Living conditions and quality of life
Prekonávanie rozdielov medzi vidiekom a mestom: odstraňovanie nerovností a posilnenie komunít
Published:
18 October 2023
Aktualizované:
20 október 2023
Research report
Abstract
Lisabonskou zmluvou sa ustanovila územná súdržnosť ako tretí rozmer európskej súdržnosti. Napriek vysokej priorite, ktorá sa v politike kladie na dosiahnutie geograficky vyváženého hospodárskeho rozvoja, stále existujú rozdiely v životných podmienkach medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. V niektorých prípadoch sa tieto rozdiely zväčšujú. Správa dokumentuje rozdiely medzi vidiekom a mestom v sociálnych, politických, kultúrnych a hospodárskych výsledkoch. Tieto rozdiely môžu predstavovať vážne ohrozenie sociálnej súdržnosti v Európe. V správe sa v skutočnosti konštatuje, že obyvatelia vidieka sa častejšie vnímajú tak, že ich vlády ignorujú, a v porovnaní s obyvateľmi miest majú nižšiu úroveň dôvery vo vlády a inštitúcie. Okrem toho je poskytovanie verejných služieb vo vidieckych oblastiach horšie ako v mestských oblastiach a neustále sa objavujú nedostatky v ich poskytovaní. Na zabezpečenie lepšej budúcnosti pre všetky oblasti je potrebné nájsť inovatívne riešenia na boj proti hospodárskemu úpadku. V tejto správe sa uvádzajú kreatívne riešenia, ktoré sa zavádzajú vo všetkých členských štátoch na poskytovanie služieb vo vzdialených regiónoch.
Key findings
• Cieľ zabezpečiť vyvážený geografický rozvoj vo všetkých európskych regiónoch je zakotvený v Lisabonskej zmluve. Napriek tomuto záväzku však pretrvávajú značné rozdiely v príjmoch a životných podmienkach medzi vidieckymi a mestskými oblasťami v Európe, pričom miera zamestnanosti a úroveň ľudského kapitálu sú v priemere vyššie v mestských oblastiach, kde sa rozdiel v mediáne príjmov za posledné desaťročie zvýšil takmer o 20 %.
• Obyvatelia vidieckych oblastí majú výhodu, pokiaľ ide o náklady na bývanie a podmienky bývania: len 6 % domácností je nadmerne zaťažených nákladmi na bývanie v porovnaní s 9 % mestských domácností. Obyvatelia vidieka častejšie vlastnia svoje domovy a žijú vo väčších domoch, pričom menej trpia znečistením a trestnou činnosťou. Prírodné prostredie, v ktorom žijú, takisto poskytuje príležitosti na presadzovanie klimatickej neutrality.
• Je dôležité, aby kvalitné verejné služby boli dostupné vo všetkých oblastiach s cieľom vybudovať dôveru medzi občanmi, ktorí majú pocit, že na ich komunity sa zabúda, keďže zo zistení vyplýva, že nerovnaké príležitosti a nedostatočná miera uznávania môžu prehĺbiť nespokojnosť, a tak oslabiť spoločenskú toleranciu a dôveru. Tento všeobecný nedostatok dôvery medzi obyvateľmi vo vidieckych oblastiach je obzvlášť znepokojujúci a je dôvodom k tomu, aby sa vidieckym oblastiam a ich hospodárskym investíciám venovala zvýšená politická pozornosť.
• Ženy vo vidieckych oblastiach čelia ďalším výzvam vrátane vyššieho rozdielu v zamestnanosti žien a mužov a konzervatívnejších postojov. Politiky sa preto budú musieť zamerať na podporu žien vo vidieckych oblastiach, aby vstúpili na trh práce a zostali na ňom. Dôležitou súčasťou tohto procesu je zabezpečenie toho, aby vo vidieckych oblastiach boli dostupné kvalitné zariadenia starostlivosti o deti.
• Pre členské štáty bude mimoriadne dôležité, aby uprednostňovali investície do vzdelávania a odbornej prípravy pre vidiecke komunity, keďže obyvatelia vidieka nemajú rovnaký prístup k službám a infraštruktúre, ktorá je k dispozícii v mestských oblastiach vrátane škôl a vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia. Zdá sa, že tieto rozdiely medzi vidiekom a mestom v životných podmienkach a verejných službách sa odrážajú na sociálnom kapitáli, pričom obyvatelia vidieka majú častejšie pocit, že vládne orgány neuznávajú ich úlohu ani úlohu komunít.
