&w=3840&q=90)
Pracovný čas
Pracovný čas označuje akékoľvek obdobie, počas ktorého pracovník pracuje, je k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje činnosti alebo povinnosti v súlade s národnými zákonmi a/alebo praxou. Pracovný čas sa líši pre pracovníkov v rôznych povolaniach alebo v rôznych životných etapách, pričom tieto rozdiely sú obzvlášť výrazné pri zohľadnení pohlavia.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
Priemyselné vzťahy: Diskusia a vývoj v usporiadaní pracovného času v roku 2025
Zmeny v usporiadaní pracovného času v EÚ v roku 2025 odrážajú rozmanitosť národných systémov pracovných vzťahov a úrovne, na ktorých prebieha sociálny dialóg. Tento článok analyzuje diskusiu a vývoj v roku 2025 týkajúcu sa nadčasov, evidencie pracovnej doby, ročnej dovolenky a skracovania pracovného času.Prechod na hybridnú prácu: Manažérske výzvy - Digitálny príbeh
Tento digitálny príbeh prináša hlavné zistenia o tom, ako hybridná práca mení manažérske postupy na úrovni priameho manažéra: Prečo hybridná práca vyžaduje nové formy koordinácie; Ako manažéri udržiavajú prehľad a dohľad nad výkonom bez fyzickej spoluúčasti; Čo udržiava súdržnosť a pohodu tímov naprieč rozptýlenými tímami; Ako zabezpečiť spravodlivý prístup k informáciám a príležitostiam; Kde je najviac potrebné politické usmernenie alebo podpora.Prechod na hybridnú prácu: Manažérske výzvy
Pandémia COVID-19 urýchlila prechod na hybridnú prácu, kde zamestnanci rozdeľujú svoj čas medzi prácu na diaľku a na pracovisku. Hoci tento model ponúka väčšiu flexibilitu, prináša aj nové výzvy pre priamych manažérov a ďalších nadriadených. Táto správa skúma, ako hybridná práca pretvára pracovnú organizáciu a ovplyvňuje každodenné manažérske praktiky na úrovni priameho manažéra, so zameraním na zmeny v koordinácii, komunikácii, riadení výkonu a pohode zamestnancov.Už mnoho rokov Eurofound zhromažďuje informácie o rôznych aspektoch pracovného času a ich dôsledkoch na pracovné podmienky a kvalitu života mužov a žien v EÚ. Štúdie Eurofoundu o pracovnom čase majú za cieľ lepšie pochopiť, ako dlho pracovníci pracujú a ako je ich čas organizovaný, ako aj dôsledky vzorcov pracovného času na zamestnanie, produktivitu, pohodu a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Údaje o kolektívne dohodnutom pracovnom čase a úlohe sociálnych partnerov sú pravidelne publikované a analyzované aj z dlhodobého hľadiska. Výskum pracovného času mužov oproti ženám ukazuje, že muži majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť pracovať dlhšie hodiny a ženy častejšie trávia viac času neplatenou domácou prácou. Zatiaľ čo väčšina jednotlivcov, bez ohľadu na pohlavie, sa zdá byť spokojná so svojím súčasným pracovným časom, väčšina tých, ktorí preferujú zmenu pracovného času, uvádza, že by chceli skrátiť svoj pracovný čas.
Pracovný čas je kľúčovým prvkom pracovného života a jeho regulácia bola jadrom politických, ekonomických a sociálnych debát na úrovni EÚ aj na národnej úrovni. Na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov vyžaduje smernica EÚ o pracovnom čase, aby všetky členské štáty zaručili minimálne štandardy dĺžky a organizácie pracovného času pre všetkých pracovníkov v celej EÚ. To zahŕňa štandardy maximálneho týždenného pracovného času (stanoveného na 48 hodín), minimálne prestávky a prestávky, ročnú dovolenku, nočnú prácu a prácu na smeny.
