&w=3840&q=90)
Nové formy zamestnania predstavujú zastrešujúci pojem pre diverzifikovanejšie formy zamestnania, ktoré vznikajú alebo nadobúdajú na význame približne od roku 2000. Popri tradičných pracovnoprávnych vzťahoch sa nové formy práce vyznačujú meniacimi sa rozvrhmi práce, zmluvnými vzťahmi, miestami, trvaním a rozvrhom práce, zvýšeným využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) alebo ich kombináciou.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
The rise of the platform economy during the last decade is one of the main disrupting forces for European labour markets. While standard employment remains the norm, platforms are expanding their reach and diversifying into novel business models. In doing so, they are also attracting an increasing number of women. This policy brief investigates why women are joining the platform economy and how the motivations to perform work on platforms differ between genders. It shows that while women join platforms to gain an additional income and because it allows them the flexibility to combine work with household chores or family commitments, men are driven by the opportunities provided by platforms to work globally and to expand their client base. At the same time, findings suggest that online platforms seem to provide women with a link to the labour market that can potentially prevent their withdrawal from the labour force during different life stages. These findings suggest that policy action should focus on extending working hours regulations and work–life balance measures to all platform workers, irrespective of employment status, and promote equal sharing of care responsibilities between women and men.
V rámci svojej série #BrusselsBriefings Eurofound organizuje neoficiálnu, osobnú diskusiu, v ktorej predstavuje nový výskum zo svojej výskumnej správy: Pracovať kedykoľvek, kdekoľvek: Kvalita pracovného času v EÚ.
S cieľom odstrániť existujúce medzery v poznatkoch nadácia Eurofound od roku 2013 skúma charakteristiky vznikajúcich foriem zamestnania v členských štátoch EÚ. Výskum sa zaoberá dôsledkami pre pracovné podmienky a trh práce.
Sociálne, hospodárske a technologické zmeny v Európe viedli k novým formám zamestnania. Pandémia COVID-19 viedla aj k zvýšeniu rozsahu a rozsahu nových foriem zamestnania. Mnohé z nich sa veľmi líšia od tradičnej "práce". Transformujú tradičný individuálny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Vyznačujú sa aj netradičnými pracovnými podmienkami a pracoviskami.
Tvorcovia politík v EÚ sa zaujímajú o to, ako môžu tieto nové formy zamestnania pomôcť vybudovať odolnejší a inkluzívnejší trh práce. Diskusia sa točí aj okolo toho, ako zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a dôstojné pracovné podmienky. V diskusii má kľúčový význam ako sa vyhnúť situácii, keď tieto nové formy zamestnania budú pre pracovníkov menej priaznivé ako zavedenejšie typy zamestnania.
V roku 2017 Európska komisia, Európsky parlament a Rada vyhlásili Európsky pilier sociálnych práv, v ktorom sa stanovilo 20 základných zásad nevyhnutných pre dobre fungujúce trhy práce. V sprievodnom akčnom pláne na rok 2021 sa uvádza, že digitalizácia a zmeny, ktoré pandémia priniesla do sveta práce, si vyžadujú širokú politickú diskusiu, ktorá sa zameria nielen na úroveň účasti na trhu práce, ale aj na primerané pracovné podmienky podporujúce kvalitné pracovné miesta.
Komisia upozornila aj na otázku pracovných podmienok vo svojom oznámení s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy. Dobré pracovné podmienky sú základom úspešnej digitálnej transformácie, ktorá by podporila inovácie a šírenie technológií.
Európska komisia: Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych právopens in new tab
Európska komisia: Európsky pilier sociálnych práv v 20 zásadáchopens in new tab
EUR-Lex: Oznámenie o formovaní digitálnej budúcnosti Európyopens in new tab
Práca nadácie Eurofound na nových formách zamestnania je prepojená s prioritou Komisie na roky 2019 – 2024 týkajúcou sa Európy pripravenej na digitálny vek.
