predložiť spolu s rezolúciou správu s hodnotením vplyvu minimálnej mzdy na ochranu pracovníkov, konkurenciu, zamestnanosť v určitých odvetviach odvetvia a regiónoch, ako aj produktivitu.
Podľa článku 11, keď Komisia pre minimálnu mzdu schváli svoje uznesenie, vláda vypracuje zákonné nariadenie o stanovení minimálnej mzdy. Po zverejnení návrhu nariadenia majú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti možnosť predložiť písomné stanoviská k návrhu do troch týždňov. Vláda potom môže upraviť minimálnu mzdu navrhnutú Komisiou pre minimálnu mzdu záväznou pre všetkých zamestnávateľov a zamestnancov prostredníctvom zákonného nariadenia bez súhlasu Bundesratu (druhého spolkového zákonodarného orgánu zastupujúceho nemecké spolkové krajiny (Bundesländer). Federálna vláda môže realizovať len návrh Komisie pre minimálnu mzdu bez zmien a nemôže stanoviť inú sumu. Ak rozhodnutie nebude realizované, súčasná minimálna mzda zostane.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o minimálnej mzde je Komisia pre minimálnu mzdu pri stanovovaní minimálnej mzdy "následne riadená kolektívnym vývojom miezd". Údaje o kolektívnom rozvoji miezd sú čerpané z Indexu kolektívne vyjednávaných miezd (Tariflohnindex) Federálneho štatistického úradu. Konkrétne, v súlade s definíciou zákonnej minimálnej mzdy ako hodinovej mzdy, sa ako základ používajú kolektívne hodinové zárobky.
Okrem toho Komisia pre minimálnu mzdu rozhoduje podľa toho istého článku 9(2) zákona o minimálnej mzde v kontexte celkového hodnotenia nasledujúcich kritérií:
primeraná minimálna úroveň ochrany pracovníkov
neohrozenie zamestnania
Spravodlivé a účinné podmienky súťaže
Od 21. januára 2025 rokovací rok Komisie pre minimálnu mzdu tiež predpokladá, že Komisia bude posudzovať referenčnú hodnotu 60 % hrubej mediánovej mzdy zamestnancov na plný úväzok v súlade so smernicou EÚ o minimálnej mzde.
Pri implementácii vyššie uvedených právnych kritérií na posúdenie vhodnosti úprav zákonnej minimálnej mzdy Komisia pre minimálnu mzdu skúma vývoj nízkych miezd pod a nad zákonnou minimálnou mzdou na základe údajov zo Štrukturálneho prieskumu zárobkov (VSE) a Prieskumov zárobkov (VE), doplnených hodnoteniami Štvrťročného prieskumu ziskov (VVE) a Sociálno-ekonomického panelu (SOEP). Komisia ďalej skúma dodržiavanie zákonnej minimálnej mzdy na základe údajov z 'Finančnej kontroly nedeklarovanej práce', jednotky Generálneho colného riaditeľstva, ktorá monitoruje dodržiavanie minimálnej mzdy. Na preskúmanie vplyvu minimálnej mzdy na prijímanie sociálnych dávok, najmä minimálnych príjmových dávok na základe Sociálneho kódexu II, komisia čerpá údaje z viacerých štatistík Federálnej agentúry pre zamestnanosť.
Pre zamestnanosť (Východ/Západ; výlučne zamestnanci na čiastočný úväzok; zamestnanci podliehajúci príspevkom na sociálne poistenie (okrem stážistov) s menším čiastočným úväzkom; zamestnanci podliehajúci príspevkom na sociálne poistenie (okrem stážistov)) a údaje o nezamestnanosti (Východ/Západ; rozdelené podľa pohlavia, veku, národnosti) Komisia využíva údaje Federálnej agentúry pre zamestnanosť.
Komisia sa tiež zaoberá vývojom pracovnej doby (Štrukturálny prieskum ziskov (VSE); Prieskumy ziskov (VE); Sociálno-ekonomický panel (SOEP), panel pre založenie Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB), prieskum pracovnej doby Federálneho inštitútu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BAuA), voľné pracovné miesta na analýzu ponuky a dopytu po pracovnej sile (štatistiky Federálnej agentúry pre zamestnanosť; Prieskum pracovných miest IAB), vývoj týkajúci sa učňovských programov a ďalšieho vzdelávania (štatistiky Federálneho ministerstva školstva a výskumu; Prieskum pracovných miest IAB) a vývoj týkajúci sa samostatnej zárobkovej činnosti (Mannheim Company Panel (MUP); Sociálno-ekonomický panel (SOEP)).
Pre údaje o vplyve minimálnej mzdy na konkurenciu sa Komisia pre minimálnu mzdu opiera o údaje z prieskumu pracovných miest IAB, prieskumu štrukturálnych zárobkov (VSE) a prieskumu spoločností od Ipsos. Produktivita práce a náklady na prácu sa zohľadňujú na základe údajov Federálneho štatistického úradu (Index nákladov na prácu, Národné účty). Ďalšie použité údaje sa týkajú investícií (IAB Establishment Panel), cien (štatistiky Federálneho štatistického úradu), súkromnej spotreby (štatistiky Federálneho štatistického úradu), ziskov (štatistiky Federálneho štatistického úradu, národné účty; Panel spoločností IAB), a štatistiky registrácie podnikania a insolvencie (Federálny štatistický úrad).
