Kontext EÚ
Informačné a komunikačné technológie (IKT) spôsobili v 21. storočí prevratné zmeny v práci a živote. Pokroky v oblasti IKT otvorili možnosti novým spôsobom práce. Telepráca a mobilná práca s využitím IKT sa stali súčasťou balíka pružných foriem organizácie práce zameraného na modernizáciu organizácie práce. Tvorcovia politík v mnohých krajinách EÚ diskutujú o rýchlych zmenách v spôsobe, akým pracujeme, a o ich dôsledkoch na ďalšie aspekty nášho každodenného života, ako je organizácia práce, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, zdravie a pohoda.
V Európskej rámcovej dohode o telepráci, ktorú podpísali sociálni partneri na úrovni EÚ v roku 2002, sa vymedzuje telepráca a stanovuje všeobecný rámec pre pracovné podmienky telezamestnancov na európskej úrovni. Zámerom je zosúladiť potreby zamestnávateľov a pracovníkov v oblasti flexiistoty. Technologický vývoj odvtedy prispel k rozšíreniu týchto foriem organizácie práce a pripravil pôdu vyššej úrovni mobility pracovníkov v oblasti práce na diaľku.
V júni 2020 sociálni partneri na úrovni EÚ podpísali rámcovú dohodu o digitalizácii, v ktorej sú uvedené príslušné ustanovenia o „spôsoboch pripojenia a odpojenia sa“, ktoré sa majú uplatňovať na vnútroštátnej úrovni v súlade s postupmi a praktikami typickými pre sociálnych partnerov a členské štáty.
V januári 2021 prijal Európsky parlament uznesenie, v ktorom vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla právny predpis, ktorým sa pracovníkom, ktorí pracujú digitálne, po skončení pracovného času umožní odpojiť sa. Mali by sa v ňom stanoviť aj minimálne požiadavky na prácu na diaľku a objasniť pracovné podmienky, pracovný čas a čas odpočinku.
Od začiatku roka 2020 začali v dôsledku pandémie COVID-19 mnohí zamestnávatelia a zamestnanci využívať teleprácu, čo môže potenciálne zmeniť spôsob našej práce v budúcnosti. Tento posun vytvára príležitosti pre podniky a pomáha pracovníkom udržať si zamestnanie, ale prináša aj výzvy v oblasti zdravia a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom spojené s prekrývaním hraníc, dlhým pracovným časom a neustálou pracovnou dostupnosťou.
Činnosť nadácie Eurofound v oblasti telepráce je v súlade s prioritou Komisie na roky 2019 – 2024, ktorou je Európa pripravená na digitálny vek.
Kľúčové posolstvá
- Telepráca sa rozmohla vo všetkých krajinách EÚ – viac ako tretina zamestnaných osôb začala na začiatku pandémie COVID-19 pracovať na diaľku, pričom mnohí z nich mali s takouto prácou len obmedzené skúsenosti alebo sa s ňou dovtedy vôbec nestretli.
- Vo výberovom zisťovaní pracovných síl (VZPS) Európskej únie sa rozlišuje medzi pracovníkmi, ktorí pracujú z domu „bežne“, a pracovníkmi, ktorí pracujú z domu „občas“. Prudký nárast telepráce v roku 2020 bol spôsobený zvýšením počtu ľudí „bežne“ pracujúcich z domu. Pred pandémiou bola vo väčšine krajín bežnejšia „občasná“ práca z domu a v roku 2020 bola na podobnej úrovni ako v roku 2019. V roku 2020 sa typickejšou formou organizácie práce stala bežná práca z domu.
- Väčšina pracovníkov v EÚ sa vyjadrila, že by dlhodobo uprednostnili možnosť práce z domu niekoľko dní v týždni.
- U telezamestnancov pracujúcich z domu je dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že prekročia 48-hodinový limit pracovného času, ako u pracovníkov na pracovisku. S omnoho väčšou pravdepodobnosťou takisto pracujú vo svojom voľnom čase.
- Častejšie využívanie telepráce poukázalo na prekrývanie hraníc medzi pracovným a súkromným životom. Bude nevyhnutné, aby vlády a sociálni partneri zaviedli iniciatívy zamerané na „právo na odpojenie“ alebo súvisiace iniciatívy s cieľom zabrániť tomu, aby boli veľké skupiny pracovníkov vystavené fyzickému a emocionálnemu vyčerpaniu.
- Po prechode na teleprácu počas pandémie sa najrozšírenejšou formou telepráce opäť stanú hybridné formy organizácie práce, ktoré boli najtypickejšie pred pandémiou.
- Sociálni partneri a tvorcovia politík by sa mali usilovať do všetkých právnych rámcov alebo dohôd zahrnúť ustanovenia zamerané na riešenie problémov týkajúcich sa pracovného času, zdravia a bezpečnosti alebo prístupu k zariadeniu a jeho používania.