Európska komisia: Európa pripravená na digitálny vekopens in new tab
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
2 December 2021
The rapid rise of the platform economy has led to a marked transformation of European labour markets, and existing regulatory frameworks and voluntary initiatives have yet to catch up. While platform work offers opportunities for workers and employers and potentially contributes to innovation, economic growth and competitiveness in the EU, it has been criticised from the beginning because of the poor employment and working conditions often experienced by workers. Accordingly, across the EU, governments, social partners, grassroots organisations and platforms have started to introduce initiatives to tackle the negative aspects of platform work. This policy brief assesses some such initiatives in the Member States and offers recommendations for further action.
15 December 2020
Although standard employment (generally full-time and permanent) remains the dominant employment type across the EU, European labour markets are increasingly characterised by a variety of different forms. These new forms of employment involve new formal employment relationships or work patterns (linked to aspects such as place of work, working time or use of ICT) and sometimes both. This report puts the spotlight on nine innovative employment forms across the 27 EU Member States, Norway and the UK. It examines the policy frameworks of each country, as well as mapping the scale and scope of the incidence of these new forms and highlighting the main opportunities and risks associated with each form. The report concludes with some policy recommendations taking into account the future of work that will be shaped by the twin transition to the digital age and a carbon-neutral economy, as well as a new way of working due to COVID-19.
20 September 2020
Platform work– the matching of supply and demand for paid labour through an online platform – is still small in scale but is expected to grow. Accordingly, it is important to anticipate the opportunities and risks related to this business model and employment form. This report explores potential scenarios for two selected types of platform work by 2030, drawing on Eurofound’s ‘Future scenarios of platform work’ project. It assesses the expected implications for the economy, labour market and society if these potential futures were realised. On this basis, policy pointers show what could be done to facilitate desirable and avoid undesirable futures. These policy pointers consider how to capitalise on the opportunities inherent in on-location platform work, the need for regulatory clarity and enforcement, issues around worker representation, and the embeddedness of platform work in the digital age.
16 January 2020
Advances in ICT have opened the door to new ways of organising work. We are shifting from a regular, bureaucratic and ‘factory-based’ working time pattern towards a more flexible model of work. Telework and ICT-based mobile work (TICTM) has emerged in this transition, giving workers and employers the ability to adapt the time and location of work to their needs. Despite the flexibility and higher level of worker autonomy inherent in TICTM, there are risks that this work arrangement leads to the deterioration of work–life balance, higher stress levels and failing worker health. This report analyses the employment and working conditions of workers with TICTM arrangements, focusing on how it affects their work–life balance, health, performance and job prospects. While policymakers in many EU countries are debating TICTM and its implications, the study finds that only a few have implemented new regulations to prevent TICTM from having a negative impact on the well-being of workers.
28 January 2020
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Cesira Urzì Brancati je výskumná pracovníčka v oddelení zamestnanosti v Eurofound. Jej výskumné záujmy zahŕňajú vplyv technológií na zamestnanosť a digitalizáciu práce, so zameraním na digitálne pracovné platformy, digitálny dohľad a algoritmický manažment. Špecializuje sa na mikroekonometriu, návrh dotazníkov a analýzu údajov z prieskumov. Pred nástupom do Eurofoundu v roku 2024 pracovala Cesira v Spoločnom výskumnom centre Európskej komisie v Seville, v Medzinárodnom centre dlhovekosti v Londýne, na Univerzite v Modene a Reggio Emilia a na Univerzite v Turíne. Má magisterský titul a doktorát z medzinárodnej ekonómie z Univerzity Tor Vergata v Ríme.
Dragoș Adăscăliței je výskumná pracovníčka v oddelení zamestnanosti v Eurofound. Jeho súčasný výskum sa zameriava na témy súvisiace s budúcnosťou práce, vrátane vplyvu umelej inteligencie na pracovné miesta, dôsledkov automatizácie pre zamestnanosť a regulačných otázok týkajúcich sa platformy práce. Pravidelne prispieva aj do komparatívnych projektov monitorujúcich štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce. Pred nástupom do Eurofoundu pôsobil ako lektor pracovných vzťahov na University of Sheffield, Management School. Má magisterský titul z politológie zo Stredoeurópskej univerzity a doktorát zo sociológie z Univerzity v Mannheime.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
This website is an official website of the European Union.
All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodies
Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok
