&w=3840&q=90)
Politiky trhu práce
V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa stanovuje zvýšenie miery zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov aspoň na 78 % do roku 2030. Na zabezpečenie inkluzívneho rastu zamestnanosti sú potrebné inkluzívne politiky trhu práce zamerané na zvýšenie účasti nedostatočne zastúpených skupín, ako sú starší ľudia, osoby s nízkou kvalifikáciou alebo osoby so zdravotným postihnutím, na trhu práce. Aktívne politiky trhu práce, ktorých cieľom je zvýšiť pracovné príležitosti pre uchádzačov o zamestnanie a zlepšiť zosúladenie medzi voľnými pracovnými miestami a nezamestnanými, zároveň zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení dlhodobej nezamestnanosti a existujúceho nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými a požadovanými zručnosťami. Príklady aktívnych aktivných aktivít trhu trhu zahŕňajú odbornú prípravu, služby zosúlaďovania pracovných miest, dotácie na nábor, priame vytváranie pracovných miest pre systémy verejných prác alebo osobitné programy zamerané na zabezpečenie prechodu zo školy do zamestnania. Verejné služby zamestnanosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní účinných aktívnych aktivných aktivných aktivít trhu práce a poskytovaní podpory príjmu počas obdobia nezamestnanosti.
Najnovší obsah k tejto téme nájdete nižšie.
Nástroje politiky zamestnania osôb so zdravotným postihnutím na zapojenie zamestnávateľov - Podkladová práca
Táto podkladová štúdia sa zaoberá kontextom politiky EÚ týkajúcou sa účasti osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce, hodnotí hlavné prekážky za rozdielom v zamestnaní osôb so zdravotným postihnutím a načrtáva nástroje politiky a pracovné praktiky podporujúce ich zamestnanie, udržanie a rozvoj kariéry.Foundation Forum 2025: Key takeaways
This paper provides the top 20 takeaways from the Foundation Forum 2025 which took place at IMMA Venues Dublin on 19–20 November 2025.Pracovné úlohy v EÚ: dôsledky pre nedostatok zručností a pracovnej sily
Tento dokument poskytuje nové dôkazy o typoch úloh, ktoré sa vykonávajú pri práci v Európskej únii (EÚ). Zdôrazňuje zmeny v nedávnom štrukturálnom zložení zamestnanosti v EÚ-27.Nadácia Eurofound monitoruje štrukturálne zmeny na trhu práce prostredníctvom svojho Európskeho monitora pracovných miest (EJM) a Európskeho monitora reštrukturalizácie (ERM) vrátane prehľadu právnych nástrojov. Výskum skúma dynamiku trhu práce, postupy spoločností, reštrukturalizáciu a zapojenie sociálnych partnerov do riešenia zelenej transformácie založenej na politike, postupujúcich technologických zmien a globálnej rekonfigurácie dodávateľských reťazcov. Jeho cieľom je poskytnúť dôkazy na pochopenie konkurencieschopnosti EÚ a posilniť sociálno-ekonomickú odolnosť.
Tieto dôkazy o štrukturálnych zmenách na trhu práce pomáhajú informovať o politikách trhu práce a iniciatívach priemyselnej politiky a ponúkajú poznatky o možnom zvyšovaní alebo polarizácii pracovných miest, o tom, ako sa menia požiadavky na úlohy v pracovných miestach a o tom, či sa zmeny v štruktúre zamestnanosti zrýchľujú alebo spomaľujú.
Skúmanie nových foriem práce vrátane digitálnej práce, ako je práca pre platformy a mobilná práca založená na IKT, pomáha posúdiť ich prevalenciu v priebehu času a ako príležitosti alebo riziká, ktoré vytvárajú, ovplyvňujú zamestnanosť a vyhliadky na trhu práce pre zúčastnených ľudí. Nadácia Eurofound naďalej aktualizuje svoj archív platformového hospodárstva o informácie týkajúce sa vývoja a regulácie zamestnanosti v tomto druhu hospodárskej činnosti.