Dňa 21. januára 2025 Komisia pre minimálnu mzdu zmenila svoj rokovací poriadok, aby vyhovela relevantným ustanoveniam smernice EÚ o minimálnej mzde. Podľa § 2 odseku (1) a) o "kritériách na úpravu zákonnej minimálnej mzdy" dodala, že okrem kritérií stanovených v nemeckom zákone o minimálnej mzde bude Komisia zohľadniť "referenčnú hodnotu 60 % hrubej mediánovej mzdy zamestnancov na plný úväzok", v súlade so smernicou EÚ o minimálnej mzde. Komisia pre minimálnu mzdu však neprijíma svoje rozhodnutie výlučne na základe tohto referenčného kritéria, ale naďalej vykonáva celkové hodnotenie všetkých vyššie uvedených právnych kritérií.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o minimálnej mzde "má každý pracovník nárok na odmenu od svojho zamestnávateľa vo výške minimálnej minimálnej mzdy". Stážisti sa kvalifikujú ako pracovníci, ak ich stáž nie je súčasťou oficiálneho vzdelávacieho programu (napr. vysokoškolské štúdium, škola) a ak presahuje tri mesiace. Rovnako deti podliehajúce zákonu o ochrane zamestnania mládeže (Jugendarbeitsschutzgesetz), ktoré neabsolvovali žiadne odborné vzdelávanie, sa podľa tohto zákona nepovažujú za pracovníkov. Navyše, učni nie sú definovaní ako pracovníci. Dostávajú minimálnu odmenu podľa odseku 17 zákona o odbornom vzdelávaní (BBiG).
Dlhodobo nezamestnaní podľa definície v Sociálnom kódexe III (pracovníci, ktorí sú nezamestnaní 12 mesiacov alebo dlhšie) nemajú zákonný nárok na minimálnu mzdu počas prvých šiestich mesiacov zamestnania.
Sadzby pre učňov
Učni dostávajú minimálnu odmenu podľa odseku 17 zákona o odbornom vzdelávaní (BBiG):
Zákonné minimálne mzdy špecifické pre odvetvie
Okrem zákonnej minimálnej mzdy existujú minimálne mzdy špecifické pre odvetvie s mzdovými úrovňami nad zákonnou minimálnou mzdou dohodnutými kolektívnymi partnermi, ktoré federálna vláda vyhlásila za všeobecne záväzné v súlade so zákonom o vysielaní pracovníkov (AEntG), zákonom o dočasnom zamestnaní (AÜG) alebo zákonom o kolektívnych zmluvách (TVG). Všeobecne existujú záväzné dohody pre všetkých zamestnávateľov pôsobiacich v týchto odvetviach: dočasné zamestnanie, odborné vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie, strechárstvo, elektrotechnika, mäsový priemysel, čistenie budov, maľovanie a lakovanie, ošetrovateľstvo, kominárske remeslá.
Zákonná minimálna mzda v Nemecku je definovaná ako hodinová mzda nezávislá od počtu odpracovaných hodín. Neplatí žiadne pravidlo o počte mesačných platieb.
Nemecký zákon o minimálnej mzde nedefinuje žiadne zložky zákonnej minimálnej mzdy. Preto je právna situácia závislá od judikatúry. To nie je vždy jasné. Podľa nedávnej judikatúry sa situácia javí nasledovne (január 2025).
Do minimálnej mzdy sa nepočítajú tringelty, kapitálové benefity, príplatky k nočnej práci (ak sú vyplácané v súlade so zákonom o pracovnom čase) a špeciálne platby, ako je dovolenka, ak nie sú viazané na pracovný výkon, ale na nárok na dovolenku.
Neexistuje jasná právna situácia, pokiaľ ide o naturálne výhody.
Vo všeobecnosti sa platby počítajú do minimálnej mzdy, ak sú platené ako výmena za vykonanú prácu, vrátane bonusov za výkon, mzdy za kusovú prácu, bonusov za prácu počas nedele a štátnych sviatkov, bonusov za zmeny, ako aj bonusov za lojalitu, zastupovanie a dochádzku. Vianočná a sviatočná výplata sa vyrovnáva s minimálnou mzdou, ak sú platení za vykonanú prácu. Zamestnávateľ nemôže jednostranne rozhodnúť o premenení predchádzajúcich sviatočných alebo vianočných bonusov na pomerné mesačné splátky, aby ich mohol vyvážiť pomerne voči zákonnej minimálnej mzde.
Odpočty (napr. za stravu a ubytovanie) nie sú povolené.
