Nekonečný pracovný deň v flexibilnej Európe

Jeden z piatich pracovníkov v celej Európskej únii hlási, že je niekoľkokrát mesačne kontaktovaný z pracovných dôvodov mimo pracovnej doby. Pri aplikácii na pracovnú silu EÚ na konci roku 2024 to zodpovedá približne 39,4 milióna pracovníkov. Pravidelný kontakt po pracovnej dobe je dôsledkom dlhodobej transformácie pracovnej kultúry, ktorá prebiehala paralelne s rastúcou digitalizáciou práce. Pracovný deň trvá dlhšie než zmluvne dohodnuté pracovné hodiny pre značný počet pracovníkov a niektorí to zažívajú tak často, že je to ako byť v pohotovosti.

Pripravovaná správa Eurofoundu Working Any and anywhere in EU after pandemic: The effects on quality of work time analyzuje tento fenomén na základe nových údajov zozbieraných v rámci Európskeho prieskumu pracovných podmienok (EWCS) v roku 2024.

Analýza údajov jasne ukazuje, že frekvencia, akou je pracovník kontaktovaný mimo pracovnej doby, je priamo a proporcionálne spojená s jeho úrovňou stresu. Medzi ľuďmi, ktorí sú denne kontaktovaní, 6 z 10 (59 %) uvádza, že zažívajú stres v práci vždy alebo takmer stále. Na opačnom konci škály, medzi tými, ktorí nikdy neboli kontaktovaní mimo pracovnej doby, tento podiel klesá na 17 %. Stála dostupnosť nie je neutrálnou črtou moderného pracovného života: prináša preukázateľné náklady v podobe psychického zaťaženia a zvýšeného konfliktu medzi pracovným a osobným životom.

Aké sú príčiny týchto kontaktov mimo pracovnej doby? Zistenia EWCS 2024 ukazujú, že najbližším faktorom je pracovné zaťaženie. Keď zamestnanci nemajú dostatok času na dokončenie svojich úloh počas bežnej pracovnej doby, je pravdepodobnejšie, že práca prekročí zmluvné hodiny a pracovníci sú častejšie kontaktovaní mimo pracovného dňa.

Flexibilné pracovné usporiadania a využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) sú tiež faktory, ale fungujú odlišne. Flexibilita je spojená s častejším kontaktom mimo pracovnej doby. Medzi zamestnancami s flexibilnými začiatkami a ukončením uviedlo 64 % aspoň príležitostne kontaktovanie mimo pracovnej doby, v porovnaní so 49 % tých, ktorí mali štandardný rozvrh. Podobný vzorec sa vyskytuje aj pri pracovisku: 63 % pracovníkov na diaľku uvádza takýto kontakt, v porovnaní s 48 % zamestnancov pracujúcich výlučne v priestoroch svojho zamestnávateľa. Tieto čísla naznačujú, že flexibilita času alebo miesta môže zvýšiť očakávania ohľadom dostupnosti zamestnancov.

Používanie IKT je nástrojom, ktorý presahuje pracovné miesta. Medzi zamestnancami, ktorí nikdy nepoužívajú IKT v práci, 59 % uvádza, že ich nikdy nekontaktovali mimo pracovnej doby, v porovnaní s 38 % používateľov IKT. Ale aj medzi zamestnancami pracujúcimi výlučne v priestoroch zamestnávateľa sú používatelia ICT častejšie kontaktovaní mimo pracovnej doby než tí, ktorí ich nepoužívajú. To naznačuje, že digitálna konektivita, nie len práca na diaľku, je kľúčovým mechanizmom, prostredníctvom ktorého dostupnosť zamestnanca pokračuje aj v nepracovnom čase.

Zo všetkých pracovných skupín sú manažéri najčastejšie kontaktovaní, nasledovaní pracovníkmi služieb a predaja. Podľa sektorov majú najvyššie miery vzdelávanie a zdravotníctvo.

V snahe umožniť pracovníkom vypnúť sa na konci pracovného dňa sa 13 členských štátov rozhodlo regulovať právo na odpojenie – právo nereagovať na kontakt mimo pracovnej doby bez toho, aby čelili negatívnym dôsledkom: Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Súčasné regulačné prostredie však nie je homogénne. V niektorých členských štátoch (Belgicko, Francúzsko a Španielsko) sa toto právo vzťahuje na celú pracovnú silu súkromného sektora; v iných (Cyprus, Grécko, Taliansko a Slovensko) je obmedzená výlučne na pracovníkov na diaľku. Jej právny charakter sa tiež líši: od toho, že pracovníci nie sú povinní reagovať (Bulharsko a Chorvátsko) na aktívnu povinnosť zamestnávateľa nekontaktovať počas prestávok (Portugalsko a Slovinsko), až po výslovné právo odpojiť sa od elektronickej pracovnej komunikácie (Grécko a Írsko).

Úloha sociálneho dialógu predstavuje ďalšiu významnú os diferenciácie. V Belgicku, Francúzsku, Luxembursku a Španielsku zohráva kolektívne vyjednávanie na úrovni sektorov aj spoločností ústrednú úlohu pri definovaní a implementácii tohto práva. Naopak, v krajinách ako Chorvátsko, Grécko a Portugalsko nie sú stanovené žiadne špecifické postupy na jeho aplikáciu.

Údaje naznačujú, že legislatíva má význam, hoci nie lineárne, ani sama o sebe nie je dostatočná. Ako ukazuje obrázok 1, Francúzsko, ktoré má v tejto oblasti dlhodobú reguláciu, má jednu z najnižších úrovní kontaktov mimo pracovnej doby v EÚ, pričom 17 % pracovníkov uvádza, že bolo kontaktovaných. Írsko má novší, ale už konsolidovaný kódex správania o práve na odpojenie a 21 % jeho pracovníkov uvádza, že boli kontaktovaní. Holandsko a Švédsko, ktoré nemajú špecifickú národnú reguláciu, patria medzi krajiny s najvyšším percentom pracovníkov kontaktovaných mimo pracovnej doby, pričom 31 % uvádza, že sú kontaktovaní niekoľkokrát mesačne.

Legislatíva však nevysvetľuje všetko. Severské krajiny a Holandsko majú tradíciu flexibilnejších spôsobov organizácie pracovného času, a preto kontaktovanie mimo pracovnej doby môže byť považované za "normálnejšie" v porovnaní s inými časťami EÚ.

Obraz, ktorý vyplýva z EWCS 2024, je obrazom štrukturálneho napätia v jadre súčasných pracovných usporiadaní. Kontakt mimo pracovnej doby je rozšírenou súčasťou európskeho pracovného života, formovanou pracovným zaťažením, flexibilitou pracovných usporiadaní, pracovnou úlohou, sektorom, kultúrou pracoviska a národným inštitucionálnym kontextom. Ako sa flexibilná a práca na diaľku naďalej rozširujú, otázkou je, aký prístup by bol najefektívnejší na skutočné obmedzenie práce mimo pracovnej doby.

Obrázok © Rychko Yevhen/Adobe Stock