&w=3840&q=90)
Minimálna mzda v Lotyšsku
Tento profil popisuje, ako sú minimálne mzdy regulované a stanovené v Lotyšsku. Dá sa čítať ako podkladové informácie pre každoročnú sériu Eurofoundu o stanovovaní minimálnej mzdy. Lotyšsko má národnú zákonnú minimálnu mzdu ("minimālā alga" alebo "minimālā darba alga").
Dňa 27. októbra 2022 boli po prvýkrát zavedené novely normy o zvýšení minimálnej mzdy v pracovnom práve (Prechodné ustanovenia č. 26 a 27). Toto nariadenie stanovuje, že ako obvykle, kabinet stanoví minimálny mesačný plat za bežný pracovný čas, ale stanovuje, že minimálny plat nesmie byť nižší ako 620 € od 1. januára 2023 (Prechodné ustanovenie č. 26) a 700 € od 1. januára 2024 (Prechodné ustanovenie č. 27).
Novely pracovného zákona týkajúce sa hlavnej regulácie minimálnej mzdy boli predložené 12. decembra 2002, 23. októbra 2014 a 27. mája 2021.
Ročná zmena minimálnej mzdy je určená v ročnom Roku Kabinetu ministrov.
Od roku 2015 je nová úroveň mesačnej minimálnej mzdy určená novelami k Predpisom Kabinetu ministrov č. 656. Zmeny boli prijaté 25. októbra 2016 (Nariadenie č. 683, platné od 1. januára 2017); 29. augusta 2017 (nariadenie č. 511, platné od 1. januára 2018); 24. novembra 2020 (nariadenie č. 707, platné od 1. januára 2021); 13. decembra 2022 (Nariadenie č. 788, platné od 1. januára 2023); a 14. novembra 2023 (Nariadenie č. 657, platné od 1. januára 2024). V rokoch 2019, 2020 a 2022 sa minimálna mesačná mzda nezmenila.
V roku 2025 vláda predstavila prvé opatrenia reformy pracovnej dane. V rámci reformy sa zmenilo určenie postupu a kritérií pre výšku a stanovenie minimálnej mzdy, aby sa prispôsobili požiadavkám smernice o minimálnej mzde (Smernica (EÚ) 2022/2041 Európskeho parlamentu a Rady z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii).
Z tohto dôvodu boli v roku 2024 vypracované a prijaté dva nové normatívne zákony: Nariadenia Kabinetu ministrov č. 730 Postupy na určenie a preskúmanie minimálneho mesačného platu a Novela nariadení Kabinetu ministrov z 24. novembra 2015 Nariadenie č. 656 o výške minimálnej mesačnej mzdy v bežnej pracovnej dobe a výpočet minimálnej hodinovej sadzby.
Výška minimálnej mzdy na rok 2026 je určená podľa zákona o práci a troch nariadení kabinetu ministrov:
Nariadenie Kabinetu ministrov č. 656 Nariadenia o výške minimálnej mesačnej mzdy v bežnej pracovnej dobe a výpočte minimálnej hodinovej sadzby, vydané v súlade s § 61, časťou 2 Zákona o práci, prijaté 24. novembra 2015.
Nariadenia určujú výšku minimálnej mesačnej mzdy v bežnej pracovnej dobe a postup (vzorec) na výpočet minimálnej hodinovej sadzby. Toto nariadenie bolo novelizované Kabinetným nariadením č. 680, prijatým 19. novembra 2025. Aktuálne vydanie stanovuje, že minimálna mesačná mzda v bežnej pracovnej dobe je 780 €
Nariadenia kabinetu ministrov č. 730 Postupy na určenie a preskúmanie minimálnej mesačnej mzdy, vydané v súlade s § 61, časťou tri zákona o práci, prijaté 19. novembra 2024.
Nariadenia Kabinetu ministrov č. 680 Novela nariadení Kabinetu ministrov č. 656 z 24. novembra 2015 "Nariadenia o výške minimálnej mesačnej mzdy v bežných pracovných hodinách a výpočte minimálnej hodinovej sadzby", vydané v súlade s Zákonom práce, článok 61, časť dva dňa 19. novembra 2025
Novely určujú, že minimálna mesačná mzda v rámci bežného pracovného času by mala byť 780 € a (bod 2) že nariadenia nadobudnú účinnosť 1. januára 2026.
