Minimálna mzda v Maďarsku

• Pracovný zákonník (zákon I z roku 2012)opens in new tab

• Vládny dekrét 426/2025 (XII.23)opens in new tab

V októbri 2024 boli zavedené významné zmeny v pravidlách minimálnej mzdy. Vládny dekrét 308/2024 (X. 24.) 'O podrobných pravidlách konzultácie o povinnej minimálnej mzde a garantovanej minimálnej mzde a o zmene niektorých vládnych nariadení na preklad Smernice (EÚ) 2022/2041 Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2022 o minimálnej mzde, ktorá má byť garantovaná v Európskej únii', obsahuje niekoľko zmien. Najdôležitejšie zmeny sú:

• objasňuje právny status VKF ako fóra pre rokovania o minimálnej mzde; práva a povinnosti partnerov (zamestnávateľov, zástupcov pracovníkov a vlády)

• definuje kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovovaní minimálnej mzdy

• stanovuje presný postup a podmienky pre rokovania o minimálnej mzde

• uvádza, že minimálna mzda by mala dosahovať 50 % priemernej bežnej hrubej mzdy

Ročná minimálna mzda je vyjednávaná trojstranným Stálym konzultatívnym fórom sektora konkurencieschopnosti a vlády (VKF). VKF bola založená v roku 2012. Funguje ako poradný orgán, ktorý spĺňa požiadavky smernice o minimálnej mzde.

Členmi VKF sú vláda, tri odborové konfederácie a tri hlavné zamestnávateľské organizácie. Členovia VKF boli nominovaní v roku 2012 na základe princípu, že sú najväčšími organizáciami na oboch stranách.

Odbory:

• Demokratická liga nezávislých odborových zväzov (LIGA)

• Maďarská odborová konfederácia (MASZSZ)

• Národná federácia rád robotníkov (MOSZ)

Zamestnávateľské organizácie:

• Národná federácia všeobecných spotrebiteľských družstiev a obchodných združení (ÁFEOSZ-Coop Szövetség, KÉSZ)

• Národná konfederácia zamestnávateľov a priemyselníkov (MGYOSZ)

• Národná asociácia podnikateľov a zamestnávateľov (VOSZ)

Od svojho založenia zostáva zloženie VKF nezmenené. Ročná minimálna mzda je uvedená v štatútoch VKF. Bod 3.b) rokovacieho poriadku uvádza, že členovia VKF konzultujú a dohodnú sa "na navrhovaných vládnych opatreniach ovplyvňujúcich príjmy pracovníkov v konkurenčnom sektore (povinná minimálna mzda, garantovaná minimálna mzda, mzdové doplnky) [...]'

Článok 153 Zákonníka práce stanovuje minimálnu mzdu, ale nespomína VKF. Namiesto toho uvádza, že 'vláda stanoví minimálnu mzdu dekrétom po konzultácii s Národnou hospodárskou a sociálnou radou (NGTT)'. NGTT skutočne diskutuje princípy zvyšovania minimálnej mzdy každý rok, ale nerozhoduje o úrovni zvýšenia minimálnej mzdy. Ani to nie je schopné, pretože zastupuje nielen sociálnych partnerov, ale aj akademickú obec, cirkvi, umenie a mimovládne organizácie.

Až do roku 2024 nebola VKF regulovaná zákonom. Bol zahrnutý do organizačných a prevádzkových pravidiel Ministerstva hospodárskeho rozvoja (Gazdaságfejlesztési Minisztérium, GFM).

Vládny dekrét 308/2024 (X. 24.) Článok 1 ods. 1 určuje VKF ako fórum pre rokovania o minimálnej mzde, čím vytvára jasný právny základ pre rokovania o minimálnej mzde. Aktivity, členstvo a mandát VKF sa nezmenili, iba jej právny status.

