&w=3840&q=90)
Minimálna mzda na Malte
Tento profil popisuje, ako sú minimálne mzdy regulované a stanovené na Malte. Dá sa čítať ako podkladové informácie pre každoročnú sériu Eurofoundu o stanovovaní minimálnej mzdy.
Na Malte existuje zákonná minimálna mzda – známa ako Národná minimálna mzda – a je (takmer) všeobecne použiteľná. Okrem toho sú minimálne mzdy stanovené pre niekoľko (nízko platených) povolaní v zákonných nariadeniach o regulácii miezd.
V októbri 2023 došlo k jednomyseľnej dohode medzi všetkými zamestnávateľskými organizáciami, odbormi a vládnymi zástupcami o zvýšení minimálnej mzdy na Malte nad rámec COLA počas nasledujúcich štyroch rokov. Stanovuje ročné zvýšenia pre sadzby v rokoch 2024 až 2027 okrem zákonného COLA (Životné náklady úpravy) poskytovaného v rovnakom časovom rámci. Podobný nárast zaznamenajú aj mladší ako 18 rokov.
Hlavným zdrojom poskytujúcim usmernenia pre proces stanovovania minimálnych miezd na Malte je Zákon o zamestnanosti a pracovných vzťahoch, ktorý bol prvýkrát prijatý v roku 2002 a dôsledne novelizovaný.
Národné štandardné nariadenie o zvýšení miezd (Subsidiárna legislatíva 452.65)opens in new tab
Právne oznámenie 289 z roku 2025 (Národný štandardný príkaz o minimálnej mzde)opens in new tab
Právne oznámenie 290 z roku 2025 (Úprava životných nákladov)opens in new tab
Zákon o zamestnaní a pracovnoprávnych vzťahoch (EIRA, 2002)opens in new tab
Zvýšenie zákonnej národnej a sektorovej minimálnej mzdy je založené na úprave životných nákladov (COLA), ktorá bola dohodnutá v decembri 1990 medzi odbormi, zamestnávateľskými organizáciami a vládou. Nezávislý trojčlenný výbor (zriadený na zabezpečenie spravodlivého fungovania štatistiky) riadi výpočet Indexu maloobchodných cien. Následne vládny štatistik vypočíta zvýšenie životných nákladov, ktoré sa pripočítajú k minimálnej mzde.
Je pozoruhodné, že najvyššia úroveň trojstrannej diskusie medzi sociálnymi partnermi na Malte prebieha na Maltézskej rade pre hospodársky a sociálny rozvoj (MCESD). Minimálne mzdy sa však hlavne prejednávajú v rámci trojstrannej Rady pre pracovné vzťahy (ERB), zriadenej podľa čl. 3 zákona o zamestnaní a pracovných vzťahoch a zloženej z nezávislého predsedu, riaditeľa zodpovedného za zamestnanosť a pracovné vzťahy, ktorý pôsobí ako podpredseda, štyroch zástupcov zamestnancov zastupiteľských odborov, štyroch zástupcov zamestnávateľov zastupujúcich zamestnávateľských organizácií, a ďalších troch členov vymenovaných ministrom. Rada je zodpovedná za predkladanie odporúčaní ministrovi ohľadom pracovných podmienok. Konkrétne odporúča národné minimálne štandardné podmienky na zaradenie do národného štandardného nariadenia a sektorové podmienky na zaradenie do sektorového regulačného nariadenia. Okrem toho rada radí ministrovi vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa pracovných podmienok alebo v otázkach, ktoré jej minister postúpi.
Pre úplný prehľad o zapojených aktéroch treba tiež spomenúť, že Právne oznámenie 66 z roku 2023 zriadilo Komisiu pre nízke mzdy, odborný výbor zložený z 15 členov, ktorý zahŕňa predsedu, štyroch členov nominovaných organizáciami pracovníkov v MCESD, štyroch členov nominovaných národnými zamestnávateľskými organizáciami sediacich v MCESD, a šesť členov zastupujúcich vládu Malty. Zriadenie Komisie pre nízke mzdy bolo pôvodne navrhnuté trojstrannou dohodou z 28. apríla 2017 ("Národná dohoda o minimálnej mzde"). Medzi funkcie Komisie pre nízke mzdy sa v Právnom oznámení 66/2023 uvádza (čl. 5): určenie, či je potrebné prehodnotiť minimálnu mzdu, zabezpečenie primeranej úrovne minimálnej mzdy, definovanie národných kritérií tvoriacich minimálnu mzdu, zohľadnenie trendov v cenovej úrovni a zvýšenia počtu vybraných kolektívnych zmlúv pre zamestnancov na nižších stupňoch, konkrétne zabezpečiť, aby akákoľvek zmena minimálnej mzdy bola prijateľná z hľadiska sektorových zraniteľností, konkurencieschopnosti a rastu produktivity, a zabezpečiť primeranosť minimálnej mzdy a včasné a efektívne zapojenie sociálnych partnerov do procesu preskúmania a hodnotenia primeranosti minimálnej mzdy. Okrem toho je potrebné aktívne zapojenie do výskumnej práce na plnenie funkcií, na ktoré bola komisia zriadená (čl. 8).
