Nízko platené pracovné miesta: Trendy v zamestnanosti a vplyv politík minimálnej mzdy

Táto správa skúma trendy v zamestnanosti v nízko platených zamestnaniach a či politiky minimálnej mzdy ovplyvnili zamestnanecké štruktúry členských štátov EÚ v rokoch 2001 až 2024. Zatiaľ čo väčšina existujúcich výskumov sa zameriava na lokálne účinky zvýšenia minimálnej mzdy na úroveň zamestnanosti, táto správa prijíma širší pohľad a analyzuje, ako takéto politiky môžu ovplyvniť rozdelenie zamestnanosti medzi sektory a povolania. Základnou jednotkou pozorovania použitou v analýze je pracovné miesto (definované ako kombinácia povolania a sektora), čo umožňuje zachytiť celú štruktúru zamestnanosti.

Politika minimálnej mzdy získala na význame v celej Európe, najmä od polovice 2010-tych rokov. Po období mierneho zmiernenia miezd po globálnej finančnej kríze v roku 2008 mnohé členské štáty zaviedli výrazné zvýšenie minimálnych miezd. Na úrovni EÚ tento posun vyvrcholil prijatím smernice o minimálnej mzde v roku 2022; smernica poskytuje rámec na stanovenie primeraných minimálnych miezd a širšie pokrytie kolektívneho vyjednávania.

Zároveň trhy práce prešli významnými štrukturálnymi zmenami poháňanými radom faktorov, vrátane technologického pokroku, globalizácie, demografických zmien a inštitucionálnych reforiem. Empirické dôkazy naznačujú, že kombinované účinky týchto síl viedli k všeobecnému nárastu pracovných miest v mnohých členských štátoch, spolu s obmedzenými obdobiami polarizácie v konkrétnych obdobiach a členských štátoch.

Politiky minimálnej mzdy fungujú v tomto širšom kontexte a môžu interagovať s týmito štrukturálnymi faktormi, potenciálne ovplyvňujúc nielen úroveň miezd, ale aj zloženie zamestnanosti prostredníctvom viacerých kanálov, napríklad podporou presunu pracovnej sily do produktívnejších firiem a sektorov a posilnením stimulov pre firmy investovať do inovácií a zručností.

• Nízko platené pracovné miesta v Európe sú silne sústredené v obmedzenom počte sektorov a povolaní. Medzi sektormi sú nízko platené pracovné miesta najrozšírenejšie v službách, najmä v ubytovaní a stravovacích službách, administratívnych a podporných službách, veľkoobchode a maloobchode, ako aj v oblasti ľudského zdravia a sociálnej práce. V týchto sektoroch sú nízko platené pracovné miesta obzvlášť bežné v nízkokvalifikovaných povolaniach, ako sú upratovači a pomocníci, pracovníci, pracovníci osobných služieb, asistenti pri príprave jedál a predajcovia.

• Osem najväčších nízko platených pracovných miest (z hľadiska celkovej zamestnanosti) bolo vybraných do tejto štúdie ako reprezentatívnych pre nízko platený segment trhu práce: maloobchodní predajci, zdravotníci a sociálni pracovníci, pracovníci v pohostinstve, pracovníci v priemysle, upratovači podnikových služieb, maloobchodníci, pracovníci osobných služieb a asistenti prípravy jedál v pohostinstve. V priemere medzi členskými štátmi medzi rokmi 2011 a 2024 týchto osem pracovných miest vzrástlo v absolútnych číslach (o 11,6 % v zamestnanosti a 7,6 % v odpracovaných hodinách), ale ich podiel na celkovej zamestnanosti a odpracovaných hodinách klesol (− 2,5 % a − 5,2 %, čo naznačuje pomalší rast ako lepšie platené pracovné miesta všeobecne.

• Trendy sa výrazne líšia naprieč pracovnými miestami. Počet maloobchodných predajcov a výrobných pracovníkov klesol vo väčšine členských štátov a období, zatiaľ čo v iných zamestnaniach, najmä v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti a asistentoch pri príprave jedál v pohostinstve, sa čísla zvýšili. Celkový pokles podielu zamestnanosti v rokoch 2011–2024 bol do veľkej miery spôsobený poklesom zamestnanosti maloobchodných predajcov, ktorý bol stabilný a rozšírený v priebehu času, a zamestnanosťou pracovníkov osobných služieb v pohostinstve, čo bol náhlejší pokles spojený so štrukturálnymi zmenami súvisiacimi s pandémiou COVID-19.

