Zamestnanie a pracovné podmienky najzraniteľnejších pracovníkov: riešenie pretrvávajúcej politickej výzvy

Za posledné dve desaťročia prešli trhy práce v Európskej únii (EÚ) významnou transformáciou, ktorú sprevádza rozšírenie neštandardného zamestnania a flexibilných pracovných podmienok. Zatiaľ čo trvalé zmluvy na plný úväzok zostávajú dominantnou formou zamestnania, neštandardné dohody, ako sú zmluvy na čiastočný úväzok a dočasné zmluvy, sa stávajú čoraz bežnejšími.

Neštandardné zamestnanie samo o sebe neznamená zraniteľnosť pracovníka. Môže priniesť výhody zamestnávateľom aj pracovníkom, vrátane vyššej produktivity a lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Zraniteľnosť však nastáva, keď je neštandardné zamestnanie nedobrovoľné alebo keď sa pretínajú viaceré neštandardné charakteristiky, ako je nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok a dočasný status.

Táto správa skúma zraniteľnosť z pohľadu zamestnania. Zraniteľnosť voči zamestnaniu je definovaná ako viacrozmerný jav zahŕňajúci nedostatočnosť príjmov, neistotu zamestnania a nedostatok pracovných práv. Odlišuje sa od širšieho pojmu kvality práce, ktorý zahŕňa dimenzie ako zárobky, ale zahŕňa aj dimenzie ako pracovná intenzita, fyzické prostredie a ďalšie aspekty pracovného života.

Správa analyzuje trendy v prevalencii zraniteľnosti voči zamestnanosti v rámci EÚ-27 medzi rokmi 2009 a 2021 a skúma, ako zraniteľnosť súvisí s rôznymi aspektmi pracovného života. Okrem toho hodnotí relevantné politické a legislatívne zmeny zamerané na zmiernenie zraniteľnosti a podporu prechodu k bezpečnejším a udržateľnejším formám zamestnania.

EÚ rieši neštandardné a neisté zamestnanie prostredníctvom politických a legislatívnych aktov.

Princíp 5 Európskeho piliera sociálnych práv zdôrazňuje právo pracovníkov na spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s pracovnými podmienkami, prístupom k sociálnej ochrane a vzdelávaniu, bez ohľadu na typ a dĺžku pracovného vzťahu. Presadzuje predchádzanie zneužívaniu atypických zmlúv a podporuje prechod k neobmedzeným formám zamestnania.

V decembri 2025 Európska komisia vydala Plán kvality pracovných miest. Cestovná mapa zdôrazňuje dôležitosť, aby podniky v EÚ zostali konkurencieschopné pri zachovaní vysokých pracovných štandardov; Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebný jasný, primeraný a inovatívne priaznivý regulačný rámec, pričom sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri identifikácii praktických riešení.

Pokiaľ ide o existujúce legislatívne opatrenia EÚ, kľúčovým právnym nástrojom prijatým v roku 2019 je Smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach. Dôležité sú aj Smernica o platformovej práci a Smernica o vyslaných pracovníkoch, hoci tieto formy práce a príslušné politické opatrenia nie sú v tejto správe výslovne riešené. Mnoho rokov pred prijatím smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach sa smernica o práci na čiastočný úväzok, smernica o zmluvách na dobu určitú a smernica o dočasnej agentúrnej práci snažili obmedziť riziká neistoty tým, že sa snažili zabezpečiť, aby pracovníci na čiastočný úväzok, dočasní a agentúrni pracovníci mali rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi na plný úväzok a na dobu neurčitú.

• Zraniteľnosť voči zamestnanosti sa v celej EÚ zvýšila po finančnej kríze v rokoch 2007–2008, čo bolo spôsobené rozšírením nedobrovoľnej dočasnej a čiastočnej práce, no od roku 2016 klesá a momentálne je pod úrovňou pred krízou.

• V roku 2021 vykazovali najvyššiu zraniteľnosť Španielsko a Holandsko, zatiaľ čo členské štáty strednej a východnej Európy hlásili najnižšie. Povaha zraniteľnosti v zamestnaní sa medzi členskými štátmi výrazne líši. Príjmová nedostatočnosť je dominantným rozmerom v kontinentálnych členských štátoch a štátoch strednej a východnej Európy, zatiaľ čo neistota zamestnanosti je rozšírenejšia v štátoch Stredozemného mora a severských krajín. Nedostatok pracovných práv prispel najmenším podielom k zraniteľnosti voči zamestnaniu vo väčšine členských štátov, pričom najvyšší podiel bol zaznamenaný v Grécku.