Zásady stanovovania ročných minimálnych miezd, pre nekvalifikovaných ("štandardných") aj kvalifikovaných pracovníkov ("zaručených"), sa za posledných 13 rokov nezmenili. Článok 153 Zákonníka práce dáva vláde právomoc stanovovať minimálne mzdy po konzultácii so sociálnymi partnermi. Minimálna mzda sa vyjednáva najmä medzi zamestnávateľskými a robotníckymi organizáciami v rámci VKF. Ak sociálni partneri dosiahnu dohodu, vláda je pri stanovovaní úpravy dekrétom viazaná úrovňou dosiahnutou dohodou sociálnych partnerov. Ak sa sociálni partneri nedohodnú, vláda môže jednostranne stanoviť minimálnu mzdu. Avšak za posledných 13 rokov sa to nestalo.

Prístup vlády k vyjednávaniu minimálnej mzdy sa v posledných rokoch menil. Boli roky (napríklad v roku 2022), keď vláda prišla do rokovaní s konkrétnym návrhom (ktorý sociálni partneri prijali), a roky, keď vláda vôbec nezasiahla, napriek tomu, že sociálni partneri nedokázali dosiahnuť dohodu. Napríklad v roku 2020 minimálna mzda nadobudla platnosť až vo februári nasledujúceho roka (2021). V rokoch 2023-2025 dosiahli sociálni partneri včas dohodu a príslušný vládny dekrét bol zverejnený v Maďarskom vestníku v decembri.

Zákon 308/2024 stanovuje nasledujúce pravidlá o postupe stanovovania minimálnej mzdy

Článok 4 Vo VKF rozhodnutie alebo dohoda vyžaduje súhlas väčšiny zástupcov zamestnávateľských a zamestnaneckých organizácií na každej strane a súhlas zástupcu vlády.

Článok 5 stanovuje, že minister iniciuje prvé zasadnutie Monitorovacieho výboru VKF na konzultáciu o povinnej minimálnej mzde na budúci rok a garantovanej minimálnej mzde do 30. septembra každého roka a zároveň zasielať najnovšie údaje a prognózy o makroekonomických ukazovateľoch členom VKF. Tieto ukazovatele sú uvedené v tabuľke v nasledujúcej kapitole.

Článok 6: Prvé stretnutie na konzultáciu o minimálnej mzde a garantovanej minimálnej mzde na nasledujúci rok sa uskutoční najneskôr do 15. októbra každého roka.

Článok 7 ods. 1: Členovia sa budú snažiť ukončiť konzultáciu o minimálnych mzdách na budúci rok a garantovaných minimálnych mzdách konaním požadovaného počtu stretnutí do 1. decembra každého roka.

Článok 7 ods. 2: V prípade prekročenia lehoty stanovenej v odseku 1 sa konzultácia ukončí v deň dohody o výške minimálnej mzdy a garantovanej minimálnej mzde na nasledujúci rok.

Článok 8 ods. 1 VKF bude každý kalendárny rok prehodnocovať výšku zákonnej minimálnej mzdy a garantovanej minimálnej mzdy, ale môže ich tiež prehodnocovať v priebehu kalendárneho roka.

Článok 8 ods. 2 V prípade preskúmania v priebehu kalendárneho roka, ako je uvedené v odseku (1), minister poskytne makroekonomické údaje dostupné na konzultáciu.

Článok 8 ods. 3) Ak VKF rozhodne zvýšiť sumu zákonnej minimálnej mzdy a garantovanej minimálnej mzdy v kalendárnom roku, výška a dátum nadobudnutia účinnosti zvýšenia budú stanovené vládou dekrétom do 30 dní od uzavretia dohody.

Podľa Zákonníka práce (čl. 153 § 3) je pri určovaní minimálnej mzdy potrebné zohľadniť "charakteristiky národného trhu práce, situáciu národného hospodárstva, situáciu trhu práce ekonomických sektorov a geografických oblastí". To ukazuje, že zákon nevylučuje stanovovanie sektorových alebo regionálnych minimálnych miezd, ale v praxi sa tieto typy miezd nikdy neurčujú. Pokiaľ ide o ekonomické ukazovatele, znenie zákona je veľmi široké.