Lotyšský Saeima: Darba likumsopens in new tab (Pracovné právo), prijaté 20. júna 2001, platné od 1. júla 2002
Kabinet ministrov: Noteikumi par minimālо mēneša darba algu un minimālo stundu tarifa likmi (Pravidláopens in new tab o minimálnej mesačnej mzde a minimálnej hodinovej sadzbe), nariadenie č. 665, prijaté 27. augusta 2013, platné od 1. januára 2014
Kabinet ministrov: Noteikumi par minimālās mēneša darba algas apmēru normālā darba laika ietvaros un minimālās stundas tarifa likmes aprēķināšanu (Pravidláopens in new tab o výške minimálnej mesačnej mzdy v bežnej pracovnej dobe a výpočte minimálnej hodinovej sadzby), Nariadenie č. 656, prijaté 24. novembra 2015, platné od 1. januára 2016
Kabinet ministrov: Minimālās mēneša darba algas noteikšanas un pārskatīšanas kārtībaopens in new tab (Postup určovania a revízie minimálnej mesačnej mzdy), nariadenie č. 563, prijaté 18. augusta 2016, platné od 1. januára 2017
Kabinet ministrov: Rokovací poriadok kabinetuopens in new tab, nariadenie č. 606, prijaté 7. septembra 2021, platné od 9. septembra 2021
Kabinet ministrov: Grozījums Ministru kabineta 2015. gada 24. novembra noteikumos č. 656 'Noteikumi par minimālās mēneša darba algas apmēru normālā darba laika ietvaros un minimālās stundas tarifa likmes aprēķināšanu'opens in new tab (Novela k nariadeniam kabinetu ministrov z 24. novembra 2015 č. 656 'Pravidlá o výške minimálneho mesačného platu v bežnej pracovnej dobe a výpočte minimálnej hodinovej sadzby'), Nariadenie č. 657, prijaté 14. novembra 2023, platné od 1. januára 2024
Kabinet ministrov: Minimālās mēneša darba algas noteikšanas un pārskatīšanas kārtība (Postupyopens in new tab na určenie a preskúmanie minimálneho mesačného platu), nariadenie č. 730, prijaté 19. novembra 2024, platné od 22. novembra 2024opens in new tab;
Kabinet ministrov: Grozījums Ministru kabineta 2015. gada 24. novembra noteikumos č. 656 'Noteikumi par minimālās mēneša darba algas apmēru normālā darba laika ietvaros un minimālās stundas tarifa likmes aprēķināšanu'opens in new tab (Novela k nariadeniam kabinetu ministrov z 24. novembra 2015 č. 656 'Nariadenie o výške minimálneho mesačného platu v bežnej pracovnej dobe a výpočte minimálnej hodinovej sadzby'), Nariadenie č. 680, prijaté 29. októbra 2024, platné od 1. januára 2025.
Nariadenia Kabinetu ministrov č. 680 Novela nariadení Kabinetu ministrov č. 656 z 24. novembra 2015 "Nariadenia o výške minimálnej mesačnej mzdy v bežných pracovných hodinách a výpočte minimálnej hodinovej sadzby", vydané v súlade s Zákonom práce, článok 61, časť dva dňa 19. novembra 2025
Ministerstvo sociálnych vecí musí vypracovať počiatočný návrh na úroveň minimálnej mzdy, Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo financií musia pripraviť ekonomické prognózy a ukazovatele a informácie o očakávaných zmenách daní, Ústredný štatistický úrad Lotyšska (CSP) a Štátna daňová správa musia poskytovať širokú škálu štatistických údajov. Úloha sociálnych partnerov – Konfederácie zamestnávateľov Lotyšska (LDDK) a Konfederácie slobodných odborových zväzov Lotyšska (LBAS) je konkrétne určená v článku 5 nariadenia č. 730.
Trojstranná rada spolupráce sa tiež podieľa na určovaní minimálnych miezd ako konzultačná platforma. Je to miesto, kde je zákonná minimálna mzda koordinovaná medzi národnými sociálnymi partnermi – vládou, LBAS a LDDK. Výsledky koordinácie sú stanovené v zápisnici zo zasadnutí. Rada sama nepredkladá návrhy na každoročnú minimálnu mzdu.
Na výpočet dopadu vypracovaného návrhu minimálnej mesačnej mzdy na rozpočty štátnej a miestnej samosprávy musia CSP, Štátna kancelária a Ministerstvo spravodlivosti predložiť dodatočné informácie Ministerstvu sociálnych vecí.