Európska komisia: Smernica o pracovnom čase (2003/88/ES)opens in new tab
Európska komisia: Smernica o pracovnom čase: Interpretačná komunikácia k smernici 2003/88/ES (Oprava: 2023/C 143/06) opens in new tab
Najvýznamnejšie zmeny v regulácii pracovného času v EÚ v rokoch 2021 a 2022 súviseli s transpozíciou dvoch európskych smerníc:
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
24 October 2023
Working time in 2021–2022
The most important changes in the regulation of working time in Europe in 2021 and 2022 were related to the transposition of two European directives: the Work–life Balance Directive and the Transparent and Predictable Working Conditions Directive. The reduction of working time and more specifically the four-day working week have been increasingly debated in many EU Member States. In 2022, the average collectively agreed working week in the EU stood at 38.1 hours. Of the sectors analysed, agreed working hours were shortest in public administration, at around 37.7 hours – still longer than the overall average – and longest in the retail sector, at 38.5 hours. The average collectively agreed paid annual leave entitlement stood at 24.3 days in the EU, and was higher in the Member States that were part of the EU prior to its 2004 enlargement (EU14), at 25.3 days, than in the other Member States, at only 20.9 days. If working collectively agreed hours, full-time workers in the EU27 would have worked, on average, 1,726 hours in 2022, with an average of 1,698 hours in the EU14 and 1,822 hours in the other Member States.
8 December 2022
The rise in telework: Impact on working conditions and regulations
This report presents Eurofound’s research on telework during the COVID-19 pandemic in 2020 and 2021. It explores changes in the incidence of telework, working conditions experienced by employees working from home and changes to regulations addressing issues related to this working arrangement. The findings reveal a rapid escalation of telework triggered by the pandemic: in 2021, 2 out of 10 European employees were teleworking – a figure that most likely would not have been reached before 2027 had the pandemic not occurred. The health crisis unleashed the social and technological potential for flexibility in terms of working time and place. The impacts of telework on working conditions were initially difficult to determine because it was difficult to disentangle them from pandemic-induced factors, such as lockdowns and school closures. However, both the positive impacts, such as the contribution of telework to improving work–life balance, and the negative impacts, such as reduced social interaction and an increase in overtime worked, have become more evident. The rise in telework and an awareness of its implications for working conditions have prompted a renewed focus on regulatory frameworks, with new telework regulations passed in several EU Member States.
29 November 2022
Working conditions in the time of COVID-19: Implications for the future
The strict public health restrictions implemented by governments in 2020 to control the COVID-19 pandemic abruptly changed working life and continued to shape it over the two years that followed. Between March and November 2021, over 70,000 interviews were carried out in 36 countries by the European Working Conditions Telephone Survey (EWCTS), a high-quality probability-based survey. The aim was to provide a detailed picture of the working lives of Europeans in that exceptional time.
The report documents the working conditions of Europeans in 2021. It examines variation in job quality and identifies its positive association with well-being, health, work engagement and the financial sustainability of work. It highlights the divergences in the experiences of workers depending on workers’ own attributes and their place in the workforce. From this analysis, the report aims to derive lessons for the future, particularly in relation to the enduring marks on how we work and the implications for work organisation, the quality of work, and the interaction between work and private life.
1 September 2022
Telework in the EU: Regulatory frameworks and recent updates
This report sets out to map and analyse legislation and collective bargaining on telework in the 27 Member States and Norway. It highlights the main cross-country differences and similarities regarding telework legislation and recent changes to these regulations. It also examines the current situation regarding collective bargaining on telework. The analysis highlights many of the drawbacks and challenges of telework, focusing on provisions relating to access to telework, flexible working time, continuous availability/connectivity, isolation, occupational and health risk prevention and the costs incurred by the employee while working remotely. With COVID-19 having been an accelerator for regulating telework both in legislation and through collective bargaining, the report sheds light on how the future of telework could be regulated at national and EU level to improve working conditions and the well-being of workers.
11 March 2021
COVID-19: Implications for employment and working life
Disclaimer - Please note that this report was updated with revised data (specifically for Bulgaria) on 23 March 2021.
This report sets out to assess the initial impact of the COVID-19 crisis on employment in Europe (up to Q2 2020), including its effects across sectors and on different categories of workers. It also looks at measures implemented by policymakers in a bid to limit the negative effects of the crisis. It first provides an overview of policy approaches adopted to mitigate the impact of the crisis on businesses, workers and citizens. The main focus is on the development, content and impact of short-time working schemes, income support measures for self-employed people, hardship funds and rent and mortgage deferrals. Finally, it explores the involvement of social partners in the development and implementation of such measures and the role of European funding in supporting these schemes.
