Living conditions and quality of life
Abstract
Pandémia ochorenia COVID-19 zvýraznila nerovnosti v mnohých aspektoch európskych spoločností vrátane nerovností medzi ženami a mužmi v niekoľkých kľúčových oblastiach. V tejto správe sa skúmajú rodové nerovnosti, ktoré existovali už pred krízou COVID-19 a opisuje sa v nej, akými spôsobmi pandémia rodové rozdiely ovplyvnila. Analyzujú sa v nej rôzne politické reakcie jednotlivých členských štátov v rámci EÚ, ktoré boli zamerané na riešenie rodových rozdielov, resp. na zabránenie ich prehlbovaniu počas pandémie. Vplyvy pandémie na zamestnanosť na úrovni EÚ boli celkovo výrazne rodovo neutrálne, hoci v rámci rôznych odvetví a sociálno-ekonomických skupín sa objavili mierne rozdiely. Už existujúce rodové rozdiely v oblasti neplatenej práce naďalej pretrvali, čo spôsobuje konflikty medzi pracovným a súkromným životom, najmä v prípade matiek malých detí, ktoré pracujú na diaľku. Správa na záver opisuje výhľad, pokiaľ ide o otázku rodových rozdielov v Európe, pričom poukazuje na faktory, ktoré budú formovať budúcnosť rovnosti medzi ženami a mužmi, medzi nimi na: rodovú segregáciu na trhoch práce, rodové rozdiely v telepráci a hybridnej práci a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v tvorbe politík, a to najmä vo vzťahu k opatrovateľským službám a službám starostlivosti.
Key findings
Tradičné rodové úlohy, podľa ktorých sú ženy primárnymi poskytovateľkami starostlivosti, sú v sociálnych zvyklostiach ešte vždy hlboko zakorenené – a to tak v prípade žien, ako aj mužov – a táto skutočnosť sa prejavuje i v platenej i neplatenej práci. Uvedené nerovnosti sú premietnuté v pretrvávajúcich rodových rozdieloch na trhu práce aj mimo neho. Objavujú sa tiež v rôznych ukazovateľoch, okrem iného v ukazovateľoch vzťahujúcich sa na pracovné podmienky, chudobu, celkový pracovný čas a konflikt medzi pracovným a súkromným životom.
Na úrovni EÚ bol vplyv pandémie COVID-19 na pracovný trh výrazne rodovo neutrálny, čo sčasti odrážalo nadmerné zastúpenie žien v odvetviach, v ktorých bola činnosť prerušená, ale aj to, že ženy boli sústredené zamestnaniach umožňujúcich vykonávanie práce na diaľku a v kľúčových odvetviach. Ako však vyplýva z výsledkov výskumu, počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 boli ženy postihnuté stratou zamestnania najviac v skupinách, v ktorých mali zamestnankyne najnižšie príjmy, zatiaľ čo v prípade mužov boli straty pracovných miest rozložené rovnomernejšie.
Počas pandémie COVID-19 došlo k dramatickému nárastu konfliktov medzi pracovným a súkromným životom, a to najmä v prípade matiek malých detí, ktoré pracovali na diaľku. Ako sa Európa postupne zotavuje z pandémie, tvorcovia politík musia vziať na vedomie skutočnosť, že dobrovoľné a pružné formy organizácie práce, na ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou podujmú ženy, môžu zároveň znamenať zvýšenie neplatenej pracovnej záťaže a menšiu viditeľnosť na pracovisku. A to môže mať dlhodobé dôsledky z hľadiska kariérneho postupu, mzdy a dôchodku.
Kríza spôsobená pandémiou poukázala na zásadnú úlohu, ktorú služby starostlivosti zohrávajú pri podpore účasti žien na trhu práce, finančného zabezpečenia a celkovej pohody. Je mimoriadne dôležité, aby členské štáty podporovali poskytovanie kvalitných, prístupných a cenovo dostupných služieb starostlivosti vo všetkých oblastiach a aby v týchto odvetviach zároveň riešili problematiku nedostatku zamestnancov a zlepšovali pracovné podmienky.