V roku 2016 sociálni partneri podpísali šesťročnú trojstrannú mzdovú dohodu, ktorá stanovila mechanizmus na zvýšenie ročnej minimálnej mzdy do roku 2022 (na základe priemerného rastu miezd, rastu hrubého domáceho produktu (HDP) a zníženia dane zo sociálnych príspevkov). Táto metóda však bola po niekoľkých rokoch zrušená kvôli hektickému vývoju ekonomických ukazovateľov (a napríklad vplyvu COVIDu). Čo však z dohody zostalo, je každoročné znižovanie dane zo sociálneho príspevku, ktorú vláda udržiavala až do roku 2022. Počas týchto šiestich rokov klesli príspevky na sociálne zabezpečenie platené zamestnávateľmi (v Maďarsku: daň zo sociálneho zabezpečenia) z 27 % na 13 % hrubej mzdy.

Ekonomické premenné zohľadnené v konzultácii o minimálnych mzdách záviseli od charakteristík ekonomickej situácie v príslušnom roku. Až do roku 2020, v období nízkej inflácie, boli hlavnými meradlami priemerné mzdy a ekonomický rast. V roku 2021, roku ekonomického poklesu spôsobeného pandémiou COVID-19, bola hlavnou dilemou schopnosť zamestnávateľov zvýšiť mzdy. V rokoch 2022 a 2023 (charakterizovaných mimoriadne vysokou infláciou) bolo cieľom zachovať reálnu hodnotu minimálnej mzdy. To presunulo pozornosť na prognózu inflácie. V roku 2025 sa rokovania opäť zamerali na ekonomickú situáciu. V roku 2025 maďarská ekonomika stagnovala tri roky, zatiaľ čo inflácia výrazne klesla.

Vládny dekrét 308/2024 (X. 24.), článok 9 stanovuje, že VKF určí výšku zákonnej minimálnej mzdy a garantovanej minimálnej mzdy s ohľadom na nasledujúce ciele: dosiahnutie dôstojnej životnej úrovne, zníženie chudoby v zamestnanosti, podporu sociálnej súdržnosti a sociálnej konvergencie smerom nahor, ako aj zníženie rozdielu v odmeňovaní medzi pohlaviami.

Pri určovaní výšky a rozsahu minimálnej a garantovanej minimálnej mzdy, ako je uvedené v článku 10 zákona 308/2024, je potrebné zohľadniť nasledujúce základné princípy:

a) ustanovenia pracovného zákonníka. Článok 153 ods. 3 Pracovného zákonníka (charakteristiky národného trhu práce, situácia národného hospodárstva, situácia trhu práce ekonomických sektorov a geografických oblastí),

b) kúpna sila zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady,

c) všeobecnú úroveň a rozdelenie miezd,

(d) tempo rastu miezd,

(e) dlhodobé úrovne a trendy národnej produktivity.

Podľa článku 5 zákona 308/2024 musí vláda poskytnúť nasledujúce makroekonomické údaje a prognózy rokovacím stranám do 30. septembra.

Iba týchto päť kritérií je uvedených v zákone tak, ako sú uvedené v prvom stĺpci, bez upresnenia. Druhý stĺpec uvádza, ako tieto indikátory interpretujú a špecifikujú vyjednávajúce strany.

V čase rokovaní sú vyššie uvedené údaje dostupné za rôzne obdobia aktuálneho roka: údaje o HDP a produktivite sú dostupné za prvé tri štvrťroky roka, zatiaľ čo údaje o inflácii, zamestnanosti a mzdách sú zvyčajne dostupné za prvých 8-9 mesiacov. Prognózy poskytuje vláda a národná banka, no sociálni partneri často diskutujú aj s prognózami nezávislých analytikov.

Pri určovaní minimálnych miezd sa strany samozrejme zameriavajú na makroekonomické prognózy na budúci rok, ale zohľadňujú aj strednodobé trendy.