Zoznam aktérov a ich úlohy sú stanovené v legislatíve.
Ak sociálni partneri a vláda nedohodnú inak, zákonná minimálna mzda sa mení z roka na rok. Kategórie miezd odvodené od minimálnej mzdy sa upravujú v súlade so zmenami minimálnej mzdy. Za posledných päť rokov (2018–2025) zostala minimálna mzda počas každého roka nezmenená.
Pre súčasný proces stanovovania zákonom stanovenej minimálnej mzdy sú dôležité dve predpoklady. Prvým je existencia inštitúcií sociálneho dialógu a infraštruktúry, druhým je existencia právneho základu pre zapojenie sociálnych partnerov.
Vo všeobecnosti sa proces stanovovania minimálnej mzdy nezmenil od založenia dvoch dôležitých častí infraštruktúry sociálneho dialógu – národnej zamestnávateľskej organizácie LDDK (v roku 1993) a Tripartitnej konzultatívnej rady zamestnávateľov, štátov a odborov v Lotyšsku (tiež v roku 1993), ktorá bola v roku 1998 transformovaná na Národnú radu pre trojspoločnú spoluprácu (NTSP). V tom čase už existoval národný odborový zväz LBAS. Takže je vytvorená prvá podmienka. NTSP je relevantným "konzultatívnym orgánom" v rámci smernice o minimálnej mzde – zapája sociálnych partnerov a radí vláde vo všetkých otázkach minimálnej mzdy (hodnota a proces stanovovania). NTSP má 10 tematických podrád vedených ministrami sektora, ktorý zastupuje. Samotnú NTSP vedie predseda vlády. NTSP a podrady sú postavené na základe parity všetkých strán. Ministerstvá nominujú deväť zástupcov v NTSP a lídra NTSP, a sociálni partneri tiež nominujú po deväť zástupcov zo svojej strany. Rada a podrady fungujú podľa svojich stanov. Zástupcovia sociálnych partnerov v NTSP a jej podradách sú nominovaní vedením (radami alebo predstavenstvami) organizácií sociálnych partnerov. Hlasovacie práva nie sú v NTSP a jeho podradách obmedzené.
Nariadenie Kabinetu ministrov č. 606 ("Rokovací poriadok kabinetu") stanovuje, že každé ministerstvo by malo informovať verejnosť o obsahu a podstatných zmenách dokumentov preskúmaných Kabinetom ministrov, ktoré sú významné pre sektor a dôležité pre verejný záujem (čl. 51). Ďalej predpisy špecifikujú, že príslušné ministerstvo by malo riadiť prípravu návrhu dohody, pričom uvádza ministerstvá alebo orgány, s ktorými by mal byť návrh schválený. Medzi nimi nariadenie uvádza "organizácie Národnej trojstrannej rady spolupráce – Lotyšskú konfederáciu zamestnávateľov a Slobodnú odborovú konfederáciu Lotyšska – ak návrh ovplyvňuje záujmy zamestnávateľov a zamestnancov" (článok 52.2.7).
Príslušné ministerstvo alebo orgán dostáva relevantné informácie v Jednotnom portáli pre tvorbu a schvaľovanie návrhov právnych aktov (portál TAP). Portál TAP je štátny informačný systém, ktorý sa používa na zabezpečenie fungovania Kabinetu ministrov, na informovanie verejnosti a na účasť na tvorbe právnych aktov. Spravuje ju Štátna kancelária (VK). Takže je teda stanovená aj druhá podmienka.
Postup stanovovania minimálnej mzdy je určený Nariadeniami Kabinetu ministrov č. 730 Postupy na určenie a preskúmanie minimálneho mesačného platu a Novelou nariadení Kabinetu ministrov z 24. novembra 2015 č. 656 Nariadenie o výške minimálnej mesačnej mzdy v bežnej pracovnej dobe a výpočte minimálnej hodinovej sadzby. Proces prebieha v niekoľkých krokoch.
Diskusie o minimálnej mzde medzi sociálnymi partnermi a vládou začínajú na jar alebo ešte skôr, zvyčajne pred diskusiou o štátnom rozpočte. Podľa nariadenia č. 730 Ministerstvo sociálnej starostlivosti pripravuje návrh minimálnej mzdy na rozpočtový rok (prvý krok) a sociálni partneri ich návrh zvažujú (druhý krok). Potom sa návrhy diskutujú v rôznych modalitách (tretí krok) a nakoniec v Národnej rade pre trojstrannú spoluprácu (štvrtý krok). Konečné rozhodnutie prijíma vláda a je formalizované v každoročných Nariadeniach kabinetu ministrov (piaty krok).