Obnova v období po pandémii ponúka príležitosť na realizáciu skutočných zmien v oblasti rodových noriem, správania a inovácií politík. Bude rozhodujúce, aby sa tvorcovia politík i sociálni partneri prednostne venovali otázkam týkajúcim sa rodovej rovnosti a naďalej sledovali a hodnotili dosiahnutý pokrok.
The report contains the following table and figures.
- Table: Gender equality policy measures analysed as part of the research
- Figure 1: Annual labour market indicators, 2002–2019, EU27
- Figure 2: Employment rate in 2019, by gender and country (%)
- Figure 3: Average number of actual hours of work a week in main job, annual data by gender, 2002–2019, EU27 (hours)
- Figure 4: Main reason for economic inactivity, by gender, 2019, EU27 (%)
- Figure 5: Economic inactivity due to care responsibilities, family reasons, or personal reasons in 2019, by gender and country (%)
- Figure 6: Top 10 employment sectors, 2019, EU27 (% of total employment by gender)
- Figure 7: Mean hours spent on unpaid work, by gender and year, EU27 (hours per week)
- Figure 8: Mean hours spent on unpaid work in 2016, by gender and country (hours per week)
- Figure 9: Mean total working time among employed individuals in 2016, EU27 (hours per week)
- Figure 10: Mean hours spent on total work in 2016, by gender and country (hours per week)
- Figure 11: Frequency of sporting, cultural or leisure activity participation by gender in 2015, EU27 (%)
- Figure 12: Work–life conflict by gender and parenthood status, EU27 (%)
- Figure 13: Risk of depression by gender and year, EU27 (%)
- Figure 14: Annual labour market indicators, 2019–2021, EU27 (%)
- Figure 15: Monthly unemployment rate by gender, EU27 (%)
- Figure 16: Quarterly employment rate by gender (change from Q3 2008/Q4 2019), EU27 (percentage points)
- Figure 17: Share of employment in sector groups by gender in 2019, EU27 (% of total employment by gender)
- Figure 18: Change in employment compared with Q2 2019, in sector groups by gender, EU27 (%)
- Figure 19: Change in annual employment rate compared with 2019, by gender and age group, EU27 (percentage points)
- Figure 20: Employment shifts (thousands) by gender and job–wage quintile: two crisis periods compared, EU27
- Figure 21: Change in annual employment rate by gender and country (from 2019 to 2020) (percentage points)
- Figure 22: Absence from work by main reason, EU27 (thousands)
- Figure 23: Changes Q4 2019 to Q4 2021 in average number of actual weekly hours of work in main job by gender, EU27 (hours)
- Figure 24: Total duration of school closures up until March 2022, by country (weeks)
- Figure 25: Mean hours spent on unpaid work, by gender, EU27 (hours per week)
- Figure 26: Mean hours spent on childcare, by gender and presence of children in the household, EU27 (hours per week)
- Figure 27: Mean hours spent on unpaid work by gender, EU27 (hours per week)
- Figure 28: Mean hours spent on unpaid work, by age and gender, EU27 (hours per week)
- Figure 29: Sharing of unpaid work within couples, EU27 (%)
- Figure 30: Change in division of unpaid work within couples, EU27 (%)
- Figure 31: Change in division of childcare and education of children within couples, depending on both partners’ teleworking status, EU27 (%)
- Figure 32: Mean total working time among employed individuals, EU27 (hours per week)
- Figure 33: Changes in health during the pandemic by gender, EU27 (%)
- Figure 34: Risk of depression during the pandemic by gender, EU27 (%)
- Figure 35: Optimism about future during the pandemic by gender, EU27 (scale 1–5)
- Figure 36: Risk of poverty or social exclusion by gender, EU27 (%)
- Figure 37: Work–life conflicts by gender, EU27 (%)
- Figure 38: Work–life conflicts, by gender and parenthood status, EU27 (%)
- Figure 39: Difficulties concentrating on job because of family responsibilities, by teleworking and parenthood status, EU27 (%)
- Number of pages
-
86
- Reference nº
-
EF22010
- ISBN
-
978-92-897-2275-9
- Catalogue nº
-
TJ-07-22-930-EN-N
- DOI
-
10.2806/015588
- Permalink
Cite this publication
Eurofound (2022), COVID-19 pandemic and the gender divide at work and home, Publications Office of the European Union, Luxembourg.
Related publications
Publication series