V novembri 2024 dosiahli sociálni partneri trojročnú dohodu o minimálnej mzde. Podľa tejto dohody sa minimálna mzda zvýši o 9 % v roku 2025, o 13 % v roku 2026 a o 14 % v roku 2027. Skutočné ekonomické podmienky pre zvýšenie minimálnej mzdy v rokoch 2026 a 2027 sú nasledovné, percentuálne, v medziročnej hodnote.

Dohoda stanovuje, že ak aritmetický súčet odchýlok ukazovateľov presiahne jeden percentuálny bod, či už pozitívne alebo negatívne, na základe priemerných skutočných údajov za prvé tri štvrťroky preskúmaného roka, členovia VKF prerokujú mieru zvýšenia minimálnej mzdy pre roky 2026 a 2027.

V dohode vláda súhlasila, že zamestnávatelia budú musieť platiť sociálnu daň z minimálnej mzdy za predchádzajúci rok za toľko svojich zamestnancov, ktorí zarobili minimálnu mzdu medzi 1. septembrom a 15. novembrom 2024. Rovnako to platí aj v rokoch 2026 a 2027, keď zamestnávatelia museli platiť sociálnu daň rovnajúcu sa úrovni minimálnej mzdy z predchádzajúceho roka v oboch rokoch. Aby firmy mohli túto príležitosť využiť, museli podať žiadosť do konca roka 2024. Malý počet spoločností (približne 6 000) podal takéto žiadosti.

V prvých troch štvrťrokoch roku 2025 sa skutočné makroekonomické údaje líšili od tých, ktoré boli uvedené v trojročnej dohode. Rast hrubých nominálnych ziskov bol vo všeobecnosti v súlade s očakávaniami (9,1 %), ale ekonomický rast (0,3 %) bol výrazne nižší než očakávané a inflácia vyššia (4,6 %). Maďarská ekonomika v podstate tri roky stagnovala. Aritmetický súčet rozdielov medzi ukazovateľmi bol mínus 1,4 percentuálneho bodu.

Kvôli rozdielu väčšiemu ako 1 percentuálny bod museli strany prerokovať dohodu o ročnej minimálnej mzde. Nakoniec sa dohodli na zvýšení štandardnej minimálnej mzdy o 11 % a o 7 % zvýšení garantovanej minimálnej mzdy od 1. januára 2026.

Článok 11 vládneho nariadenia 308/2024 uvádza, že sociálni partneri sa budú snažiť zabezpečiť, aby zákonná minimálna mzda dosiahla 50 % priemerného bežného hrubého príjmu vypočítaného na základe údajov dostupných z Ústredného štatistického úradu za predchádzajúci rok. Takže toto možno považovať za indikatívnu referenčnú hodnotu, hoci zákon to takto neoznačuje.

Dekrét nestanovuje termín, kedy minimálna mzda musí dosiahnuť 50 % priemernej bežnej hrubej mzdy, iba že toto by malo byť cieľom v budúcnosti.

Zákonná minimálna mzda platí pre všetkých pracovníkov v Maďarsku, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb. Jedinou výnimkou sú verejní zamestnanci, ktorí môžu zarábať približne polovicu minimálnej mzdy (približne 65 000 osôb v roku 2024), a ich počet klesá, keďže verejní zamestnanci sú čoraz viac absorbovaní voľným pracovným trhom.

Pracovníci na čiastočný úväzok dostávajú pomernú minimálnu mzdu (týždenné, denné a hodinové minimálne mzdy sú tiež regulované zákonom).