• Pri pohľade na celú štruktúru zamestnanosti celkový vzorec medzi rokmi 2001 a 2024 naznačuje zvyšovanie zamestnanosti so silným rastom vysoko platených pracovných miest. Najväčšie straty nastali v stredne platených pracovných miestach namiesto nízko platených, čo naznačuje vyprázdnenie stredne platených pracovných miest (čo označuje polarizáciu) spolu s povyšovaním cen.

• Zmeny v štruktúre zamestnanosti sa medzi členskými štátmi a v priebehu času výrazne líšia, napriek rozsiahlemu rýchlemu zvyšovaniu minimálnych miezd, čo naznačuje, že práve tie sú len jedným z viacerých faktorov. Najmä zamestnanosť v nízko platených zamestnaniach sa zdá byť úzko spätá s ekonomickými cyklami, pričom prudké poklesy nastali počas Veľkej recesie (2008–2010) a po pandémii COVID-19, zatiaľ čo dobre platené pracovné miesta sú vo všeobecnosti odolnejšie.

• Ekonometrická analýza poskytuje určité dôkazy o zvyšovaní štruktúry zamestnanosti, ktoré súvisí so zvýšením národných minimálnych miezd. Ročný nárast reálnej minimálnej mzdy o 1 % je spojený so znížením podielu zamestnanosti v najnižšom kvintile pracovných miest a miezd (najnižšie platené zamestnania, ktoré tvoria 20 % zamestnanosti) a nárastom podielu zamestnanosti pracovných miest v najvyššom kvintile (najlepšie platené zamestnania, ktoré tvoria 20 % zamestnanosti) približne o 0,06 %.

• Hoci mzdová nerovnosť a výskyt nízko platených prác v EÚ celkovo klesli počas tohto období, analýza neidentifikuje systematickú súvislosť s vývojom minimálnej mzdy. Avšak zvýšenie minimálnej mzdy súvisí so znížením mzdovej nerovnosti na spodnom konci rozdelenia miezd.

• Koncentrácia nízko platených pracovných miest v obmedzenom okruhu sektorov a povolaní zdôrazňuje potenciál cielených politických zásahov v týchto oblastiach, ktoré môžu zasiahnuť veľkú časť nízko platenej pracovnej sily.

• Hodnotenie politík minimálnej mzdy by malo presahovať súhrnné vplyvy na zamestnanosť a zohľadniť zmeny v zložení zamestnanosti, vrátane posunov medzi mzdovými segmentmi, sektormi, povolaniami a typmi zmlúv, ako aj vplyv na počet zamestnancov a odpracovaných hodín.

• Nízko platené pracovné miesta sú obzvlášť zraniteľné voči ekonomickým šokom a štrukturálne zmeny vyvolané pandémiou COVID-19 prispeli k trvalému poklesu podielu zamestnanosti niektorých nízko platených pracovných miest. Politiky minimálnej mzdy by preto mali byť doplnené širšími proticyklickými opatreniami na udržanie zamestnanosti a príjmov počas poklesov, ako aj štrukturálnymi politikami, ktoré podporujú prechody z klesajúcich nízko platených pracovných miest počas fáz štrukturálnych zmien.

• Politika minimálnej mzdy nefunguje vo vákuu: jej dopady na zamestnanosť sú sprostredkované širším ekonomickým a štrukturálnym kontextom, vrátane makroekonomického cyklu, sociodemografických trendov, vystavenia obchodu a technologickým zmenám, inštitúcií trhu práce, sektorového zloženia a priestoru na zvýšenie produktivity. Návrh politík by preto mal kalibrovať úroveň aj tempo rastu základných sektorových a trhových podmienok, pričom využíva indikátory, ktoré zachytávajú expozíciu voči zmenám minimálnej mzdy naprieč povolaniami, sektormi, regiónmi a ďalšími relevantnými dimenziami.

• Minimálne mzdy sú efektívnym nástrojom na stlačenie dolnej časti rozdelenia miezd, zatiaľ čo ich účinky na širšie ukazovatele nerovnosti sú slabšie a viac špecifické pre jednotlivé krajiny. Očakávania o tom, čo môže politika minimálnej mzdy priniesť, by sa mali primerane upraviť a doplnkové nástroje – ako dane, transfery a kolektívne vyjednávanie – zostávajú nevyhnutné na dosiahnutie širších distribučných cieľov.

• Doplnkové politiky by mohli pomôcť firmám a pracovníkom prispôsobiť sa vyšším mzdovým minimálnym úrovniam. Investície zvyšujúce produktivitu do zručností, technológií a organizácie práce môžu firmám pomôcť absorbovať vyššie mzdové minimálne úrovne bez znižovania zamestnanosti, zatiaľ čo aktívne politiky trhu práce môžu pomôcť pracovníkom prejsť z klesajúcich nízko platených pracovných miest do lepšie platených povolaní.