• Ženy, mladí pracovníci, migranti, Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím a LGBT+ osoby (lesby, gayovia, bisexuáli a trans osoby a ďalšie sexuálne a rodové menšiny) majú väčšiu pravdepodobnosť, že zažijú zraniteľné zamestnanie. Dôkazy naznačujú, že tieto skupiny čelia prekážkam, vrátane stereotypov alebo predsudkov, ťažkostiam pri spracovávaní pracovného života a rodinných povinností (najmä žien) a ťažkostiam s právnymi predpismi a uznávaním kvalifikácií a zručností (najmä migrujúcich pracovníkov).

• Zraniteľnosť voči zamestnaniu automaticky nevedie k zlým pracovným podmienkam. Zamestnanci, ktorí zažívajú zraniteľnosť v jednej dimenzii, majú zmiešané výsledky v pracovnom živote, pričom v niektorých oblastiach dosahujú lepšie výsledky ako nezraniteľní zamestnanci, zatiaľ čo v iných čelia nevýhodám. Práve nahromadenie viacerých zraniteľností neustále vedie k negatívnym dôsledkom, ako sú horšie pracovné príležitosti, obmedzený prístup k školeniam a rozvojovým príležitostiam, znížená autonómia pri rozhodovaní, nižšia úroveň organizačnej účasti, menej výhodné pracovné pracovné časy, nepredvídateľné príjmy a obmedzený prístup k rôznym zložkám platu.

• Väčšina ukazovateľov fyzického zdravia nepreukázala významné rozdiely medzi zraniteľnými a nezraniteľnými zamestnancami. Pracovníci zažívajúci viacrozmernú zraniteľnosť vykazujú vyššiu mieru úzkosti a depresie ako nezraniteľní zamestnanci, ale menej často uvádzajú pracovný stres.

• EÚ a národná politika a legislatíva sa snažia ponúknuť flexibilitu aj ochranu. Na jednej strane podporujú flexibilitu, ktorú zamestnávatelia a pracovníci potrebujú na prispôsobenie zamestnania výkyvom ekonomického kontextu a osobným potrebám. Na druhej strane zaviedli opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania medzi pracovníkmi na štandardných a neštandardných zmluvách, na podporu vytvárania – a prechodu na – kvalitnejšie pracovné miesta a na zabránenie zneužívania neštandardného zamestnania spôsobom, ktorý by mohol ohroziť práva pracovníkov alebo istotu zamestnania.

• Politické opatrenia sa zamerali na (1) zabezpečenie väčšej zmluvnej istoty ohľadom pracovnej doby a pracovných podmienok pre pracovníkov na neštandardných zmluvách, (2) podporu presunov z pracovného obdobia na dobu neurčitú a prevenciu zneužívania dočasných zmlúv, (3) reguláciu zmlúv na nulový počet hodín a obmedzenie používania iných neistých zmlúv a (4) povzbudzovanie a umožňovanie pracovníkom v nedobrovoľnej práci na čiastočný úväzok pracovať nadčas. Mnohé iniciatívy v týchto oblastiach vznikli z legislatívy EÚ alebo boli posilnené v dôsledku jej legislatívy. Keďže mnohé novely boli predložené len nedávno, chýba vyhodnotenie ich vplyvu na rovnováhu medzi flexibilitou a ochranou na trhu práce.

• Zraniteľnosť je multidimenzionálny jav a vyžaduje integrované politické reakcie, ktoré sa zaoberajú pracovnými, individuálnymi a intersekcionálnymi faktormi, ktoré prispievajú k zraniteľnosti pracovníka.

• Neštandardné zamestnanie samo o sebe neznamená zraniteľnosť. Politiky musia ponúkať flexibilitu a ochranu, pričom zároveň zabraňujú zneužívaniu atypickej práce, ktorá podkopáva pracovné štandardy.

• Legislatíva EÚ posilnila práva pracovníkov na neštandardných zmluvách, no samotná legislatíva nedokáže vyriešiť problémy ako nerovnaký prístup k školeniam, ktoré môžu ešte viac zhoršiť zraniteľnosť.

• Účinná regulácia závisí od dôrazného vymáhania, vrátane dostatočnej kapacity inšpekcií, prístupných postupov pri podávaní sťažností a pravidelného monitorovania dodržiavania predpisov.

• Digitalizácia a umelá inteligencia menia prácu, vyžadujúc neustále prehodnocovanie regulačných rámcov na ochranu kvality pracovných miest a zároveň na podporu inovácií. Cestovná mapa kvalitných pracovných miest a konzultácie k zákonu o kvalitných pracovných miestach sa okrem iného snažia prispieť k tomuto procesu, ktorý si vyžaduje aktívnu účasť sociálnych partnerov.

• Hoci táto správa priamo nerieši, diskriminácia a znevýhodnenie súvisiace s osobnými charakteristikami je potrebné riešiť prostredníctvom legislatívy, politiky a zvyšovania povedomia, aby sa zabezpečil rovnaký prístup ku kvalitným pracovným miestam.