&w=3840&q=90)
Sociálna ochrana
Systémy sociálnej ochrany existujú na ochranu ľudí pred rizikami straty príjmu spojenými s nezamestnanosťou, zlým zdravotným stavom a invaliditou, rodičovskými právami a povinnosťami, nákladmi na deti a bývanie, starobou alebo po strate manžela/manželky alebo rodiča. Organizácia a financovanie systémov sociálnej ochrany je v kompetencii členských štátov EÚ. EÚ však zohráva osobitnú úlohu pri zabezpečovaní primeranej ochrany ľudí, ktorí sa pohybujú cez hranice, a preto patria do pôsobnosti rôznych systémov sociálnej ochrany, prostredníctvom právnych predpisov EÚ koordinujúcich vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia. Takéto právne predpisy sa týkajú najmä zákonných systémov sociálneho zabezpečenia.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
Foundation Forum 2025: Key takeaways
This paper provides the top 20 takeaways from the Foundation Forum 2025 which took place at IMMA Venues Dublin on 19–20 November 2025.Europe’s social model – The key to competitive growth – Background paper
This background paper outlines the context for the issues to be examined at Eurofound’s Foundation Forum 2025. As the global order proves to be increasingly volatile, the European Union itself is undergoing a profound transformation in terms of its socioeconomic and geopolitical landscape. Enhancing competitiveness and ensuring sustainable economic growth are now at the top of the EU agenda.Digitalizácia sociálnej ochrany
Táto správa sa zameriava na digitalizáciu procesov front-office a back-office v oblasti menových sociálnych dávok. V 10 členských štátoch EÚ a v Nórsku je digitálna žiadosť možná pre všetky alebo všetky okrem jedného, z deviatich skúmaných dávok. V najmenej piatich členských štátoch boli papierové žiadosti o niektoré výhody zrušené.Štúdie nadácie Eurofound sa zaoberali prístupom k službám a výhodám ako prostriedkom na uspokojenie osobitných potrieb a ako súčasť integrovaného úsilia o podporu inklúzie. Kvalitné verejné služby sú životne dôležitým prostriedkom na dosiahnutie vysokej úrovne sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Výskum nadácie Eurofound skúma prístup k rôznym sociálnym službám a ich kvalitu, pričom skúma aj vplyv pandémie COVID-19 na využívanie a poskytovanie takýchto služieb. Dôraz sa kladie na tie služby a dávky, ktoré reagujú na potreby zraniteľných skupín, ako sú starší ľudia, migranti, mladí ľudia alebo ľudia so zdravotným postihnutím.
Výskum sa zameriava aj na štrukturálne zmeny, ktoré sú spôsobené najmä digitalizáciou, zmenou klímy a tiež ochorením COVID-19 (pozri infografiku nižšie), a na to, ako zabezpečiť spravodlivú transformáciu, ktorá podporuje sociálnu ochranu a práva pracovníkov.
V článku 2 Zmluvy o EÚ sa podpora vysokej úrovne sociálnej ochrany považuje za kľúčovú úlohu. Systém sociálnej ochrany zahŕňa peňažné a vecné dávky. V Európskom pilieri sociálnych práv sa zdôrazňuje prístup k starostlivosti o deti, zdravotnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a bývaniu spolu s dávkami v nezamestnanosti, minimálnym príjmom a zdrojmi pre ľudí v starobe, ktoré im zabezpečia dôstojný život.
V Európskom pilieri sociálnych práv sa stanovuje 20 kľúčových zásad a práv nevyhnutných pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálnej ochrany. Princípy sú rozdelené do troch kategórií, z ktorých jednou je sociálna ochrana a začlenenie. Európska komisia 4. marca 2021 predložila svoj akčný plán na úplné vykonávanie piliera, pričom tieto zásady premenila na konkrétne opatrenia v prospech občanov EÚ a zároveň podporila obnovu po vplyve pandémie COVID-19. S cieľom znížiť nerovnosti navrhla nový cieľ EÚ znížiť do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí.
Komisia 24. marca 2021 navrhla stratégiu EÚ v oblasti práv dieťaťa a odporúčanie Rady, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti s cieľom zabezpečiť, aby deti ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením mali účinný prístup ku kľúčovým službám, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) prijala 14. júna 2021 Európsku záruku pre deti.
Európska komisia: Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa a Európska záruka pre detiopens in new tab
Európska komisia: Rada prijala európsku záruku pre detiopens in new tab
Komisia využíva proces európskeho semestra na monitorovanie systémov sociálnej ochrany členských štátov a v prípade potreby ponúka odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa využívania ich sociálnych rozpočtov na zabezpečenie primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany.
Európska komisia: Európsky semesteropens in new tab
Ďalšou kľúčovou prioritou Európskej komisie je vytvorenie Európy pripravenej na digitálny vek. To zahŕňa investície do digitálnych verejných služieb a tiež poskytovanie primeranej sociálnej ochrany pracovníkom platforiem.