Pri každom rozhodnutí o úrovni minimálnej mzdy vydáva Nemecká minimálna komisia povinnú správu (§ 9 ods. 4) zákona o minimálnej mzde) o "vplyve minimálnej mzdy na ochranu pracovníkov, podmienky konkurencie, zamestnanosť v určitých odvetviach odvetvia a regiónoch, ako aj produktivitu" (§ 9 ods. 4 zákona o minimálnej mzde), ktorá sprevádza jej rozhodnutie:
Prvá správa Komisie pre minimálnu mzduopens in new tab federálnej vláde v súlade s § 9, odsekom 4 zákona o minimálnej mzde o účinkoch zákonnej minimálnej mzdy (28. jún 2016) / anglické zhrnutieopens in new tab
Druhá správa Komisie pre minimálnu mzduopens in new tab federálnej vláde v súlade s § 9, odsekom 4 zákona o minimálnej mzde o účinkoch zákonnej minimálnej mzdy (26. jún 2018) / anglické zhrnutieopens in new tab
Tretia správa Komisie pre minimálnu mzduopens in new tab federálnej vláde v súlade s § 9, odsekom 4 zákona o minimálnej mzde o účinkoch zákonnej minimálnej mzdy (30. jún 2020) / anglické zhrnutieopens in new tab
Štvrtá správa Komisie pre minimálnu mzduopens in new tab federálnej vláde v súlade s § 9, odsekom 4 zákona o minimálnej mzde o účinkoch zákonnej minimálnej mzdy (26. jún 2023) / anglické zhrnutieopens in new tab
Piata správa Komisie pre minimálnu mzduopens in new tab federálnej vláde v súlade s § 9, odsekom 4 zákona o minimálnej mzde o účinkoch zákonnej minimálnej mzdy (27. jún 2025) / anglické zhrnutieopens in new tab
Okrem toho Inštitút pre ekonomický a sociálny výskum (WSI) Nadácie Hansa Böcklera každoročne vydáva správu o vývoji minimálnej mzdy v Nemecku a Európskej únii:
WSI-Správa o minimálnej mzde 2018opens in new tab – Cenové trendy tlmia rast reálnych miezd (február 2018) / Anglická verziaPDFopens in new tab
WSI-Správa o minimálnej mzde 2019opens in new tab – Čas na výrazné zvýšenie minimálnej mzdy a európsku politiku minimálnej mzdy (marec 2019) / anglická verziaPDFopens in new tab
WSI – Správa o minimálnej mzde 2020PDFopens in new tab – Prelom pre európsku iniciatívu minimálnej mzdy? (február 2020) / anglický abstraktopens in new tab
WSI – Správa o minimálnej mzde 2021PDFopens in new tab – Je Európa na ceste k primeraným minimálnym mzdám? (február 2021) / anglická verziaPDFopens in new tab
WSI-Správa o minimálnej mzde 2022PDFopens in new tab – Smerom k novej politike minimálnej mzdy v Nemecku a Európe (marec 2022) / anglická verziaPDFopens in new tab
WSI – Správa o minimálnej mzde 2023opens in new tab – Zabezpečenie kúpnej sily ako centrálnej úlohy v časoch vysokej inflácie (február 2023) / anglický abstraktopens in new tab
WSI - Správa o minimálnej mzde 2024PDFopens in new tab - Skutočné zisky vďaka implementácii Európskej smernice o minimálnej mzde (február 2024) / anglický abstraktopens in new tab
WSI-Správa o minimálnej mzde 2025opens in new tab – Preorientácia politiky minimálnej mzdy vedie k reálnym zvýšeniam (apríl 2025) / anglická verziaopens in new tab
Každý rok sa v Nemecku publikuje veľké množstvo vedeckých článkov zameraných na tému minimálnej mzdy. Okrem správ sprevádzajúcich každé rozhodnutie o stanovovaní minimálnej mzdy (pozri časť vyššie) Komisia pre minimálnu mzdu pravidelne zadáva výskumné projekty týkajúce sa svojich úloh stanovovania minimálnej mzdy.
Výskum otázok súvisiacich s minimálnou mzdou sa vykonáva okrem iného v Inštitúte ekonomického a sociálneho výskumu (WSI), Nemeckom ekonomickom inštitúte (IW), Inštitúte pre výskum zamestnanosti (IAB), inštitúte ifo, Inštitúte aplikovaného ekonomického výskumu (IAW), Nemeckom inštitúte pre ekonomický výskum (DIW), Leibnizovom inštitúte pre ekonomický výskum (RWI) alebo Leibnizovom centre pre európsky ekonomický výskum (ZEW).
Odkaz na vyššie uvedený výskumný inštitút je uvedený nižšie.
Výskum objednaný Minimálnou mzdovou komisiouopens in new tab
Inštitút ekonomického a sociálneho výskumu (WSI) – Výskum minimálnej mzdyopens in new tab
Inštitút pre výskum zamestnanosti (IAB) – Výskum minimálnej mzdyopens in new tab
Inštitút pre aplikovaný ekonomický výskum (IAW) – Výskum minimálnej mzdyopens in new tab
Nemecký inštitút pre ekonomický výskumopens in new tab (DIW)
Leibnizov inštitút pre ekonomický výskumopens in new tab (RWI)
Leibnizovo centrum pre európsky ekonomický výskumopens in new tab (ZEW)