Existovala len jedna výnimka, ktorú predstavovalo zavedenie dvoch nových noriem v prechodných ustanoveniach pracovného zákona, ktoré zaväzovali kabinet ministrov stanoviť minimálne mzdy v rokoch 2023 a 2024 v určitej výške. Tieto sumy však boli pred prijatím zmien (v roku 2022) diskutované medzi odbormi, zamestnávateľmi a vládou.
Kabinet ministrov: Rokovací poriadok kabinetuopens in new tab, nariadenie č. 606, prijaté 7. septembra 2021, platné od 9. septembra 2021
Kabinet ministrov : Latvijas Trīspusējās darba devēju, valsts un arodbiedrību konsultatīvās padomes Nolikums (Pravidláopens in new tab Lotyšskej trojstrannej konzultatívnej rady zamestnávateľov, štátov a odborov), nariadenie č. 70-r, prijaté 19. októbra 1993, platné od 19. októbra 1993
Kabinet ministrov: Nacionālās trīspusējās sadarbības padomes nolikumsopens in new tab (Pravidlá Národnej trojstrannej rady spolupráce), prijaté 30. októbra 1998, platné od 1. januára 1999
Kabinet ministrov: Minimālās mēneša darba algas noteikšanas un pārskatīšanas kārtība (Postupyopens in new tab na určenie a preskúmanie minimálneho mesačného platu), nariadenie č. 730, prijaté 19. novembra 2024, platné od 22. novembra 2024;
Kabinet ministrov: Grozījums Ministru kabineta 2015. gada 24. novembra noteikumos č. 656 'Noteikumi par minimālās mēneša darba algas apmēru normālā darba laika ietvaros un minimālās staundas tarifa likmes aprēķināšanu'opens in new tab (Novela k nariadeniam Kabinetu ministrov z 24. novembra 2015 č. 656 'Nariadenie o výške minimálneho mesačného platu v bežnej pracovnej dobe a výpočte minimálnej hodinovej sadzby'), Nariadenie č. 680, prijaté 29. októbra 2024, platné od 1. januára 2025.
Podľa nariadenia Kabinetu ministrov č. 730 Ministerstvo sociálnych vecí každoročne vypracováva návrh výšky minimálnej mesačnej mzdy (až do celých čísel s presnosťou jedného eura) na nasledujúci rok, pričom zohľadňuje ukazovatele uvedené v nasledujúcej tabuľke:
Zdroj: Pravidlá kabinetu ministrov č. 730 'Postupy na určenie a preskúmanie minimálneho mesačného platu'.
Minimálna mzda na roky 2025 a 2026 (po prijatí novej normatívnej regulácie v rámci reformy minimálnej mzdy zameranej na približovanie sa smernici EÚ o minimálnej mzde) je určená podľa novej metodológie založenej na použití 13 kritérií.
Tabuľka ukazuje, ktoré kritériá pri výpočte ročnej minimálnej mzdy by sa mali povinne brať do úvahy. Najdôležitejšie z nich je prvé kritérium, považované za "referenčnú hodnotu". Referenčná hodnota bola zavedená nariadením kabinetu ministrov č. 730 (prijatým v roku 2024). Ďalšie kritériá boli zavedené skôr (pozri napríklad Nariadenie kabinetu ministrov č. 563 Postup pri určovaní a prehodnocovaní minimálnej mesačnej mzdy (desať kritérií). V praxi však tieto kritériá neboli dobre rešpektované.
Nariadenie kabinetu ministrov č. 563 Postup určovania a prehodnotenia minimálnej mesačnej mzdy (Minimālās mēneša darba algas noteikšanas un pārskatīšanas kārtība), prijaté 18. augusta 2016,
Medzi povinnými kritériami, ktoré treba zohľadniť, je prvým referenčná hodnota. Toto kritérium nie je oficiálne definované ako miera primeranosti minimálnej mzdy, ale súvisí s realistickým príjmovým benchmarkom spojeným s konceptom sociálnej dávky.
Podľa nariadenia č. 730 by mala byť minimálna mzda stanovená na 46 % priemernej hrubej mzdy vypočítanej Ústredným štatistickým úradom (CSB) za posledných 12 dostupných mesiacov. Toto pravidlo bolo prvýkrát aplikované pri výpočte minimálnej mzdy za rok 2025, ktorá bola určená v roku 2024 (prijaté 19. novembra 2024). Ministerstvo financií poskytuje nasledujúce informácie o určení referenčného obdobia: na základe priemernej hrubej mzdy vypočítanej CSB za posledných 12 dostupných mesiacov, teda 1 685 € za rok 2024, by minimálna mzda pre rok 2026 bola stanovená na 775,1 € a zaokrúhlená na 780 €, čo je o 5,4 % viac ako v roku 2025.
Návrh na rok 2026 bol vypracovaný v čase, keď boli k dispozícii údaje CSB o priemernom hrubom plate od apríla 2024 do marca 2025. Neskôr boli k dispozícii údaje za obdobie od júla 2024 do júna 2025. Priemerný hrubý plat za toto obdobie bol 1 753 € (46 % = 806 €). Keďže suma 780 € už bola dohodnutá v NTSP, nebola zmenená.
Pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde možno považovať za hodnotenie primeranosti. Tabuľka vyššie ukazuje príslušné ustanovenia lotyšského práva.
Každý rok (už pred zavedením smernice) Ministerstvo sociálnej starostlivosti pripravuje správu 'O situácii minimálnej mzdy v [relevantnom roku]' (Ziņojums 'Par minimālās algas situāciju 2025. gadā'). Tento dokument možno považovať za hlavný analytický dokument o minimálnej mzde v Lotyšsku, keďže zhromažďuje údaje o vývoji miezd, makroekonomických podmienkach a sociálnych ukazovateľoch a tvorí základ pre každoročné rozhodnutie kabinetu ministrov o úrovni zákonnej minimálnej mzdy.
Pri hodnotení primeranosti sa však zohľadnili aj ďalšie dva finančné aspekty: sila národného hospodárstva a schopnosť štátnych a miestnych rozpočtov platiť minimálnu mzdu.
Všetci zamestnanci pracujúci na základe pracovnej zmluvy sú krytí minimálnou mzdou. To vyplýva z dvoch noriem pracovného práva: po prvé, že pracovné právo a ďalšie zákony a predpisy, ktoré upravujú pracovnoprávny vzťah, sú záväzné pre všetkých zamestnávateľov bez ohľadu na ich právny status a pre zamestnancov, ak je vzájomný právny vzťah medzi zamestnávateľmi a zamestnancami založený na pracovnej zmluve (§ 2 ods. 1)); a po druhé, že minimálna mzda nesmie byť nižšia ako minimálna úroveň stanovená štátom (§ 61 ods. 1)).
Lotyšský Saeima: Darba likumsopens in new tab (Pracovné právo), prijaté 20. júna 2001, platné od 1. júla 2002
Existuje len jedna mesačná zákonná minimálna sadzba, ktorá je určená Nariadeniami kabinetu ministrov platnými pre príslušný rok. Pracovné právo stanovuje kratšie pracovné hodiny pre niektoré kategórie pracovníkov. Bežný pracovný čas zamestnancov spojených so špeciálnym rizikom nesmie presiahnuť sedem hodín denne a 35 hodín týždenne, ak sú zapojení do takejto práce najmenej 50 % bežného denného alebo týždenného pracovného času. Kabinet ministrov môže určiť pravidelný skrátený pracovný čas aj pre iné kategórie zamestnancov (článok 131 ods. 3)). Pre osoby mladšie ako 18 rokov nesmie byť prekročený pracovný týždeň trvajúci päť dní (§ 132 ods. 1)). Deti, ktoré dosiahli vek 13 rokov, nesmú byť zamestnané viac ako dve hodiny denne a viac ako 10 hodín týždenne, ak sa práca vykonáva počas školského roka; a viac ako štyri hodiny denne a viac ako 20 hodín týždenne, ak sa práca vykonáva v čase prázdnin na vzdelávacej inštitúcii, ale ak dieťa dosiahlo vek 15 rokov – viac ako sedem hodín denne a viac ako 35 hodín týždenne (článok 132 ods. 2)). Dospievajúci nesmú byť zamestnaní viac ako sedem hodín denne a viac ako 35 hodín týždenne (článok 132 ods. 3)).