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
8 October 2024
Social protection 2.0: Unemployment and minimum income benefits
This report focuses on unemployment and minimum income benefits for people of working age. Individuals with short or no employment records (mainly young people), the self-employed, those with non-standard working arrangements, and the long-term unemployed are often not entitled to higher-tier, or any, unemployment benefits. No Member State was identified where more than 80% of those entitled to minimum income benefits receive them. Benefit recipients at higher risk of having an inadequate income include those without access to social housing in areas with high housing costs, unemployed individuals whose most recent job was low paid and the long-term unemployed people. The report also investigates the rejection of applications (frequently, around 30% are rejected), the digitalisation of application processes (most common for unemployment benefits) and economic activation requirements (typically, 1–6% of benefit recipients annually are sanctioned for not complying with activity requirements) and service entitlements.
30 May 2023
Unaffordable and inadequate housing in Europe
Unaffordable housing is a matter of great concern in the EU. It leads to homelessness, housing insecurity, financial strain and inadequate housing. It also prevents young people from leaving their family home. These problems affect people’s health and well-being, embody unequal living conditions and opportunities, and result in healthcare costs, reduced productivity and environmental damage. Private tenants have faced particularly large housing cost increases, and owners with mortgages are vulnerable to interest rate increases. In addition, many owners without mortgages, especially in post-communist and southern European countries, experience poverty and housing inadequacy. The cost-of-living crisis affects people in all tenancies. Social housing and rent subsidies support many, but capacity differs across and within countries, and these measures exclude certain groups in vulnerable situations and fail to reach everyone who is entitled to them. Three quarters of Member States have Housing First initiatives – providing housing for homeless people – but these mostly operate on a small scale. This report maps housing problems in the EU and the policies that address them, drawing on Eurofound’s Living, working and COVID-19 e-survey, European Union Statistics on Income and Living Conditions and input from the Network of Eurofound Correspondents.
5 July 2022
Policies to support refugees from Ukraine
11 March 2021
COVID-19: Implications for employment and working life
Disclaimer - Please note that this report was updated with revised data (specifically for Bulgaria) on 23 March 2021.
This report sets out to assess the initial impact of the COVID-19 crisis on employment in Europe (up to Q2 2020), including its effects across sectors and on different categories of workers. It also looks at measures implemented by policymakers in a bid to limit the negative effects of the crisis. It first provides an overview of policy approaches adopted to mitigate the impact of the crisis on businesses, workers and citizens. The main focus is on the development, content and impact of short-time working schemes, income support measures for self-employed people, hardship funds and rent and mortgage deferrals. Finally, it explores the involvement of social partners in the development and implementation of such measures and the role of European funding in supporting these schemes.
8 December 2020
Upward convergence in material well-being: Is a COVID-19 setback inevitable?
The EU strives for the upward convergence of its Member States, where their performance improves and gaps between them decrease. Nearly a decade after the Great Recession, the COVID-19 crisis has again put this objective under pressure. This policy brief focuses on convergence in material well-being in Europe. Trends in several indicators largely follow the economic cycle, with upward convergence in good times and downward divergence in bad times. This could mean further divergence and polarisation among Member States as we face a new economic downturn, with the prospect of an uneven pace of recovery across countries when growth returns.
The policy brief presents an overview of policy measures implemented by the EU and Member States to smooth the impact of the COVID-19 crisis. It discusses EU coordination of minimum income schemes as a possible tool to limit deterioration and divergence in the indicators should the economy enter a downturn.
8 October 2020
Access to care services: Early childhood education and care, healthcare and long-term care
The right of access to good-quality care services is highlighted in the European Pillar of Social Rights. This report focuses on three care services: early childhood education and care (ECEC), healthcare, and long-term care. Access to these services has been shown to contribute to reducing inequalities throughout the life cycle and achieving equality for women and persons with disabilities. Drawing on input from the Network of Eurofound Correspondents and Eurofound’s own research, the report presents an overview of the current situation in various EU Member States, Norway and the UK, outlining barriers to the take-up of care services and differences in access issues between population groups. It pays particular attention to three areas that have the potential to improve access to services: ECEC for children with disabilities and special educational needs, e-healthcare and respite care.
20 December 2019
Casual work: Characteristics and implications
Casual work, both intermittent and on-call, contributes to labour market flexibility and is therefore increasingly used across Europe. In some countries, practices go beyond the use of casual employment contracts to include other types of contracts and forms of self-employment. While it offers some advantages for both employers and workers, it is often discussed by policymakers at EU and national levels due to the observed negative consequences it has for some workers. Impacts include economic insecurity and unpredictability of working time, which in turn affect workers’ health, well-being and social security. From a labour market perspective, casual work raises concerns about decent social inclusion of vulnerable groups, labour market segmentation and more general trends towards fragmentation of work and brain drain. Some policy responses have already been implemented to tackle these issues; further policy pointers are flagged in the report.
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Marie Hyland
Research officerMarie Hylandová nastúpila do nadácie Eurofound ako výskumná pracovníčka v oddelení sociálnych politík v roku 2023. Predtým Marie strávila niekoľko rokov ako ekonómka vo Svetovej banke, kde pracovala na rôznych otázkach vrátane rodovej rovnosti, zmeny klímy a rozvoja súkromného sektora. Mariin výskum sa zaoberal vplyvom právnej diskriminácie na posilnenie ekonomického postavenia žien, zvážil úlohu veľkosti firmy a manažérskych postupov na produktivitu a hospodársky rozvoj a analyzoval ekonomiku politík na zmiernenie zmeny klímy. Marie je držiteľkou doktorátu z ekonómie na Trinity College v Dubline.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