The report contains the following lists of tables and figures.
List of tables
- Table 1: Indicators used to assess the rural–urban divide in income, poverty and living conditions
- Table 2: Summarising rural–urban gaps in income, poverty and living conditions
- Table 3: Indicators used to assess the rural–urban divide in employment and opportunity
- Table 4: Summarising rural–urban gaps in employment and opportunities, 2012–2021
- Table 5: Individual and community recognition gaps
- Table 6: Variables from the EVS used to measure cultural differences
- Table 7: List of survey questions used to analyse political participation
- Table 8: Political participation indicators, by degree of urbanisation and political participation type, EU27, 2022 (%)
- Table 9: Political participation variables in Eurofound’s Living, working and COVID-19 e-survey
List of figures
- Figure 1: Distribution of population, by degree of urbanisation, EU27, 2020 (%)
- Figure 2: Urban population as a share of the total population, by region, 1960–2021 (%)
- Figure 3: Financial hardship in rural and urban areas throughout the COVID-19 crisis
- Figure 4: Employment situation of rural and urban residents throughout the COVID-19 crisis
- Figure 5: Median income, by Member State and degree of urbanisation, 2021 (€)
- Figure 6: Convergence trends in median income rate, by degree of urbanisation, 2012–2021 (€)
- Figure 7: AROPE rate, by Member State and degree of urbanisation, 2021 (%)
- Figure 8: Convergence trends in AROPE rate, by degree of urbanisation, 2012–2021 (%)
- Figure 9: Capacity to meet living costs (a) and ownership of assets and appliances (b) as proxies of the rural–urban gap in living standards
- Figure 10: Housing cost overburden rate, by Member State and degree of urbanisation, 2021 (%)
- Figure 11: Convergence trends in housing cost overburden rate, 2012–2021 (%)
- Figure 12: Aggregate home and neighbourhood characteristics (a) and structural quality (b) as proxies of the rural–urban gap in housing conditions
- Figure 13: Employment rate among 20- to 64-year-olds, by Member State and degree of urbanisation, 2021 (%)
- Figure 14: Convergence in employment rate, by degree of urbanisation, 2012–2021 (%)
- Figure 15: NEET rate, by Member State and degree of urbanisation, 2021 (%)
- Figure 16: Convergence in NEET rate, by degree of urbanisation, 2012–2021 (%)
- Figure 17: Tertiary educational attainment, by Member State and degree of urbanisation, 2021 (%)
- Figure 18: Convergence in tertiary educational attainment, by degree of urbanisation, 2012–2021 (%)
- Figure 19: Population with at least basic digital skills, by Member State and degree of urbanisation, 2021 (%)
- Figure 20: Individual recognition gap, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 21: Community recognition gap, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 22: Individual and community recognition gaps
- Figure 23: Gender equality index, by Member State and degree of urbanisation, 2017
- Figure 24: Liberal morality index, by Member State and degree of urbanisation, 2017
- Figure 25: Immigrant acceptance index, by Member State and degree of urbanisation, 2017
- Figure 26: Estimate of urbanisation level as a predictor of views of gender equality, liberal morality, immigrant acceptance and social tolerance, 2008 and 2017
- Figure 27: Share of respondents who voted in their last national election, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 28: Share of respondents who have attended a meeting of a trade union, political party or political group, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 29: Share of respondents who have contacted a politician or a public official, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 30: Share of respondents who have attended a protest or demonstration, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 31: Share of respondents who have signed a petition, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 32: Share of respondents who have commented on an issue online, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 33: Share of respondents who have boycotted a product or service of a company, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 34: Logistic regression results for formal and informal political participation, by degree of urbanisation
- Figure 35: Trust in government, trust in the EU, and satisfaction with democracy, by degree of urbanisation, EU27
- Figure 36: Trust in government, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 37: Trust in the EU, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 38: Satisfaction with democracy, by Member State and degree of urbanisation (%)
- Figure 39: Logistic regression results for trust in institutions and satisfaction with democracy, by degree of urbanisation, 2022
- Figure 40: Likelihood of perceiving services as poor quality, by degree of urbanisation
- Number of pages
-
92
- Reference nº
-
EF22027
- ISBN
-
978-92-897-2350-3
- Catalogue nº
-
TJ-04-23-916-EN-N
- DOI
-
10.2806/647715
- Permalink
Cite this publication
Eurofound (2023), Bridging the rural–urban divide: Addressing inequalities and empowering communities, Publications Office of the European Union, Luxembourg.