V prípade miezd na kusovú sadzbu alebo iných typov výkonnostných miezd musí byť požiadavka na výkon stanovená tak, že pri splnení požiadaviek na výkon 100 % mzda dosahuje minimálnu mzdu definovanú zákonom (čl. 138 ods. 5 zákona I z roku 2012 o Zákonníku práce). To znamená, že aspoň teoreticky môžu mzdy pracovníkov odmeňovaných na základe odmeny za výkon klesnúť pod úroveň minimálnej mzdy – ak nedosiahnu 100 % požiadaviek na výkon. Konkrétnejšie, čl. 138 ods. 6 Zákonníka práce stanovuje, že pre zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní výlučne na základe odmeny za výkon, je povinné určiť minimálnu mzdu zodpovedajúcu aspoň polovici základného platu (toto ustanovenie musí byť myslené ako ekvivalent plného úväzku)

Variácie zákonných minimálnych miezd V Maďarsku neexistujú žiadne subminá spojené so zákonnou minimálnou mzdou. Iba verejní zamestnanci, spomenutí v predchádzajúcom bode, môžu zarábať menej ako zákonom stanovená minimálna mzda. Mzdy verejných zamestnancov určuje vláda každoročne jednostranne.

Existujú dva typy minimálnych miezd: "štandardná" minimálna mzda a "zaručená" minimálna mzda, pričom druhá platí pre tých s minimálnym stredoškolským vzdelaním a bola zavedená v roku 2006. Garantovaná minimálna mzda je približne o 25-30 % vyššia ako štandardná minimálna mzda.

Návrh na zlúčenie týchto dvoch typov minimálnej mzdy bol v posledných rokoch predložený niekoľkokrát. To by bolo tiež odôvodnené tým, že počet ľudí zamestnaných na štandardnej minimálnej mzde neustále klesá (v roku 2024 pracovalo na minimálnej mzde 230 000 ľudí, 414 000 na garantovanej minimálnej mzde. Spolu s tými, ktorí zarábajú medzi týmito dvoma mzdami, je zvýšením zákonnej minimálnej mzdy postihnutých 17 % (782 000) zamestnancov.

Doteraz nebola dosiahnutá žiadna dohoda, ale v posledných rokoch štandardná minimálna mzda vzrástla viac ako garantovaná, čo znížilo rozdiel medzi týmito dvoma typmi minimálnej mzdy. Niektoré odbory odmietajú približovanie dvoch minimálnych miezd, tvrdia, že to znevýhodňuje kvalifikovaných pracovníkov v porovnaní s nekvalifikovanými, čo môže odrádzať od účasti na vzdelávaní.

Zákonné minimálne mzdy zahŕňajú 12 mesačných platieb ročne, bez ďalších mesačných bonusov. Každý rok vládne nariadenie o minimálnej mzde podrobne reguluje mesačnú, týždennú, dennú a hodinovú minimálnu mzdu. Denná sadzba je za 8 hodín, týždenná za 40 hodín a mesačná za jeden kalendárny mesiac.

Ak je denný pracovný čas nižší ako (alebo vyšší ako) osem hodín, denná mzda musí byť znížená (alebo zvýšená) o minimálnu mzdu za hodinu.

Ročné nariadenia o minimálnej mzde vlády neposkytujú žiadne odpočty ani bonusy. Článok 153 Pracovného zákonníka tiež neposkytuje žiadne dodatočné prídavky. Jedinou podmienkou je, že odmena za prácu musí dosiahnuť minimálnu mzdu stanovenú zákonom.

Pracovník s minimálnou mzdou má nárok na nadčasy a dovolenkové príspevky rovnako ako každý iný pracovník. Počas tohto obdobia dostávajú dennú alebo hodinovú minimálnu mzdu s rovnakým násobiteľom ako pracovníci bez minimálnej mzdy. Zákon nespomína žiadne ustanovenia o "strave a ubytovaní", čo znamená, že zamestnanci s minimálnou mzdou sú zaobchádzaní rovnako ako ostatní zamestnanci.

Neexistuje pravidelná správa o vývoji minimálnej mzdy v Maďarsku v zmysle analýzy dopadu zvyšovania minimálnej mzdy, keďže neexistuje organizácia špecificky venovaná vývoju minimálnej mzdy. Existujú len ad hoc štúdie nezávislých výskumníkov.