Niektoré kategórie pracovníkov majú špeciálne mzdové systémy, ktoré zahŕňajú minimálne mzdy, ale tie sa nepovažujú za zákonnú minimálnu mzdu. Pre každú mzdovú triedu relevantnú pre určenú kvalifikáciu pracovníkov sú stanovené rôzne minimá. Minimálne úrovne nižších mzdových tried by mali byť zosúladené so zákonnou minimálnou mzdou, ale nie je povinné, aby bola rovná zákonnej minimálnej mzde. Stanovovanie miezd pre takéto skupiny pracovníkov je určené zákonom o odmeňovaní úradníkov a zamestnancov štátnych a miestnych samospráv, prijatým v roku 2009, ktorý však často bol mení. Zákon sa vzťahuje na pracovníkov v 22 štátnych a miestnych inštitúciách.
Minimálna hodinová tarifná sadzba a minimálna mesačná pracovná odmena odsúdeného podľa práce, ktorú vykonáva, a cieľov resocializácie sú nasledovné:
1. 50 % z minimálnej hodinovej sadzby a minimálnej mesačnej pracovnej odmeny určenej v štáte za štandardný pracovný čas – pre odsúdenú osobu, ktorá si odpykáva trest v uzavretom alebo čiastočne uzavretom väzení;
2. ekvivalent minimálnej hodinovej sadzby stanovenej v štáte – pre odsúdenú osobu, ktorá si odpykáva trest v otvorenom väzení;
3. 50 % z minimálnej hodinovej sadzby stanovenej v štáte pre mladistvých maloletých – pre odsúdeného maloletého.
Lotyšský Saeima: Zákon o vykonávaní trestu Lotyšskaopens in new tab, zákon prijatý 23. decembra 1970, platný od 1. apríla 1971
Najnovšie predpisy určujú iba výšku mesačnej minimálnej mzdy. Nariadenie Kabinetu ministrov č. 656 prijaté 24. novembra 2015, "Pravidlá o výške minimálnej mesačnej mzdy v bežnej pracovnej dobe a výpočte minimálnej hodinovej sadzby", stanovilo nové princípy stanovenia minimálnej mzdy. Pred rokom 2015 určovali ročné predpisy Kabinetu ministrov výšku minimálnej mesačnej mzdy v bežnej pracovnej dobe a výšku minimálnej hodinovej mzdy (napríklad nariadenie č. 665, Kabinet ministrov, 2013a), zatiaľ čo nariadenie č. 656 určuje výšku minimálnej mesačnej mzdy v rámci bežnej pracovnej doby a postup (vzorec) na výpočet minimálnej hodinovej sadzby. Minimálna hodinová sadzba sa vypočíta z výšky minimálnej mesačnej mzdy vydelením počtom hodín bežného pracovného času za príslušný mesiac (päťdňový pracovný týždeň a 40 hodín týždenne alebo päťdňový pracovný týždeň a 35 hodín týždenne alebo šesťdňový pracovný týždeň a 40 hodín týždenne alebo šesťdňový pracovný týždeň a 35 hodín týždenne). To znamená, že minimálna hodinová sadzba sa môže meniť každý mesiac a rok, aj keď minimálna mesačná mzda zostáva nezmenená.
Mesačná sadzba je 12 platieb ročne.
Len jedna úroveň minimálnej mzdy je určená Nariadeniami kabinetu ministrov. Neexistujú žiadne ďalšie zložky platu, ktoré by sa počítali do minimálnej mzdy.
Mzdy podľa kusovej sadzby, teda platby založené na dokončení konkrétneho množstva práce namiesto času potrebného na jej dokončenie, sú tiež regulované zákonmi o minimálnej mzde. Podľa Štátneho inšpektorátu práce (VDI) tento systém zahŕňa odmeňovanie pracovníkov za množstvo vykonanej práce, bez ohľadu na čas strávený prácou. Avšak v tomto systéme musia zamestnávatelia stále zabezpečiť, aby pracovníci dostali dohodnuté množstvo práce v rámci určených pracovných hodín, na základe schválených cien za úlohy. Tieto cenové štruktúry musia zaručiť, že v rámci bežnej pracovnej doby zamestnanec s primeranou kvalifikáciou, za podmienok primeranej intenzity, dostane aspoň minimálnu mzdu stanovenú štátom a bude schopný zarábať viac. Ak zamestnanec dokončí prácu v bežných hodinách, ale vypočítaná mzda klesne pod minimálnu mzdu krajiny, zamestnávateľ je povinný vyrovnať rozdiel až do minimálnej mzdy.