Databáza EU PolicyWatch zachytáva opatrenia, ktoré zaviedli vlády a sociálni partneri v členských štátoch s cieľom zmierniť dôsledky nedávnych kríz – pandémie COVID-19, vojny na Ukrajine a rastúcej inflácie na podniky, pracovníkov a občanov. Uvádzajú sa v ňom aj politiky na podporu digitálnej a zelenej transformácie, ako aj spoločnosti, ktoré sa musia reštrukturalizovať.
Článok 4 Európskeho piliera sociálnych práv sa zameriava na aktívnu podporu zamestnanosti. Podporuje sa tým právo na včasnú a prispôsobenú pomoc na zlepšenie vyhliadok na zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť, právo mladých ľudí na ďalšie vzdelávanie, učňovskú prípravu, stáž alebo pracovnú ponuku do štyroch mesiacov od straty zamestnanosti alebo ukončenia vzdelávania prostredníctvom záruky pre mladých ľudí, ako aj právo nezamestnaných osôb na personalizovanú, nepretržitú a konzistentnú podporu. V roku 2021 vydala Európska komisia odporúčanie pre účinnú podporu zamestnanosti.
Európska komisia: Odporúčanie Komisie pre účinnú aktívnu podporu zamestnanostiopens in new tab (EASE)
V posledných rokoch nedostatok pracovnej sily čoraz častejším hlavným faktorom ovplyvňujúcim trhy práce v EÚ aj mimo nej. V dôsledku pandémie COVID-19 sa prevalencia nedostatku pracovnej sily stala kľúčovým problémom vlád aj sociálnych partnerov. Medzi hlavné príčiny nedostatku pracovnej sily patria demografické zmeny, kvalita pracovných miest a zelená a digitálna transformácia.
V marci 2024 Európska komisia predložila akčný plán na riešenie nedostatku pracovnej sily a zručností, v ktorom stanovila kľúčové opatrenia, ktoré by EÚ, členské štáty a sociálni partneri mali prijať na dosiahnutie svojich cieľov v oblasti zručností a zamestnanosti do roku 2030.
Toto je výber najdôležitejších poznatkov pre túto tému.
10 September 2024
Company practices to tackle labour shortages
This report provides updated evidence on the persistence of labour shortages amid declining levels of labour market slack in the EU and at Member State level. This serves as a background to the main focus of the report, which is on organisational policies aimed at attracting workers to occupations in which shortages are common. Case studies were conducted across sectors and Member States to gain an insight into how organisations deal with recruitment and retention challenges in a tight labour market. The report offers lessons on steps employers can take to fill vacancies, whether acting alone or in partnership with other organisations. It builds on previous Eurofound research that developed a taxonomy of actions employers adopt aimed at addressing labour shortages.
21 May 2024
Becoming adults: Young people in a post-pandemic world
During the pandemic, many young people had to change their plans for the future. While at the end of 2023 young people’s labour market situation was more favourable than it had been in recent years, many obstacles remained on their route to independence, such as the rising cost of living and inability to move out of the parental home. This report explores young people’s wishes and plans for the future – and the well-being outcomes related to these plans – in the context of the current labour market and housing situation and progress on the implementation of the EU’s reinforced Youth Guarantee.
27 March 2023
Measures to tackle labour shortages: Lessons for future policy
As economies begin to recover from the COVID-19 pandemic, labour shortages are becoming increasingly evident despite the impact of the war in Ukraine on energy and commodity prices. These include shortages exacerbated by the crisis in some sectors and professions where they had been endemic for some time. This report looks at measures implemented at national level to tackle labour shortages in the health, care, and information and communication technology sectors, as well as those arising from the twin green and digital transition. It assesses what measures are effective and explores the contextual factors supporting or hindering effective policy implementation and outcomes.