• Balatoni, A. (2020), ' A hazai minimálbér szintje megfelel gazdasági fejlettségünknekPDFopens in new tab '. ('Úroveň domácej minimálnej mzdy zodpovedá nášmu ekonomickému rozvoju') Magyar Nemzeti Bank. 18. november

• Gallai, S., Tóth, M.B. (2022), ' Kinek fáj a minimálbér-emelés?opens in new tab ' (Komu škodí zvýšenie minimálnej mzdy?) Corvinák, 14. januára.

• Gáspár, A., Reizer, B. (2023), Újabb hozzászólás az ismét elmaradt minimálbérvitához (Ďalší komentár k debate o oneskorenej minimálnej mzde). Közgazdasági Szemle LXX. ÉVF., 2023. Április (s. 365–380) https://www.kszemle.hu/tartalom/cikk.php?id=2116opens in new tab

• Gyulavári, T., Kártyás, G. (2023). A Kollektív szerződéses lefedettség csökkenése Magyarországon 2012-23. (Pokles pokrytia kolektívnym vyjednávaním v Maďarsku 2012-23). Friedrich Ebert Stiftung, Budapešť. https://library.fes.de/pdf-files/bueros/budapest/20640.pdfPDFopens in new tab

• Köllő, J. (2021), ' Nálunk minden fordítva történtopens in new tab ' (U nás bolo všetko naopak), Magyar Narancs, 11. októbra.

• MKIK-GVI (2024), Vplyv zvýšenia minimálnej mzdy a garantovanej minimálnej mzdy na domáce podnikyPDFopens in new tab. Rýchla analýza - 21. november 2024.

• Molnár, D., Regős, G., (2023), A minimálbér emelés mint gazdaságpolitikai eszköz (Zvýšenie minimálnej mzdy ako nástroj ekonomickej politiky), Polgári Szemle, 2023/1-3, s. 13-30. ' A minimálbér emelés, mint gazdaságpolitikai eszközPDFopens in new tab '

• Nábelek, F. (2022), A minimálbér és a garantált bérminimum emelésére adott vállalati válaszok, bérváltozások – 2022 (PDFopens in new tab Reakcie podnikateľstva na zvýšenie minimálnej mzdy a garantované minimálne mzdy, zmeny miezd – 2022), MKIK-GVI, Inštitút pre ekonomický a podnikateľský výskum pri Maďarskej obchodnej a priemyselnej komore, Budapešť.

• Pogátsa, Z. (2022), ' Az európai minimálbérre még éveket kell várniopens in new tab ' (Európska minimálna mzda je ešte roky vzdialená'), Novekedes.hu, 20. júna.

• Sipka, P., Zaccaria, M. L. (2022), Tisztességes munkáért méltányos bérezés kontra versenyképesség – az európai minimálbér-irányelv jelentősége és várható hatásaiopens in new tab. (Spravodlivé odmeňovanie za spravodlivú prácu verzus konkurencieschopnosť – význam a očakávané účinky európskej smernice o minimálnej mzde). Munkajog. 2022/4. 1-8. o. december 2022. Tisztességes munkáért méltányos bérezés kontra versenyképesség – article linkopens in new tab

• Scharle, Á., Váradi, B., Krekó, J. (2022a), ' Mire és hogyan hat a minimálbér-emelés?opens in new tab ' (Čo a ako ovplyvňuje zvýšenie minimálnej mzdy?) G7 EKONOMI, 10. decembra.

• Scharle, Á., Váradi, B., Krekó, J, (2022b), Mire nem jó a minimálbér-emelés?opens in new tab (Na čo nie je zvýšenie minimálnej mzdy dobré?) G7 EKONOMI, 14. decembra.

• Virovácz, P. (2021), ' A túl magas minimálbér árát végül a háztartások fizetikopens in new tab ' (Domácnosti nakoniec platia cenu neprimerane vysokej minimálnej mzdy), Portfolio.hu, 23. júna.