Zamestnávateľ musí zabezpečiť presné účtovníctvo a platbu za prácu vykonanú zamestnancom. Hoci sa mzdy podľa kusovej sadzby počítajú bez ohľadu na čas, v ktorom sú platené, aj v prípade mzdy na kus, zamestnávateľ musí dodržiavať povinnosť stanovenú v Zákone o práci presne uviesť skutočne odpracované hodiny zamestnanca, čo je nevyhnutné na identifikáciu možnej nadčasovej práce, teda nočnej práce, a práca vykonaná počas sviatkov, za ktorú musí zamestnanec dostať dodatočnú odmenu (doplnok).
Ani zákon o práci, ani nariadenia kabinetu ministrov č. 656 alebo č. 563 neumožňujú odpočty z minimálnej mzdy ako také. Všetky závislé hodnoty minimálnej mzdy sa vypočítavajú z nominálnej sumy minimálnej mzdy.
Hodnoty, ktoré sa počítajú do minimálnej mzdy, sú určené v niekoľkých zákonoch mimo pracovnej legislatívy. Sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:
Zdroj: Dārziņa L., (2023), relevantná normatívna regulácia.
Štátny inšpektorát práce (VDI), Mzda v pracovnom čase a mzda podľa kusovej sadzbyopens in new tab
Oficiálny štatistický úrad (CSP) poskytuje pravidelné aktualizácie o výške minimálnej mzdy a ponúka rôzne štatistiky týkajúce sa rozdelenia príjmov zamestnancov v niekoľkých kategóriách. Patria sem rozdelenie zamestnancov na základe ich priemerného hrubého mesačného príjmu za dva po sebe nasledujúce roky, pohlavia a vekových skupín, sektorov a typov ekonomických aktivít. Tieto údaje však vo všeobecnosti nerozlišujú príjemcov minimálnej mzdy, okrem prípadov, keď príjmové pásma zodpovedajú hranici minimálnej mzdy.
Ministerstvo sociálnej starostlivosti každoročne zostavuje a zverejňuje správu o situácii minimálnej mzdy na svojej webovej stránke. Pri navrhovaní zmien v kabinete ministrov ministerstvo uvádza anotovaný návrh zákona, ktorý obsahuje špeciálne pripravené štatistické údaje o zamestnancoch poberajúcich minimálnu mzdu alebo menej.
Ministerstvo sociálnych vecí: Ziņojums 'Par minimālās algas situāciju 2023'opens in new tab (Správa 'O situácii minimálnej mzdy v roku 2023')
Ministerstvo sociálnych vecí: Ziņojums 'Par minimālās algas situāciju 2022'opens in new tab (Správa 'O situácii minimálnej mzdy v roku 2022')
Ministerstvo sociálnej starostlivosti (2024), Ziņojums 'Par minimālās algas situāciju 2024.gadā'opens in new tab (Správa 'O situácii minimálnej mzdy v roku 2024'), publikovaná v auguste 2024,
Ministerstvo sociálnej starostlivosti: Ziņojums 'Par minimālās algas situāciju 2025'opens in new tab (Správa 'O situácii minimálnej mzdy v roku 2024')
Ozoliņš, D. (2020). Minimālās algas ietekme uz privātā sektora algu izkliedi Latvijāopens in new tab (Vplyv minimálnej mzdy na rozdelenie miezd v súkromnom sektore v Lotyšsku), diplomová práca Lotyšskej univerzity, školiteľ Hazans M.
Gavoille, N. a Zasova A., (2023), Čo platíme v tieni: daňové úniky z práce, zvýšenie minimálnej mzdy a zamestnanosťopens in new tab. Journal of Public Economics, zväzok 228, december 2023, https://doi.org/10.1016/j.jpubeco.2023.105027. Autormi sú ekonómovia zo SSE Riga/BICEPS, ktorí sa špecializujú na otázky trhu práce a verejnej ekonomiky. Článok o zisteniach tohto výskumu bol publikovaný v časopise 'Ir'.
Kabinet ministrov, (2024c), Informatīvais ziņojums Par valsts budžeta ieņēmumu un nodokļu politikas pārskatīšanu 2025. – 2027. gadāopens in new tab (Informačná správa o revízii príjmov štátneho rozpočtu a daňovej politiky v rokoch 2025-2027), diskutovaná na zasadnutí kabinetu ministrov 19. septembra 2025)