Sociálni partneri sú preto hlavnými aktérmi zapojenými do stanovovania minimálnej mzdy spolu s vládou (a ministrom zodpovedným za zamestnanosť a pracovné vzťahy konkrétne) vďaka ich zapojeniu do MCESD, ERB a Komisie pre nízke mzdy.
Zákonná národná minimálna mzda a mzdy uvedené v nariadeniach o mzdách sa aktualizujú každý rok. Minister financií dokonca takéto úpravy oznamuje vo svojom rozpočtovom prejave. Takéto aktualizácie sú nad rámec zvýšenia stanoveného kolektívnymi zmluvami. Zvýšenie COLA nadobúda účinnosť každý 1. január nasledujúceho roka.
Pokiaľ ide o proces stanovovania zákonných minim, Zákon o zamestnanosti a pracovných vzťahoch (čl. 4) stanovuje nasledujúce základné normy:
Ak minister obdrží akékoľvek národné odporúčanie pre štandard alebo sektor od Rady pre pracovné vzťahy (ERB), môže vydať národné štandardné nariadenie alebo sektorové nariadenie podľa potreby, ktoré bude zverejnené vo Vestníku, čím sa uplatní odporúčanie Rady a preloží ho do právnych noriem.
Ak to minister považuje za vhodné, môže odporúčanie vrátiť Rade na opätovné zváženie.
Ak áno, Rada po opätovnom zvážení odporúčania môže odporúčanie znovu predložiť s pozmeňujúcimi návrhmi alebo bez nich.
Zriadením Komisie pre nízke mzdy (LWC) v roku 2023 je ďalej (čl. 8 ods. 3) Právneho oznámenia 66 z roku 2023 stanovené, že LWC bude každé štyri roky predkladať svoje odporúčania predsedovi vlády a ministrovi zodpovednému za sociálny dialóg, pričom prvé z nich je potrebné predložiť v roku 2023.
V októbri 2023 bola dosiahnutá dohoda medzi zamestnávateľmi, odbormi a vládnymi zástupcami o zvýšení minimálnej mzdy na Malte počas nasledujúcich štyroch rokov. Tento konsenzus, podporený prácou novo zriadenej komisie, je považovaný za historický, pričom sociálni partneri sa usilujú o rovnováhu medzi zvýšenou produktivitou, spravodlivým odmeňovaním pracovníkov a transparentným zvýšením minimálnej mzdy až do roku 2027. To znamená, že počas týchto štyroch rokov by sa minimálna mzda zvýšila o viac než zákonná COLA (úprava životných nákladov) poskytovaná v rovnakom časovom rámci. Komisia pre nízke mzdy plánuje pokračovať vo svojej práci, pričom ďalšia revízia minimálnej mzdy okrem úpravy COLA je naplánovaná na rok 2027, ak to bude potrebné.
Zákon výslovne nestanovuje žiadne špecifické kritériá, ktoré by zaväzovali Radu pre pracovné vzťahy alebo vládu pri podávaní odporúčaní k zmene zákonného štandardu alebo sektorových miezd (prvé), alebo pri prijímaní právnych príkazov, ktoré ich menia (druhé).
Avšak systém spájajúci ročné zvýšenie zákonnej národnej štandardnej mzdy a sektorových miezd je v platnosti. Je známa ako úprava životných nákladov (COLA, už spomenutá v predchádzajúcich kapitolách) a je prísne spätá s indexom maloobchodných cien (RPI), ktorý je preto hlavným kritériom pre stanovenie zákonnej minimálnej mzdy v národnom štandardnom aj sektorovom zákonnom stanovovaní miezd.
Preto COLA predstavuje minimálnu úpravu minimálnej mzdy. COLA sa vypočítava na základe dvanásťmesačnej kĺzavej priemernej miery inflácie k septembru, vynásobenej 'základnou mzdou', kde oficiálnym indexom inflácie je index maloobchodných cien (RPI). "Základná mzda" predstavuje úroveň miezd dohodnutú v roku 1990 a odvtedy ju COLA každoročne zvyšuje. Jednou z charakteristík COLA je, že na rozdiel od iných foriem indexácie miezd pozorovaných v európskych krajinách je odmeňovanie poskytované pevnou sumou, nezávislou od úrovne miezd, namiesto percentuálnej indexácie. Preto je percentuálny nárast mzdy menší pri vyšších úrovniach miezd v porovnaní so základnou mzdou.
V dohode z roku 2023 nie je uvedené konkrétne kritérium, ale odkazuje na smernicu EÚ 2022/2041 na zabezpečenie primeranej minimálnej mzdy. Avšak podľa nariadení Komisie pre nízke mzdy (L.N. 66 z roku 2023) je Komisia poverená zohľadnením trendov cien a zvyšovania miezd z kolektívnych zmlúv pre nízkorozpočtových zamestnancov. Okrem toho hodnotí uskutočniteľnosť zmien minimálnej mzdy s ohľadom na sektorové zraniteľnosti, konkurencieschopnosť a produktivitu.