26 February 2021
Working conditions and sustainable work: An analysis using the job quality framework
This flagship report summarises the key findings of Eurofound’s research on working conditions conducted over the programming period 2017–2020. It maps the progress achieved since 2000 in improving working conditions and examines whether all workers have benefited equally from positive change. It highlights which groups are the most at risk of experiencing poor working conditions and being left behind. Given the changes in the world of work, emerging challenges for good job quality are identified. The report also provides evidence for measures that could lead to the further improvement of work and the achievement of fair working conditions for all in the EU. The analysis shows that, overall, job quality in the EU is improving, if slowly. Not all workers are benefiting to the same extent, however. Furthermore, gender, age and contractual status have a significant bearing on a person’s working conditions. And while digitalisation helps to address some job quality issues, it also creates new challenges. The COVID-19 pandemic has exacerbated trends, reinforcing concerns and highlighting the importance of achieving job quality for all.
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Jorge Cabrita
Senior research managerJorge Cabrita je senior manažér výskumu v jednotke Working Life, kde navrhuje, koordinuje a riadi celoeurópsky výskum a šíri jeho zistenia. Jeho hlavné oblasti odbornosti zahŕňajú pracovné podmienky a kvalitu zamestnania, pracovný čas a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zdravie a pohodu pracovníkov, rodovú rovnosť a socioekonomické dopady zelenej transformácie. V súčasnosti vedie výskum vývoja pracovného času a kvality pracovných miest v klimaticky zraniteľných regiónoch a spoluvedie implementáciu Európskeho prieskumu pracovných podmienok 2030. Predtým bol výskumníkom v Centre for Studies for Social Intervention a Research Centre on the Portuguese Economy, kde pracoval ako školiteľ a konzultant. Má bakalársky titul z ekonómie a magisterský titul v socio-organizačných systémoch ekonomickej činnosti z Lisabonskej ekonomickej fakulty.
Oscar Vargas Llave
Senior research managerOscar Vargas Llave is a senior research manager in the Working Life unit at Eurofound and manages projects on changes in the world of work and the impact on working conditions and related policies: organisation of working time, remote work, the right to disconnect, health and well-being and ageing. Before joining Eurofound in December 2009, he worked as project coordinator in the field of health and safety and was responsible for the Professional Card Scheme for the Construction Sector in Spain at the non-profit Fundación Laboral de la Construcción in Madrid. He has a background in industrial sociology (Universidad Pontificia de Salamanca), and also holds a Diploma in Social Science Research Methods from the University of Cardiff and a Master’s degree in Health and Safety from the Autonomous University of Madrid.
Sara Grubanov-Boskovic
Research officerSara Grubanov-Boskovic je výskumná pracovníčka v oddelení pracovného života v Eurofound, kde prispieva k projektom týkajúcim sa práce na diaľku, pracovného času, životných podmienok a rozširovania EÚ. Pred nástupom do Eurofoundu pracovala ako pracovníčka pre politiku v OECD Istanbul Centre v rámci riaditeľstva globálnych vzťahov a ako vedecká projektová pracovníčka v Knowledge Centre Európskej komisie pre migráciu a demografiu. Ako postdoktorandka na Univerzite v Turíne sa jej výskum zameriaval na nesúlad zručností, zatiaľ čo ako hosťujúca výskumníčka na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme pracovala na demografických prechodoch a starnutí populácie. Sara má doktorát z populácie a hospodárskeho rozvoja z University of Bari.
Carla Blanco Ameneiros
Temporary research support officerCarla Blanco Ameneiros je dočasná výskumná podporná pracovníčka v jednotke Working Life spoločnosti Eurofound, kde prispieva k výskumu pracovných vzťahov a sociálneho dialógu, najmä reprezentatívnosti európskych organizácií sociálnych partnerov. Pred touto pozíciou sa jej výskum zameriaval na skrátenie pracovného času a jeho dôsledky pre pracovné podmienky a produktivitu, ako aj na flexibilné pracovné usporiadania a prácu v starostlivosti založenej na platformách. Pred nástupom do Eurofoundu bola výskumnou asistentkou na Pablo de Olavide University, kde študovala pracovníkov dlhodobej starostlivosti a postoje k systému sociálnej starostlivosti. Má magisterský titul v odbore európske interdisciplinárne štúdiá so špecializáciou na verejné záležitosti a politiky EÚ z College of Europe a kombinovaný titul zo sociológie a politológie z Pablo de Olavide University.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