20 July 2021
Tackling labour shortages in EU Member States
While unemployment is still a huge challenge in Europe, some countries, sectors and occupations are experiencing labour shortages. This report explores various approaches to identifying labour shortages and maps national policy debates around the issue. It documents public and social partner interventions to tackle labour shortages, such as measures fostering geographical or occupational mobility, addressing skills shortages and underinvestment in skills, improving working and employment conditions, and providing better matching procedures.
18 April 2021
Disability and labour market integration: Policy trends and support in EU Member States
This report examines policy developments in EU Member States aimed at supporting the inclusion of people with disabilities in the open labour market, with a particular focus on the three stages of entering into employment, staying in the job and returning to work after an absence. It explores the mechanisms and effectiveness of more than 150 different policy measures designed to address the dimensions in place in the EU before the COVID-19 pandemic: job creation, labour supply, labour demand and contextual factors. In addition, it provides an updated analysis of early policy measures created in the wake of the pandemic that aimed to support the labour market situation of people with disabilities. A country case study on Ireland complements the study by outlining the complexity of disability and support systems from a broader perspective. The report builds on the lessons learned and provides policy pointers to improve the integration of people with disabilities into the open labour market.
24 June 2020
COVID-19: Policy responses across Europe
The effect of the COVID-19 pandemic on the lives of individuals and societies, including on the economy and labour markets, is unprecedented. The impact of the global health emergency has placed a growing number of businesses under threat, putting the jobs of more and more workers at risk and impacting the livelihoods of many citizens. Policymakers moved swiftly in an effort to mitigate the social and economic effects on businesses, workers and citizens. Eurofound’s COVID-19 EU PolicyWatch database provides information on initiatives introduced to cushion these effects. Drawing on the content of this database of around 500 policy initiatives (April 2020), this report aims to present an overview of both large-scale government measures and collective agreements that impact on large groups of workers, setting this in the context of the evolving labour market situation.
Data: COVID-19 EU PolicyWatch
Výskumníci nadácie Eurofound poskytujú odborné poznatky a možno ich kontaktovať s otázkami alebo so žiadosťami od médií.
Dragoș Adăscăliței
Research managerDragoș Adăscăliței je manažér výskumu v oddelení zamestnanosti v Eurofound. Jeho súčasný výskum sa zameriava na témy súvisiace s budúcnosťou práce, vrátane vplyvu umelej inteligencie na pracovné miesta, dôsledkov automatizácie pre zamestnanosť a regulačných otázok týkajúcich sa práce na platformách. Pravidelne prispieva aj do komparatívnych projektov monitorujúcich štrukturálne zmeny na európskych trhoch práce. Pred nástupom do Eurofoundu bol lektorom pracovných vzťahov na Univerzite v Sheffielde, Management School. Má magisterský titul z politológie zo Stredoeurópskej univerzity a doktorát zo sociológie z University of Mannheim.
Tina Weber
Senior research managerTina Weber je vedúcou výskumnou manažérkou v oddelení pracovného života Eurofoundu. Jej práca sa zameriava na nedostatok pracovnej sily, vplyv hybridnej práce a kultúru "vždy online", právo na odpojenie, pracovné podmienky a opatrenia sociálnej ochrany pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov a vplyv dvojitých prechodov na zamestnanosť, pracovné podmienky a priemyselné vzťahy. Zodpovedá za štúdie hodnotiace reprezentatívnosť európskych organizácií sociálnych partnerov. Tiež vykonávala výskum európskych pracovných rád a vývoja pracovných vzťahov a sociálneho dialógu v Európskej únii. Pred nástupom do Eurofoundu v roku 2019 pracovala pre súkromný výskumný inštitút, kde sa primárne venovala hodnoteniam dopadov a hodnoteniam pracovného práva EÚ a politík trhu práce. Tina má doktorát z politológie z University of Edinburgh, ktorý sa zameriaval na úlohu národných odborov a zamestnávateľských organizácií v európskom sociálnom dialógu.
Táto časť poskytuje prístup ku všetkému obsahu, ktorý bol na túto tému uverejnený.