Zákonná minimálna mzda na Malte pokrýva všetkých maltských pracovníkov. Existuje však 32 nariadení o regulácii miezd, ktoré špecifikujú minimálnu odmenu a ďalšie podmienky konkrétnych povolaní v konkrétnych sektoroch. Týchto 32 pracovných a sektorových minim nesmie byť nižších ako národná minimálna mzda (ako stanovuje čl. 3, Subsidiárna legislatíva 452.71 a čl. 5, L.N. 289/2025).
Neexistujú žiadne výslovné výnimky z uplatňovania zákonných minim (či už štandardných alebo sektorových).
Národný štandardný príkaz o minimálnej mzdeopens in new tab (Subsidiárna legislatíva 452.71), ktorý reguluje národnú minimálnu mzdu, tiež stanovuje dve podminimálne mzdy podľa vekových skupín: jednu pre pracovníkov vo veku 17 rokov a druhú pre pracovníkov mladších ako 17 rokov.
Okrem zákonnej minimálnej mzdy existuje 32 nariadenia o regulácii miezd,opens in new tab ktoré špecifikujú minimálnu odmeňu a ďalšie podmienky konkrétnych povolaní v konkrétnych sektoroch, ktoré – ako bolo uvedené v predchádzajúcej časti – nemôžu byť nižšie ako národná minimálna mzda (ako je ustanovené v čl. 3, Subsidiárnej legislatíve 452.71 a čl. 5, L.N. 289/2025).
Zákon o pracovných vzťahoch nezaväzuje Radu ani vládu k stanoveniu hodinových, týždenných alebo mesačných sadzieb, ale Štandardný príkaz a drvivá väčšina sektorových nariadení vyjadrujú sumu minimálnej mzdy v týždenných sadzbách, s veľmi malými výnimkami – Nariadenia o regulácii miezd, v ktorých sú mzdy vyjadrené v ročných, mesačných alebo denných sadzbách.
Podľa článku 2 Národného štandardného nariadenia o minimálnej mzde (Subsidiárna legislatíva 452.71) sa národná minimálna mzda zamestnancov na čiastočný úväzok vypočíta pomerne podľa rovnakej hodinovej sadzby porovnateľného zamestnanca na plný úväzok, ako je to v súlade s minimálnou mzdou podľa príslušného nariadenia o regulácii miezd, alebo v prípadoch, keď nariadenie o regulácii miezd nie je použiteľné, za hodinovú sadzbu, ktorá nie je nižšia ako platná Národná štandardná minimálna mzda, určená podľa prílohy a vydelená štyridsiatimi.
40-hodinový pracovný týždeň je ustanovený v L.N. 247 z roku 2003 (Organizácia pracovného času). Okrem toho Ministerstvo priemyselných a pracovných vzťahov (DIER) vydáva balík zdrojov pre odborníkov v oblasti pracovného práva, ktorý obsahuje oficiálnu hodinovú sadzbu (ekvivalentnú týždennej sadzbe delenej 40 hodinami).
Mzdy by mali byť vyplácané v pravidelných intervaloch, ktoré nepresahujú štyri týždne s meškaním. Rôzne obdobia platu však môžu byť dohodnuté v kolektívnej zmluve.
L.N. 247 z roku 2003 (Predpisy o organizácii pracovného času)opens in new tab
Oddelenie priemyselných a pracovných vzťahov (DIER), Resource Pack 2026PDFopens in new tab
"Základná" národná minimálna mzda je vylúčená zo zákonných bonusov, príspevkov na nadčasy a dovolenky. Plný zákonný bonus vyplácaný každých šesť mesiacov je 135,10 €, zatiaľ čo plný zákonný týždenný príspevok vyplácaný každých šesť mesiacov je 121,16 €. Okrem toho môže pracovná zmluva okrem špecifikácie základnej mzdovej sadzby obsahovať aj klauzulu o príplatku za počet odpracovaných hodín nad rámec bežného pracovného týždňa.
Neboli identifikované žiadne pravidelné správy o stanovovaní minimálnej mzdy na Malte.
Vláda Malty (nedatované), Národný štandardný príkaz o minimálnej mzdeopens in new tab
Vláda Malty (2023), Národná dohoda o minimálnej mzde odporúčaná Komisiou pre nízke mzdy, parlamentná otázka 13024.
Ministerstvo pre priemyselné a zamestnanecké vzťahy (bez dátumu), Národná minimálna mzdaopens in new tab (DIER)opens in new tab
Ministerstvo pre priemyselné a zamestnanecké vzťahy (2025), Resource Pack 2026PDFopens in new tab
Vella, M. (2014), 'Vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť na Malte'. Bank of Valletta Review, č. 49, leto 2014.
Abela, G. (2024), 'Odhadované dopady nedávnych doplnkových zvýšení národnej minimálnej mzdy na Malte'. Centrálna banka Malty, Politická poznámka, december 2024.
